Na pojem „gýč“ má každý iný názor. No najväčšia koncentrácia gýčov sa nachádza v múzeu. Nie však v každom. A ani takom hocijakom. Tie najväčšie skvosty sú totiž v Múzeu Gýča.
O Múzeu Gýča
Podľa dostupných informácii ide o unikátnu a jedinečnú expozíciu, nakoľko múzeum je jedné svojho druhu v celej Európe. Momentálne sa v múzeu nachádza vyše 777 exponátov a múzeum je tak vyhlásené za držiteľa rekordu v počte gýčov na jednom mieste.
Múzeum prevádzkuje Občianske združenie Múzea Gýča (OZ MG), ktoré chcelo od začiatku pôsobenia nie len o zber a vyhľadávanie gýčov, ale aj o ich sprístuoňovanie pre širokú verejnosť. Hneď po založení požiadalo združenie primátora Kremnice o poskytnutie priestorov, do ktorých by mohli byť exponáty umiestnené a zbierka sa tak mohla pokojne rozširovať.
Prvé tri roky svojho pôsobenia „žilo“ múzeum len provizórne. Návštevy sa vykonávali len príležitostne počas kultúrnych, spoločenských či športových akciách v meste. Napríklad na Kremnických gagoch, Dobíjaní hradu alebo Bielej stope. Postupom času sa usporiadali majetkovo-právne vzťahy a zmluvy, čo umožnilo múzeu rozvíjať sa naplno. Z malej a preplnenej výstavy tak vznikla veľká usporiadaná expozícia, ktorá bola 3. júna 2008 sprístupnená i verejnosti s počtom vyše 666 kusov gýčov. O deň neskôr členovia OZ MG slávnostne prestrihli pásku Stálej expozície a 4. júl vyhlásili za Deň nezávislosti od umenia.
Ako vznikol nápad vytvoriť ho?
Na gýč, ako zrkadlo ľudského vkusu, sa zamerali už v rokoch 1973-1975 dvaja študenti, Ludvík Pozníček a Roman Vykysalý, Strednej umelecko-priemyselnej školy v Kremnici. Obaja veľmi radi upozorňovali na gýče v okolí a uvažovali o vytvorení výstavy, na ktorej by poukázali na častý výskyt gýčov okolo nás.
Realizácia tejto myšlienky mala tri pokusy. Prvým bola výstava na druhom ročníku Festivalu humoru a satiry Slovenské gagy, ktorý bol založený v roku 1981 Kremnickým divadlom v podzemí. Expozícia sa stretla s veľkým záujmom. Druhý pokus sa uskutočnil tiež na tom istom festivale, ale o rok neskôr a v oveľa menšom rozsahu. Tretí pokus sa objavil až po dlhšej odmlke, a to na 24. ročníku spomínaného festivalu v roku 2004.
Kde ho možno navštíviť?
Sídlo múzea je v Kremnici na Štefánikovom námestí 14. Otvorené býva od 1. mája do 30. septembra. Otváracie hodiny sú v utorok, štvrtok, sobotu a nedeľu od 10.00 do 12.00 hod. a od 13.00 do 16.00 hod. Zvyšok roka je prístupné len počas kultúrnych a športových akcií alebo na požiadanie turistických či školských skupín (na tel. č.: 0915 530 102 alebo 0944 071 626).
Vstupné
Dospelí návštevník zaplatí za vstup 1,30 €; študenti, dôchodcovia a vojaci 0,80 € a deti do 15 rokov 0,50 €. Návštevníci, ktorí však prinesú do múzea so sebou gýč a prispejú ním tak do zbierky, majú vstup zadarmo.
Najväčší gýč
Dá sa vôbec klasifikovať najväčší gýč? Pre niekoho to môže byť trpaslík v záhrade, pre iného ponožky v lodičkách. Vykonať takýto jednotný znalecký posudok asi nie je možné, každý má totiž iný vkus či „prah bolesti“. Určite však každý z nás pozná ten pocit, keď zmraští tvár a krúti hlavou nad niečím, čo mu vyrazilo dych. Je toto možné? Prečo to robia ľudia ľuďom?
Každý z nás má doma isto nejaký gýč. Poznáte to, krstní boli na dovolenke a doniesli vám hovoriacu mušľu (je pravda, že je ťažké rozlíšiť gýč od suveníru, ale až takto?). Alebo ako svadobný dar ste dostali porcelánové ružové sloníky. Nájomné byty či vlastné domy sa tak zasypávajú skvostami a miesta ubúda. No sú to dary a to sa (vraj) cení…
Ten kto nemá vkus, alebo aj má, sa často ani nenazdá a gýč vytvorí sám veľmi ľahko. Zateplenie stropu, maľovanie stien domu, tapetovanie v byte či zateplenie strechy sú také klasické kritické momenty v domácnosti. Farby a materiál dokážu narobiť poriadnu „šarapatu“. Zväčša, keď sa však niečo doma nepodarí správne namiešať alebo vymodelovať, výsledok kvôli financiám zostáva nemenný a rad je na psychické presviedčanie, že ide o originálne dielo a nie o gýč. Nuž, život je niekedy jedným veľkým gýčom. A zamýšľať sa nad morálnymi gýčmi niekedy ubíja nielen myseľ, ale i telo.
Aký najväčší gýč ste videli vy? Hmotný, hudobný, abstraktný či jedlý. Nehanbite sa prispieť do diskusie…
M. CH.