Súboj nórskych a britských polárnikov o dobytie Južného pólu patrí medzi najvzrušujúcejšie preteky v objaviteľskej histórii ľudstva, preteky, ktoré si však vyžiadali aj najväčšie obete – životy skúsených bádateľov. Víťazom sa stal Nór Roald Amundsen.
*Amundsenova a Scottova cesta k Južnému pólu*
Roald Amundsen
Roald Engelbregt Gravning Amundsen sa narodil 16. júla 1872 v rodine skúsených lodiarov a námorných kapitánov. Veľkým vzorom mu bol krajan Nansen, ktorý v roku 1888 prešiel krížom nehostinnými pustinami Grónska. Ako 25-ročný nastúpil Amundsen ako prvý dôstojník na belgickú loď Belgica a na jej palube prežil krutú zimu v arktických končinách. V roku 1903 sa vydal na prvú vlastnú expedíciu na lodi Gjøa. Cieľom bolo preskúmať neznáme cesty pomedzi kanadské arktické ostrovy medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Tentoraz bádatelia prežili v Arktíde až dve zimy a Amundsen sa okrem iného intenzívne venoval aj pozorovaniu miestnych Eskimákov, najmä spôsobu využívania ťažných psov, čo sa ukázalo neskôr ako veľmi dôležité pri jeho najväčšej expedícii.
Nóri zastali na Južnom póle 14. decembra 1911
Amundsen sa pripravoval dobyť Severný pól, ktorý bol bližší jeho rodnému Nórsku. Naň chcel doplávať na lodi Gjøa. No keď sa v roku 1909 rozniesla svetom správa, že na najsevernejšom bode planéty zastal Američan Robert Peary, obrátil svoj pohľad na druhý koniec zemegule. K dispozícii dostal legendárnu Nansenovu loď Fram a na nej priplával 14. januára 1911 do Veľrybej zátoky v Rossovom pobrežnom ľade na pobreží bieleho kontinentu – Antarktídy. Tu Nóri vybudovali základňu Framheim, z ktorej 20. októbra 1911 vyrazila pätica mužov, aby zavŕšili mnohoročné úsilie. Amundsena sprevádzali Olav Bjaalans, Helmer Hanssen, Sverre Hassel a Oscar Wisting. Takmer dva mesiaca trvalo, kým mohli vztýčiť nórsku vlajku na Južnom póle. (Neskôr sa ukázalo, že sa „sekli“ asi o 200 m, ale to bola zanedbateľná odchýlka vzhľadom na vtedajšiu techniku). Po 99 dňoch sa polárnici vrátili na základňu a na lodi Fram do Nórska vychutnávajúc si zaslúžený obdiv a slávu.
*Nóri na Južnom póle*
14. decembra 1911, teda pred sto rokmi, tak nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen so svojimi druhmi zavŕšil dlhoročné úsilie človek poodhaliť jedno z posledných bielych miest na mape sveta. Bolo to biele miesto nielen obrazne, ale aj v skutočnosti.
Tragédia Scottovej výpravy
Britskú výpravu na Južný pól viedol takisto skúsený polárnik Robert Falcon Scott. Jeho expedícia v roku 1901 potvrdila, že na rozdiel od severného konca Zeme je jej juh pevninou. Scottova výprava na Južný pól sa stretla s veľkou podporou, takže svoje mužstvo mohol vybaviť na tú dobu najkvalitnejším oblečením a dokonca aj takou novinkou, ako boli motorové sane. Rozhodol sa vziať so sebou aj sibírske húževnaté poníky a polárne psy. Ukázalo sa však, že koníky nemali dosť síl, zapadali do závejov a nakoniec ich museli utratiť, a so psami nemal jeho tím toľko skúseností ako Nóri. Navyše Scottovi neprialo počasie. Napriek tomu so svojimi druhmi prišiel na Južný pól, a to 17. januára 1912, kde ho však čakal šok a sklamanie v podobe nórskej vlajky. Zdrvená výprava sa vybrala na spiatočnú cestu. Snehové búrky a štyridsaťstupňové mrazy vysávali aj posledné zvyšky síl a chlapi umierali. Posledný podľahol hladu, zime a vyčerpanosti Robert Scott 29. marca 1912. Zamrznuté pozostatky britských polárnikov našla záchranná expedícia o pol roka neskôr. Ukázalo sa, že od základne ich delilo len niekoľko hodín pochodu.
*Scottova skupina*
*Poníky sa v Antarktíde neosvedčili a museli ich utratiť*
Roald Amundsen nezostal spať na vavrínoch, no pokračoval v bádaní v severných končinách Zeme. V roku 1926 spolu s Ellsworthom a talianskym konštruktérom vzducholodí Nobilem preleteli na vzducholodi Norge ponad severný pól zo Špicbergov na Aljašku. Napriek tomu, že sa s Nobilem rozišiel, v roku 1928, keď sa k nemu dostala správa o havárii vzducholode Italia, neváhal a letel mu na pomoc. Z tohto letu sa však už nevrátil. Predpokladá sa, že jeho lietadlo havarovalo a skončilo vo vodách Severného ľadového oceánu. Ako dátum úmrtia Roalda Amundsena sa udáva 18. jún 1928.
Južný pól – turistická destinácia
Dnes je na Južnom póle základňa, ktorá nesie meno oboch dobyvateľov, a ako ukazujú aj fotografie, ktoré dnes ľahko vylovíme na internete, už aj o tento odľahlý kút sveta je turistický záujem. Pravda, je to nielen náročná, ale predovšetkým drahá destinácia, ktorá nie je bežne v ponuke cestovných kancelárií.
