Existuje vôbec niečo také? Ak si odmyslíme takzvané voľné plochy (free graffiti zones), ktoré už dávnejšie vyčleňujú predstavitelia miest pre writerov na realizáciu ich umenia, zdalo by sa, že akýkoľvek iný spôsob tvorby graffiti je nelegálny. No nie je tomu celkom tak. Hobbyportal vie viac.
Trestný čin
Predstavte si zúfalstvo majiteľov renovovaných, zateplených bytových domov, ktorí jedného rána objavia na upravenej fasáde stavby sprejom nastriekané graffiti. Jeho odstránenie je veľmi nákladné. Polícia väčšinou príde na miesto činu neskoro. Vypátrať autora graffiti je v tom prípade takmer nemožné. Poškodení teda musia náklady na odstránenie kresby hradiť z vlastného vrecka.
Nech je teda takéto graffiti na akejkoľvek umelecko – estetickej úrovni, vždy bolo a bude vnímané, ako poškodzovanie cudzieho majetku a v tomto zmysle k nemu pristupuje aj polícia a súdnictvo. Páchatelia, či už mládež alebo dospelí, musia po dopadnutí čeliť následkom svojej činnosti. Na prvý pohľad to vyzerá, že inej cesty niet. A predsa existuje spôsob, pri ktorom sa sprejuje ostošesť dajme tomu rovno pod Eiffelovou vežou no o ničení verejného majetku nemôže byť ani reči. Steny a fasády totiž v tomto prípade nahradil celofán. Technika graffiti zostala, zmenil sa len koncept. Ten dostal názov CelloGraff a prišli s ním Francúzi.
Cellograff – celofánové grafitti
Všetko začalo v marci roku 2006, keď vo Francúzsku vznikla umelecká skupina s názvom “Poétiquement correct”. Tvorili ju traja výtvarníci známi pod umeleckými prezývkami Kanos, Reci a Xelecce. Od samého začiatku ich pôsobenia sa snažili o to, aby ich umelecké diela nepoškodzovali majetok, pôsobili esteticky a navyše neboli nelegálne. „*Nikdy sme sa nesnažili zakrývať stopy, zatajovať dôkazy, alebo ináč manipulovať s faktami, ktoré sprevádzali tvorbu našich obrazov,“* hovorí Kanos. Na druhej strane sa nikdy nedostali do konfliktu s políciou, ani občanmi, hoci svoje diela tvorili priamo pred ich očami. Za všetko mohol celofán, ktorý upevňovali na vhodné miesto (napríklad medzi dva stromy či stĺpy verejného osvetlenia) a na ktorý sprejovali a maľovali svoje výtvory. Neboli to pravé graffiti, hoci sa naň mnohokrát podobali. Boli to skôr obrazy, ktoré mali svoj výraz aj štýl. A ktoré sa páčili väčšine ľudí. Skupina sa však po čase rozpadla. Štýl, ktorý vymyslela upadal do zabudnutia. *„Založili sme si rodiny a každý začal nový život,“* spomína Kanos. No bol to práve on, kto v auguste 2009 inicializoval návrat skupiny. Reci a Xelecce však odmietli pokračovať v začatom diele. Ku Kanosovi tak pribudol nový partner, vystupujúci pod menom Astro. *„Vedeli sme, že najschodnejšou cestou bude to, ak nebudeme experimentovať a na celofáne budeme vytvárať graffiti,“* hovorí Astro: *“Graffiti je totiž vnímané, ako vandalizmus a my sme to chceli zmeniť.“* Tak sa koncom roku 2009 zrodil CelloGraff.
Kto je kto?
Kanos – absolvent školy výtvarných umení v odbore grafika, v súčasnosti grafik na voľnej nohe. Jeho srdcovou záležitosťou sú centrá veľkomiest, hoci sám pochádza z vidieka .“Srdce mesta býva popretkávané uličkami, námestiami, stavbami, ktoré si v celkovej kompozícií priam pýtajú vylepšenie vo forme CelloGraff,“ hovorí.
Astro – vyštudoval vyšší inštitút dekoratívnej maľby, v súčasnosti nezávislý výtvarník. Sám sa naučil všetky techniky umeleckého maľovania na stenu. Najradšej mal fresky a samozrejme graffiti. Za 10 rokov jeho pôsobenia si vyslúžil uznanie, pretože jeho diela sú naozaj fantastické. Niekoľkokrát vystupoval v televízií, kde prezentoval svoje umenie. Cellograff je úspešným zavŕšením jeho snahy vytvoriť svoj vlastný štýl a priniesť ho ľuďom tak, ako nikto predtým.
Astro a Kalos neposkytujú často rozhovory. No aj z toho mála, s čím sa stretol človek v médiách vieme, že ich myšlienky sú celkom sympatické: *„Je nám jasné, že osoby, ktoré sa pasujú za jediných a pravých writterov, s konceptom CelloGraff nebudú nikdy súhlasiť. Absencia adrenalínu pri tvorbe graffiti s otázkami typu – chytia ma, nechytia ma – degraduje v ich očiach CelloGraff na obyčajné pouličné umenie bez zmyslu. Podľa nás však práve nemá zmysel ničiť niečo, čo nám nepatrí. Pri našej tvorbe vždy rešpektujeme celkový chod mesta a nikdy neumiestňujeme naše graffiti tam, kde nemajú byť. Sú to napríklad pietne miesta či miesta, kde by pôsobili rušivo a podobne. Naše diela vznikajú legálne po dohode s príslušnými orgánmi mesta. Takýto princíp je výhodný pre obidve strany. Častokrát sa nám dostávajú slová chvály a mnohí tvrdia, že naše umenie vypĺňa prázdny priestor a vytvára nové objemy, ktoré sa jednoducho páčia. Mestá nám ponúkajú veľkú slobodu a my sa im chceme odvďačiť tak, že tvoríme najlepšie, ako vieme.“*
To najlepšie z tvorby obidvoch umelcov si môžete pozrieť na oficiálne stránke Cellograff . Tvorba francúzskych umelcov možno zaujme aj našich writterov, ktorí chcú vytvárať graffiti bez obáv, že ich bude niekto za to trestne stíhať.
[* youtube:oVdoWXbmPVE *]
FOTO: cellograff.com