Graffiti. Pouličné umenie, s ktorým sa každý z nás stretol a stretáva vo svojom okolí. Umenie, ktoré jedni zatracujú a druhí vynášajú do neba. Umenie, ktoré často nepôsobí príliš esteticky. No zároveň umenie, ktoré niektorým tvorcom zarobilo pekný balík peňazí. Hobbyportal vám predstaví jedného z nich. Celý svet ho pozná pod menom Banksy.
Kto je Banksy?
Jeho pravá identita je dodnes neznáma. Akákoľvek správa, týkajúca sa jeho osoby vyvoláva nové a nové pochybnosti o tom čo je a čo nie je pravda. Špekulácie o jeho mene nemajú konca, ani kraja (najčastejšie sa spomína meno Robin Gunningham) .
Napriek tomu, že v roku 2010 o sebe nakrútil dokumentárny film Exit Through The Gift Shop vie svet o ňom žalostne málo, no dosť na to, aby ho magazín Time zaradil medzi stovku najvplyvnejších osobností sveta. Banksy sa tak ocitol na zozname vedľa Baracka Obamu, Davida Camerona, Angely Merkelovej či Eltona Johna. Ani toto ocenenie však neprinútilo umelca, aby vystúpil z anonymity. Banksy si anonymitou chráni svoju tvorivú slobodu a keďže jeho hlavným poľom pôsobnosti je ilegálne graffiti, svoju totožnosť, s ohľadom na možné problémy s políciou, bude zanovito tajiť ešte veľmi dlho. Navyše (ako sám tvrdí) – ak by zverejnil svoju identitu, mnoho jeho fanúšikov by bolo sklamaných. Na komunikáciu s okolitým svetom využíva dômyselnú sieť svojich „hovorcov“ , ktorí v jeho mene komunikujú nielen s médiami, ale často so zvedavcami z radov obyčajných ľudí.
Ak si teda zhrnieme to, čo je o ňom známe, vyjde nám takýto stručný životopis: Narodil sa v anglickom Bristole v roku 1974, alebo 1975. S graffiti začal ako 14 ročný. Bol problémovým dieťaťom, zo školy ho vylúčili, dokonca sa nejaký čas díval na svet spoza mreží, kam ho zatvorili za drobné delikty. Bristolská graffiti scéna bola v tých časoch veľmi silná a mladému Banksymu tagovanie stien dávalo priestor na sebavyjadrenie. Okrem toho tiež pocit, že je niekto, ak si svojím podpisom postupne podmaňuje mesto. Tvoril pod menami Kato a Tes, no jednoznačná sláva nie a nie prísť. Okomentoval to takto: *„Ja som bol v práci so sprejom na hovno, a tak som začal so stencilom (sprejovanie cez šablónu).“* Stencil mu umožnil jednak efektívnejšiu prácu, pretože cez šablónu sa graffiti vyrába rýchlejšie, a jednak možnosť pripraviť sa doma a na stenu nasprejovať už premyslené dielo, ktoré má svoju úroveň. Svetové povedomie získal Banksy o desať rokov neskôr, s nástupom nového milénia. Vtedy sa jeho diela dostali do galérií.
Najznámejšie Banksyho výroky
Aj vďaka nim si môžeme doplniť obraz o jeho osobe:
*„Nemám záujem čokoľvek o sebe zverejňovať. Snažím sa o to, aby moje obrazy vyzerali dobre a nie o to, aby som dobre vyzeral ja.“*
*„Mojim koníčkom je stret art. Je to umenie alebo vandalizmus? Som zvyknutý pomenovávať veci pravým menom. Preto slovo umenie radšej nepoužívam. Chcem vrátiť ľuďom slovo vandalizmus tak, ako im hip-hop vrátil slovo neger.“*
*„Aj keby ste umiestnili všetky moje krámy do galérie Tate Modern a usporiadali mi vernisáž za účasti Tonyho Blaira a Kate Mossovej na kolieskových korčuliach, nikdy sa to nevyrovná pocitu, keď sa vám podarí niekde nasprejovať čosi obrovské a nechytia vás pri tom. Ten pocit, keď si po práci doma na gauči zapálim cigaretu s pocitom, že na mňa nemajú, je neskutočný. Lepší ako sex, ako drogy.“*
*„Dielo, ktoré vzniklo len preto, aby preslávilo svojho tvorcu, nikdy nikoho nepreslávi. Sláva je len vedľajším produktom výroby niečoho, čo niečo znamená. Nejdete sa predsa najesť do reštaurácie len preto, že sa chcete vysrať.“*
*„Robiť graffiti je asi najpoctivejší spôsob, ako sa stať umelcom. Nepotrebuješ peniaze, aby si to robil, nepotrebuješ vzdelanie, aby si tomu rozumel, a nemusíš platiť vstupné.“*
Prečo je iný?
