Predstavte si, že v časoch, keď územie dnešného Slovenska slúžilo skôr ako tranzit pre pár kočovných kmeňov a do príchodu prvých Slovanov zostávalo pár stoviek rokov, existoval na Starom kontinente prístroj, alebo skôr mechanizmus, ktorý dodnes nedáva spávať archeológom, vedcom, lovcom senzácií ani špecialistom na počítače. Utópia? Hobbyportal vás presvedčí o opaku.
Mechanizmus z Antikythéry
Okolo roku 70 pred našim letopočtom prepravovala veľká obchodná loď cennosti z gréckych kolónií smerom do Ríma. Bola však silne preťažená a navyše vplávala do búrky. To sa jej stalo osudným. Stroskotala a celý náklad skončil na morskom dne. O dvetisíc rokov neskôr na rovnakom mieste prekvapila búrka inú loď a prinútila ju zakotviť v blízkosti miesta starého vraku. Keby sa tak nestalo, možno by sa nikdy nedostal na svetlo sveta jeden z najpodivuhodnejších objavov všetkých dôb, ktorý sa nazýva Mechanizmus z Antikythéry
*** Fragmenty, ktoré zmenili históriu
Antikythéra je malý ostrov, ležiaci medzi Peloponézskym polostrovom a Krétou. K tomuto ostrovu zaveje búrka na jar roku 1900 loď gréckeho potápača – lovca morských húb Eliasa Stadiatosa. Keď sa búrka utíši, rozhodne sa Stadiatos, že skúsi šťastie. Oblečie si ťažký skafander a klesne ku dnu. Miesto morských húb nájde niečo úplne iné. V hĺbke 42 metrov sa nachádzajú zaryté do dna bronzové a mramorové sochy, šperky aj keramika. A 2000 rokov staré zvyšky obchodnej lode. Stadiatos neváha a nasledujúci rok usilovne vyťahuje z dna drahocenné predmety. 17. mája 1902 si pri skúmaní predmetov z vraku všimne grécky archeológ Valerios Stais niečo zvláštne. V obyčajnom skorodovanom úlomku vidí dokonalé ozubené koleso. Nanešťastie je úlomok obalený hrubou vrstvou sedimentu a hrdze. Nie je teda možné dôkladne ho preskúmať. Až v roku 1959 sa to podarí uznávanému anglickému fyzikovi a historikovi vedy Derekovi de Sollovi. Prekvapivo zisťuje, že v úlomku sa nachádza dokonca niekoľko ozubených koliesok rôznych veľkostí. Predbežnú rekonštrukciu mechanizmu uzatvára s tým, že sa pravdepodobne jedná o staroveký astrologický strojček. Omyl. Pravda je oveľa úžasnejšia.
*** Časti prístroja sú silne skorodované
Výskum pomocou röntgenu
Mechanizmus je neveľký, prirovnáva sa ku škatuli od topánok. Jednotlivé doštičky a ozubené kolesá boli pôvodne poskladané na seba a otáčali sa v osách, prechádzajúcich prístrojom. Koróziou a morskými usadeninami sa spiekli dohromady tak, že kolieska a ich zúbkovanie, ani zvyšky ostatných súčiastok sa už dnes nedajú rozoznať. Všetky súčiastky boli vyrezané z bronzových doštičiek hrúbky cca 2 mm.
Od vytiahnutia mechanizmu z morského dna uplynulo 100 rokov. Britský profesor Mike Edmuns sa v roku 2000 rozhodne, že odhalí tajomstvo prístroja. Vytvorí medzinárodný tím vedcov z mnohých oborov. Sú tu mechanici, astronómovia, technickí historici aj matematici. Práve matematik Tony Freeth sa v roku 2005 obráti na spoločnosť X-Tek so zvláštnou prosbou. Potrebuje vytvoriť röntgenový prístroj tak silný, aby prenikol usadeninami na úlomkoch mechanizmu a odhalil, čo je vnútri. Podarilo sa. Prototyp röntgenu vážil osem ton a urobil 3000 kvalitných snímok tajomného mechanizmu. Tie potom počítač poskladal do trojrozmerného modelu… a vedci v úžase vytreštili oči.
