Živočíšna ríša dokáže niekedy prekvapiť tak, že zostanú v pomykove aj vedecké kapacity. Hoci by sa zdalo, že takéto zistenia sa týkajú hlavne novoobjavených druhov zvierat, opak je pravdou. Naposledy sa to podarilo obyčajným holubom. O čo išlo? Až donedávna prevládal názor, že schopnosť počítať, aplikovať základné matematické operácie a zostavovať číselné rady bola okrem človeka dopriata iba primátom. Po rokoch rôznych štúdií primátov bolo v roku 1998 dokázané, že napríklad makak zvládne počítať minimálne do deviatich a nerobí mu problémy určiť, že päť jabĺk je viac, ako štyri a šesť menej, ako osem. Postačil na to tréning, pri ktorom dostávajú zvieratá odmenu za správnu odpoveď. Zároveň bolo dokázané, že základné matematické myslenie je vlastné nielen makakom, ale aj ostatným primátom, počnúc lemurom a končiac … človekom. Presne tak – človek, vyvinuvší sa podľa evolučnej teórie z primátov má podľa vedcov v piatich rokoch rovnaké matematické schopnosti, ako makak. Na tom by nebolo nič čudné. Matematické schopnosti majú podľa vedcov aj iné zvieratá, no vždy šlo o cicavce. Ani to však už dnes neplatí. Živočích, ktorému sa podarilo zrúcať dlhoročný mýtus o matematickej zdatnosti zvierat nie je ani primát, dokonca ani cicavec. Je to obyčajný holub.
*** Damian Scarf a jeho „študenti“
Veľké prekvapenie
Výskumníci z Univerzity Otago na Novom Zélande pod vedením psychológa Damiana Scarfa sa rozhodli preveriť schopnosť riešenia matematických úloh u zvierat, s ktorými sa jednoducho nerátalo s tým, že čosi také dokážu. Prečo holuby? Hovorí autor novej štúdie Damian Scarf: *„Zistili sme, že holuby vynikajúco zvládajú vizuálne úlohy. Dokážu obraz skvelo spracovať a dokonca je ich možné trénovať. Presne tak, ako opice.“* Operencov najprv naučili počítať do troch. Na dotykových obrazovkách im počas tréningu zobrazovali skupiny objektov rôznych farieb, veľkostí a tvarov – napríklad žltý štvorec, dva červené kruhy a tri modré trojuholníky. Ak dokázal holub označiť klepnutím zobákom objekty v správnom poradí (napríklad skupinu s jedným, dvoma a troma tvarmi) dostal odmenu. Na počudovanie, holuby veľmi rýchlo pochopili, čo sa od nich očakáva a tak mohli psychológovia prejsť k ťažším úlohám. Na monitoroch sa zjavovalo až deväť obrazcov, ktoré sa od seba líšili tvarom, aj farbami. Holuby museli pochopiť, že podstatný je počet a nie farby. Napriek tomu si aj s touto úlohou poradili bez ďalšieho tréningu. Obstáli tak v teste rovnako dobre, ako makakovia. Výsledky výskumu boli publikované v časopise Scientist a vyvolali záujem širokej verejnosti. Damian Scarf sa však s úsmevom bráni novinovým titulkom, ktoré ho pasujú za *„učiteľa holubov“*. Sám hovorí, že holuby určite túto schopnosť mali odjakživa, problémom bolo, že to nikto nikdy neskúmal. Je možné predpokladať, že túto schopnosť majú aj iní vtáci a napríklad aj plazy – najbližší príbuzní vtákov, čo sa biológie týka. Možno raz niekto dokáže, že s matematikou nemajú problém napríklad ani včely.
Poďme počítať
James Wand-Hunter je mladý tridsiatnik, žijúci tiež na Novom Zélande. Jeho celoživotným koníčkom je chov holubov. Keďže je čiastočný invalid, má na svoje hobby dostatok času: *„Správa o tom, že holuby sa naučili počítať vďaka psychológom z našej univerzity bola pre mňa tou najlepšou správou minulého roka,“* hovorí a dodáva:*“ Jednoducho som si povedal, že to musím dokázať tiež. A to bez použitia dotykových displejov a iných technických vymožeností.“* Od slov k činom nebolo ďaleko. Jeho výukové zariadenie bolo úplne jednoduché. Drevená debnička, ktorej čelnú stenu tvorila priesvitná plexisklová doska, pohybujúca sa v dvoch koľajničkách. *„Do debničky som nasypal krmivo a spustil dolu plexisklo. Naň som naliepal kruhy a učil holuba rátať. Ak boli napríklad nalepené dva kruhy, musel holub ďobnúť dvakrát zobákom, aby som mu odkryl potravu. Zdalo sa to jednoduché, ale zo začiatku každý holub ďobal do plexiskla bezhlavo. Tak som mu pomohol tým, že som klopal na prednú časť debničky paličkou toľkokrát, koľko kruhov sa práve na nej nachádzalo. Sizyfovská práca. No po pár dňoch holuby pochopili, čo od nich očakávam. Navyše im nejakým spôsobom zostal tento základný postup v hlave a možno aj preto nemali problém neskôr ani s väčším počtom kruhov. Takže prišli na rad štvorce a trojuholníky. Výsledok bol rovnaký. Dalo by sa povedať, že úspešnosť v rozpoznávaní počtu obrazcov bola približne 70%. To všetko sa mi podarilo približne za dva mesiace.“* Na otázku, či by nechcel svoje cvičené holuby ukázať svetu James prezradil, že vôbec netúži po publicite. A tá by bola v jeho prípade dosť značná.
Chcete byť prví?
Nemám vo svojom okolí známeho, čo sa venuje holubom. Ale ak ste chovateľom a chcete niečo dokázať, môžete to skúsiť. Situácia je totiž taká, že to, čo naučili holuby na Novom Zélande sa zatiaľ nepodarilo podľa dostupných informácií nikde inde na svete. Ak to zvládnete, boli by ste prví na Slovensku a možno aj v Európe, kto naučil zvládať holuba matematické úlohy. A aj keď je to dosť zložité, určite by vaše holuby po úspešnom tréningu neunikli pozornosti médií. Ako povedal nedávno William Roberts, psychológ z kanadskej University of Western Ontario: *„Možno je to pre laika nepodstatná správa, no pre odborníkov je zistenie o matematických danostiach holubov priam neuveriteľné. A neuveriteľné veci si zaslúžia publicitu.“*
Foto: otago.ac.nz