Magazín Time o ňom napísal: *„Má dar. Schopnosť všetkých znepokojiť. Neignoruje hranice, on ich prekračuje, aby poukázal na ich zbytočnosť.“*
Banksy je jednoducho Banksy. Jeho tvorba sa vždy ocitá na správnom mieste. Obrázky striekané sprejom cez šablónu (mnohokrát doplnené sarkastickým textom) sú vždy zasadené do kontextu okolia. Banksy šokuje, vyvoláva silné emócie, jeho diela sú kontroverzné, no popritom všetkom dokáže dokonale zaujať.
Na Slovensku nájdeme veľmi málo graffiti, ktoré sú ozajstnými umeleckými dielami. Väčšinou máme možnosť sledovať akúsi čudnú hru writterov, ktorí si masírujú svoje ego nečitateľnými nápismi nielen na múroch, ale aj vlakoch a podobne. Ich výpovedná hodnota sa rovná nule. Banksy svojím počínaním stelesňuje ideál umenia prístupného a zrozumiteľného všetkým, a pritom nie hlúpeho a podliezajúceho sa vkusu masy. Bol to k práve Banksy, ktorý spôsobil, že ľudia sa aspoň na časť pouličných kresieb pozerajú zhovievavejšie. Keď v roku 2006 vo svojom rodnom Bristole namaľoval obrázok nahého muža, ktorý visí na budove pod balkónom, rozhodli sa predstavitelia mesta pre anketu, v ktorej sa mali obyvatelia Londýna rozhodnúť, či toto dielo ponechať tak, ako je, alebo ho zlikvidovať. Výsledok? 97 hlasujúcich sa postavilo jednoznačne za zachovanie diela.Pritom tento obraz bol namaľovaný priamo na sexuologickej klinike. Potrebuje toto komentár? …alebo – ak by sa takáto anketa viazala k akémukoľvek slovenskému graffiti, aký by bol výsledok?
Podobne dopadla kresba obrovskej kvetiny, , ktorej stonka prechádzala cez chodník až na cestu, kde vytvorila čiaru. Namiesto pohoršenia boli ňou obyvatelia mesta nadšení. Banksy to jednoducho s ľuďmi vie.
Tvorba
Bansyho samozrejme preslávili graffiti, no okrem toho sú svetu známe aj iné umelecké diela tohto tvorcu. Zastavme sa na chvíľu pri nich. V roku 2005 sa rozhodol Banksy zviditeľniť veľmi netradičným spôsobom.Priamo v londýnskom British Museum nainštaloval jaskynnú maľbu s názvom *Raný človek ide do obchodu*. Svoje počínanie dotiahol do krajnosti s tým, že maľbu doplnil vierohodnou ceduľkou, na ktorej bolo autorstvo maľby pripisované autorovi menom Banksymus Maximus. Tri dni sa nič nedialo, ľudia prechádzali okolo „exponátu“ mysliac si, že to tak má byť. Zamestnanci múzea si tiež nič nevšimli. O novom prírastku dozvedeli naozaj až po troch dňoch a to z Banksyho internetovej stránky. Ak si myslíte, že vypukol škandál, mýlite sa: maľbu zaradili do stálej zbierky.
Svoj postoj k jednej z „najzbytočnejších celebrít sveta“ Paris Hilton vyjadril Banksy tak, že krátko po vyjdení jej albumu Paris vymenil v štyridsiatich ôsmich predajniach hudobnín jej CD za svoje verzie s upraveným grafickým dizajnom a zremixovanými piesňami, ktoré niesli názvy *Prečo som slávna? , Čo som dokázala?* a *Na čo som dobrá?* . Na obale bola Paris upravená na model hore bez, v booklete CD dostala psiu hlavu, a do fotografie, kde vystupuje z luxusného auta, boli domontovaní bezdomovci a nápis „90% úspechu spočíva len v ukazovaní sa“.
