V roku 1985 bol ocenený filmový dokument z produkcie National Geographic „Majstrovské diela kriedou“ , kde ústrednou postavou bol maliar Kurt Wenner. Vtedy asi nik netušil, že sa práve pozerá na majstra, ktorého už o pár rokov budú nazývať guruom Street Paintingu – umenia, ktoré dokáže vyvolať ilúziu priestoru použitím obyčajných farieb či kriedy. Život Kurta Wennera bol odjakživa spojený s maľovaním. Najprv pracoval pre NASA, kde vytváral grafické štúdie. Neskôr odišiel do Ríma študovať techniky veľkých majstrov. Študoval temperu, olejomaľbu a kresbu. V tom čase sa po prvýkrát stretol s kreslením kriedou na chodníky. Neskôr učil výtvarné umenie na školách v USA. V roku 1984 vytvoril vlastnú umeleckú formu, ktorá dostala názov anamorfné alebo iluzionistické maľovanie. Táto forma maľby vyvolávala dojem, akoby predmety na obraze vyrastali z ulice, alebo sa prepadávali do zeme. Tak vznikol 3D Street Painting.
Tromp L´Oleil
Za týmto podivným názvom sa skrýva francúzske pomenovanie pre oklamanie oka a odkazuje zvyčajne na obraz, ktorý má vytvoriť optický klam a svojím stvárnením oklamať diváka. Tromp L´Oleil sa používa už oddávna. Starí majstri zväčša opticky rozširovali priestor budov tak, že na stenu namaľovali realistické ulice, krajinu, ďalšiu miestnosť alebo na strope vytvorili klenby, ktoré pri pohľade zdola vyvolali dojem reálnosti a miestnosť sa zdala opticky oveľa väčšia, ako v skutočnosti. Hovorí Kurt Wenner: *„Oddávna ma fascinoval staroveký grécky príbeh o dvoch maliaroch Zeuxiovi a Parrhasiovi. Títo dvaja sa hádali, kto z nich vie lepšie maľovať. Každý z nich namaľoval jeden obraz. Zeuxius vytvoril zátišie z hroznom tak realisticky, že prilietali vtáci a ďobali priamo do obrazu v domnienke, že je to ozajstné ovocie. Po tomto triumfe požiadal Parrhasia, aby odhrnul záves, za ktorým ukrýval svoj obraz. Vtedy vysvitlo, že záves je vlastne maľba. Tak dokonalá, že zmiatla aj jeho… Sníval som, že aj ja raz budem takýmto maliarom. V čase, keď som v Taliansku študoval fresky, natrafil som na „madonnariho“. Tak sa v Taliansku hovorí maliarom, kresliacim priamo na ulicu. Vtedy som si povedal, že to je ono. Pomocou ulice dotiahnem Tromp L´Oleil k dokonalosti.“* A tak sa aj stalo.
Počítač a šnúra
Kurt Wenner nie je žiaden tajnostkár. V mnohých rozhovoroch, ktoré poskytol odkrýva tajomstvá svojich postupov: *„Vždy som sa usiloval vytvoriť projekt v súlade s miestnymi podmienkami. Tak, aby zapadol do okolitého prostredia. Chodníky sú v takmer v každej krajine rovnaké, no mňa viac zaujíma to, čo je v ich blízkosti a vždy sa to snažím zakomponovať do diela. Zakaždým, keď si zvolím a navrhnem tému, s použitím širokouhlého objektívu si nafotím okolie. Potom spočítam podľa veľkosti plochy model s najvýhodnejšou perspektívou a navrhnem situáciu, ktorú neskôr stvárnim. Keď si určím tému, prepojím prvotnú skicu s priestorovými prepočtami. No a nakoniec na počítači vytvorím perspektívne priestorové skreslenie. Čo sa týka samotného maľovania nemám špeciálne pomôcky. Postačí mi obyčajný špagát. Aby maľba naozaj oklamala oko, musíme si uvedomiť, že efekt pôsobí iba z určitého uhla pohľadu. Preto je veľmi dôležité určiť miesto, odkiaľ je vnem najsilnejší. Odtiaľ natiahnem pomocnú šnúru. Je to akoby os, od ktorej sa bude odvíjať celá perspektíva obrazu. No a potom už iba kreslím.“* Zdá sa to jednoduché. No opak je pravda. Umelec musí dokonale poznať tajomstvá farieb, tieňovania aj samotnej perspektívy. Po zhliadnutí nasledujúceho videa mi dáte za pravdu:
[* youtube:3SNYtd0Ayt0 *]
Chcete to vyskúšať?