Diagnóza: prvý analógový počítač
*„Keby som to nevidel na vlastné oči, nikdy by som neuveril, že niečo také mohlo pred viac, ako 2000 rokmi existovať,“* hovorí ohromený Freeth: *“ Trojrozmerný model predstavuje komplexný stroj s 27 precízne zapojenými ozubenými kolesami.“*
Načo však stroj slúžil? To už bola otázka hlavne pre matematikov. Tí po piatich mesiacoch výpočtov prišli k záveru. Mechanizmus presne vypočítava pohyby nielen Slnka a Mesiaca, ale aj piatich planét, ktoré sú nám najbližšie. Prístroj je tak presný, že zachycuje aj najmenšie detaily – napríklad ľahkú výchylku elipsoidnej dráhy Mesiaca okolo Zeme. K tejto vlastnosti zariadenia sa viaže zaujímavá historka. Bývalý kurátor vedeckého múzea v Londýne Michael Wright sa kedysi tiež zaoberal skúmaním stroja. Po 25 rokoch usilovnej práce zostrojil vlastnoručne jeho repliku, ktorá nakoniec pomohla aj profesorovi Edmundsovi vo finálnej časti jeho bádania. Wright si ako jediný všimol zvláštnej výchylky jedného zo zubov veľkého kolieska, ktoré vedcom kazilo výpočty a nedávalo im spávať. Kto mohol vedieť „naprogramovať“ takýmto spôsobom elipsoidnú výchylku Mesiaca sa nikdy nedozvieme. Poďme si teda zhrnúť, čo všetko prístroj dokáže. Dnes už máme k dispozícií nielen detailné počítačové modely, ale aj funkčné mechanické kópie starého mechanizmu. Otáčaním hlavného hriadeľa môžeme pozorovať pohyb piatich planét, Slnka a Mesiaca okolo centrálnej osi – Zeme. Tieto pohyby sú neuveriteľne presne vypočítané. Autor zariadenia musel byť nielen zdatný matematik a astrológ, ale aj vynikajúci mechanik. Navyše sa podarilo rozlúštiť glyfy na kovovom kryte, ktoré odhaľujú, akých presných predpovedí bol a je prístroj schopný: *„Prístroj nielen predpovedal zatmenie Slnka a Mesiaca, ale dokázal určiť presnú hodinu, kedy k nim dôjde. To však nie je všetko. Zariadenie ku každému zatmeniu presne určí, aký tvar a farbu bude mať vrhnutý tieň. Ten, kto toto všetko zakomponoval do malého stroja musel byť génius!“* dodáva Freeth. Kto bol teda autor? Určitú stopu nám zanechal rímsky historik Cicero (106 – 43 pnl.) Ten napísal, že: *“Isté mechanické zariadenie skonštruoval Poseidonius. Zariadenie vo svojej prevratnosti napodobňuje pohyby Slnka a Mesiaca spolu s piatimi planétami našej sústavy…“*
Kto však bol tajomný Poseidónius?
Zhrnutie
Nestáva sa často, aby vedci, archeológovia, matematici, fyzici, historici, ale aj fantasti a amatérski bádatelia zdieľali rovnaký názor. V prípade mechanizmu z Antikythéry panuje však vo väčšine názorov vzácna zhoda. *„Tak, ako písal Cicero, ide o dielo dokonalého rozumu,“* nechá sa počuť historik Patrick Cullan a dodáva:*“ Existuje aj ďalšie literárne svedectvo, že Gréci vedeli zostavovať podobné planetáriá . Stopy vedú k samotnému Archimedesovi. Niektorí zastávajú názor, že Grékom výdatne pomáhali s konštrukciou podobných prístrojov Arabi. To však nemení nič na fakte, že máme v rukách niečo úžasné. Niečo, čo zmenilo pohľad na dávne veky. Nikdy sa nedozvieme, koľko takýchto prístrojov sa vyrobilo. Som však nesmierne rád, že doslova vďaka náhode sa nám zachoval zatiaľ jediný kus.“*
Detailné zobrazovacie metódy tomografie pomohli odkryť viac než dvojnásobok doteraz známych nápisov na prístroji, takže sú po dvoch tisícročiach opäť čitateľné. Kým ešte pred pár rokmi bolo možné spoľahlivo prečítať 923 písmen, nová metóda spoľahlivo odkryla 2160 veľmi jemne prevedených písmen , z ktorých niektoré sú veľké len 2 milimetre. Časti textu sú dokonca stranovo obrátené: skorodované písmená sa totiž obtlačili do dosiek, ktoré na nich ležali. Nápisy sú vôbec to najcennejšie, čo sa na mechanizme dochovalo. Dôležitý je zvlášť ucelený text na rube prístroja, ktorý prináša akýsi „návod na použitie“ a popis jednotlivých častí mechanizmu. Iný rozsiahly zlomok textu (predtým považovaný sa úplne nečitateľný) je na fragmente G: týka sa merania vzdialeností planét. Rozborom typov písma starej gréčtiny dospel riaditeľ Epigrafického múzea v Aténach Haralambos Kritzas k novému datovaniu prístroja: mechanizmus musel vzniknúť už medzi rokmi 150-100 pred n.l. Pretože sa predpokladá, že loď s nákladom skutočne vyplávala z Rhodosu, bádatelia tímu špekulujú o tom, že vplyv na konštrukciu prístroja mohol mať sám Hipparchos, ktorý na Rhodose žil v rokoch 140-120 pred n.l., ešte pred Poseidóniom. Ktovie, koľkých odhalení sa ešte dočkáme? Záujem bádateľov o mechanizmus sa v poslednej dobe, kedy tiež vznikli najkomplexnejšie výklady prístroja, stále stupňuje. Dnes je antikythérský mechanizmus uložený v oddelení bronzov aténskeho Národného archeologického múzea. Žiadne iné podobné zariadenie sa nezachovalo: neexistuje nič, s čím by bolo možné prístroj porovnať.
[* youtube:ZrfMFhrgOFc *]
Foto: age-of-the-sage.org, wikipedia, crystalinks.com, bibliotecapleyades.net