Banksy sa preslávil aj svojimi sochárskymi inštaláciami, samozrejme, nevyžiadanými a umiestňovanými podľa vlastného výberu. Medzi jeho prvé patrí socha Spravodlivosti, ktorá však má vyhrnutú sukňu, latexové čižmy a čierne tangáče. Ešte populárnejšou sa stala typická červená telefónna búdka Britských telekomunikácií, spadnutá na zemi, prehnutá v páse, zavraždená krompáčom. Veľký rozruch vyvolala figurína väzňa z Guantanamo Bay, v životnej veľkosti, s vrecom cez hlavu a zviazanými rukami, ktorú umiestnil do areálu húsenkovej dráhy Disneylandu v Kalifornii.
Medzi najkontroverznejšie Banksyho diela patrí busta kňaza, nazvaná Cardinal Sin, ktorú umelec venoval liverpoolskej galérii Walker Art a ktorá je vystavená hneď vedľa busty arcibiskupa zo Sevilly (od španielskeho sochára Murilla z roku 1673) a maľby Petra Paula Rubensa.. Ide pravdepodobne o priamu reakciu na zneužívanie detí kňazmi katolíckej cirkvi. Namiesto tváre má busta nalepené farebné kúpeľňové kachličky, ktoré sa verne podobajú na „rozpixelovaný“ obraz.
Vráťme sa však k Banksyho maľbám. Čo môže byť pre sprejera lepšie ako čistý múr, ktorý má cez 700 kilometrov? Izraelská vláda ho postavila ako hraničnú čiaru s Palestínskym územím. A práve na tento múr namaľoval Banksy 9 obrazov. Sú na nich zobrazené pohľady na krásnu krajinu, deti, búrajúce múr v snahe dostať sa na druhú stranu či rebrík, vedúci až k elektrickému oploteniu. Ohlasy na tieto obrazy boli kladné. Miestni obyvatelia nešetrili superlatívami a nazvali ich krásnymi.
Štýl, ktorý Banksy zaviedol sa stal nielen sebavyjadrením pouličných rebelov, ale nástrojom na vkusnú paródiu spoločnosti, pomerov a samozrejme mnohé reklamné agentúry po ňom chňapli a vytvorili svoje inovatívne pútače na riadne platených plochách. To je azda sen každého autora, nestriekať iba pod rúškom tmy, ale dostať svoje umenie na najviditeľnejšie svetové plochy.
Za umenie sa platí
V roku 2006 vystavuje po prvýkrát Banksy v USA . Jeho art sa stáva cenenou komoditou. Len v aukčnej sieni Sotheby´s sa behom dvoch dní predajú jeho diela v celkovej hodnote 300 000 libier. Na výstavu Barely Legal sa prídu pozrieť mnohé celebrity. Len Angelina Jolie s Bradom Pittom tu nakúpia „banksoviny“ za 360 000 USD. Banksy to následne komentuje: *„Keď niekto kupuje moje veci, tak vlastne sponzoruje ničenie verejného majetku.“*
V apríli 2007 sa vydraží Banksyho artwork „Space Girl and Bird“ za rekordnú sumu ktorá predčí všetky očakávania – jedná sa o 587 000 libier. Ďalšími drahými kúsky sú napríklad Bombing Middle England za 200 000 libier, alebo Ballerina With Action Man Parts za 96000 libier. V rovnakom období získava Banksy titul „najväčší žijúci britský umelec“, ktorý si však nevyzdvihne a zostáva v anonymite.
Ak sa chcete zoznámiť s Banksyho tvorbou bližšie, navštívte jeho oficiálnu stránku V menu nájdete aj sekciu Shop, no v tomto prípade nejde o online obchod. Tu si môžete stiahnuť niektoré Banksyho diela v dobrom rozlíšení a potom si ich vytlačiť a zarámovať, prípadne preniesť na tričká, tašky, poháre na čaj a podobne.
Banksy je pojem a fenomén streetart. Jeho dielo si vytvorilo obrovskú obec fanúšikov, vyvolalo spoločenskú kontroverziu, donútilo britskú spoločnosť odhaliť sa a zároveň dokázalo jeden nepopierateľný fakt. Skutočné umenie je stále umením kdekoľvek je tvorené bez obmedzenia, a nie je tak dôležité kým, ale či a prečo bolo vytvorené.
FOTO: internet