3D Street Painting v podstate nie je nákladný. Ako tvrdia majstri v tomto odbore, najčastejšie používajú kriedu, alebo pigmenty. Odpadajú náklady na maliarske plátno, pretože namiesto neho slúži asfalt. Nechame si poradiť od nemeckého umelca Edgara Müllera: *“Keď sa chodec díva na moje kresby, často sa stáva, že uskočí pred dierou v zemi, ktorá v skutočnosti dierou nie je. Alebo sa neveriacky díva do útrob prasknutého ľadovca. Takéto obrazy nie sú náročné na financie, ale na čas. Mne to trvá niekedy až 5 dní, kým som s výsledkom spokojný. Ale stojí to za to. Samozrejme – každý raz začína. A ani ja som sa všetko nenaučil za pár dní. Ak by som mohol poradiť začiatočníkom, tak pri prvých kresbách je dôležitý nápad. Ten musíte nosiť v hlave. Nedá sa len tak prísť na chodník a okamžite kresliť. Svoj nápad si nakreslite doma na výkres. Skúšajte, gumujte, prekresľujte. A po čase nakloníte papier s vaším výtvorom a zistíte, že naozaj začne pôsobiť priestorovo. Potom si zoberte priesvitný papier (pauzák), položte na svoj výtvor a narysujte si línie a záchytné osi, ktoré budú základom vášho budúceho veľdiela. Zapíšte si ich rozmery. No a potom ich preneste vo zväčšenej mierke na chodník. Počítačovo zdatní jedinci si môžu vytvoriť perspektívne skreslenie priamo v PC s použitím akéhokoľvek obrázku. No sám som najradšej, ak počítač nepoužijem. Chodník, na ktorý idete kresliť si dôkladne vyzametajte. Sledujte predpoveď počasia, aby vás neprekvapili prehánky, ktoré môžu vaše dielo zničiť skôr, ako bude vytvorené. Najprv si samozrejme vyznačte osi, prípadne mriežku perspektívy. A potom sa vyzbrojte obrovskou dávkou trpezlivosti…a začnite maľovať. Krieda je výhodná. Chybyčky môžete jednoducho zotrieť a namaľovať nanovo. Okrem toho sa s jej pomocou doslova vybláznite s tieňovaním.“* Na otázku, či mu nie je ľúto maľovať kriedou, keďže takáto maľba je doslova „krehká“ odpovedal Edgar Müller takto: *„Všetko na svete je pominuteľné. Aj naše kresby. Možno práve tie ozrejmujú pravý význam slova pominuteľnosť. Ak chcem obraz zachovať, použijem samozrejme odolné farby.“* Tak to bolo aj v prípade kresby vo vstupnej hale nákupného strediska v Shanghaji. Edgar Müller tu vytvoril dokonalú ilúziu vodopádu. Táto kresba z roku 2009 sa stala vďaka rozlohe 300 štvorcových metrov najväčšou 3D maľbou na svete.
*** Shanghaiské nákupné centrum – ilúzia vodopádu je dokonalá
Záleží od uhla pohľadu
*Pozrite sa na nasledujúci obrázok. Prakticky na ňom neuvidíte nič, iba farebný obdĺžnik, z ktorého vyrastá čosi dlhé:*
*Ak by ste však preši len pár krokov na opačnú stranu a pozreli sa na maľbu ešte raz, zistíte, že to, čo pôvodne vyzeralo, ako machuľa, odrazu vyzerá úplne ináč:*
*Presne tak. V prípade anamorfnej maľby je uhol pohľadu nesmierne dôležitý. Je dosť zložité vysvetliť slovami, ako vzniká takáto maľba. Postup sme si priblížili na predchádzajúcom videu. No nezaškodí si ho zopakovať pomocou obrázkov:*
*Umelci sa rozhodli namaľovať terakotovú armádu priestorovo. Všimnite si mriežku perspektívy pomocou ktorej prenášajú na povrch chodníka postavy. Je to len náčrt, no už teraz pôsobí priestorovo. Nasledujú drobné úpravy a maľovanie môže začať:*
*Počas nanášania farieb je dôležitá neustála vizuálna kontrola diela z toho správneho uhla. Nielenže musia „sedieť“ postavy, ale aj tieňe. Akákoľvek perspektívna odchýlka kazí celkový dojem.*
*…tak a obraz je hotový…ups…zasa sa naň pozeráme zo zlej strany*
*Takto je to správne. Úžasné, však?*
[* youtube:MsMW1sgTRKw *]
Existuje množstvo galérií s prezentáciami 3D maľby. Stačí, ak do vyhľadávača napíšte slovo 3D street art. Alebo navštívte stránku http://www.european-street-painting.com/ , kde si môžete pozrieť nielen výsledné maľby, ale aj postupy pri ich tvorbe.
Foto: www.hemmy.net , www.hongkiat.com , www.rense.com , www.greendump.net