Existujú ľudia, čo nachádzajú krásu a potešenie vo veciach, ktoré väčšina z nás bezmyšlienkovite vyhodí ako nepotrebné. K najznámejším patrí žena, na ktorú si dnes nik nespomenie ináč, ako na Babičku Prisbrey. Bohužiaľ už nie je medzi nami, no jej odkaz pretrváva takmer 50 rokov. Hobbyportal vás pozýva na výlet do slnečnej Kalifornie, konkrétne do Simi Valley, miesta známeho pod názvom Fľašková dedina.
*** Babička Tressa Prisbrey
Kto je Babička Prisbrey ?
Narodila sa ako Tressa Luella Schaefer v Eastone (štát Minnesota) v roku 1896. Nebola rebelkou v pravom slova zmysle, jej život však bol naozaj poriadne pohnutý. So školou sekla v dvanástich rokoch a už ako pätnásťročná sa prvýkrát vydávala. To síce v tých dobách nebolo v USA nič nevšedné, no ona si vzala Theodora Grindolsa – exmanžela svojej vlastnej sestry a tým sa prakticky stala čiernou ovcou rodiny. Spoločná púť s Theodorom trvala len 14 rokov, počas nej sa však manželom narodilo 7 detí. Tressa sa s nimi presťahovala do Seattlu, kde nakrátko skončila v náručí povaľača a alkoholika, ktorý ju týral nielen fyzicky, ale aj psychicky. Tressino druhé manželstvo tak trvalo len veľmi krátko. Čo bolo horšie, jej deti začali postupne chorľavieť a neskôr umierať. V priebehu svojho života pochovala Tressa 6 so siedmich detí. V roku 1946, keď mala 50 rokov, rozhodla sa urobiť za svojim doterajším životom hrubú čiaru a presťahovala sa do Kalifornie, do Santa Susany. Toto miesto dnes už na mape nenájdete. Premenovalo sa na Simi Valley. Život v ňom pre Tressu nebol jednoduchý, no zaprisahala sa, že aj keby mala do smrti živoriť, už sa nikam nepresťahuje. Desať rokov po zakotvení v Simi Valley stretla Alberta Prisbreyho. Šesťdesiatročná Tressa sa poslednýkrát v živote zaľúbila. Spečatením manželského sľubu s Alom sa začal písať príbeh Bottle Willage – *Fľaškovej dediny*.
Kam dať 17 000 ceruziek?
Albert Prisbrey neoplýval bohatstvom. Po sobáši s Tressou sa rozhodli zaparkovať obytný príves, v ktorom sa chystali žiť v časti Cochran Street. Táto časť Santa Susany ( Simi Valley ) mala síce od miesta vhodného na bývanie ďaleko, no prenájom pozemku bol vďaka blízkej skládke odpadu a veľkej morčacej farme veľmi lacný. A tak jedného rána Albert zmontoval kolesá z obytného prívesu dolu a povedal: *„Tu zostaneme.“* A tak sa aj stalo. Ešte v tom roku si prikúpili k prívesu tretinu akra (stará plošná miera) pozemku na Cochran Street s tým, že raz sa im zíde. Počas rokov neustáleho sťahovania nenosila Tressa so sebou toho veľa. Pár vecí na ošatenie, kuchynský riad a drobnosti na denné použitie. Napriek tomu podstatnú časť jej výbavy tvorila zbierka ceruziek. Tressa ich totiž od malička zbierala a kým sa presťahovala do Santa Susany, mala ich už 17 000. V snahe nájsť miesto, kam ich v novom bydlisku umiestniť sa rozhodla postaviť malý prístrešok, kde by zostali a ktorý by zároveň slúžil, ako skladisko na jej osobné veci pri ich obytnom prívese. Keď si vyrátala, koľko škvárobetónových tvárnic by musela kúpiť, aby sa to dalo postaviť, zistila, že suma značne presahuje ich domáci rozpočet. Raz však videla, že na blízkej skládke sa povaľujú tony sklenených fliaš, čakajúcich na likvidáciu a vtedy ju osvietilo. Prečo ich nepoužiť, ako stavebný materiál? Tak sa aj stalo. Denno denne nosila zo skládky farebné fľaše a popritom merala, počítala a usilovne zakresľovala plány na malý domček. V roku 1956 sa jej to podarilo. Ručne miešala cement so štrkom a pieskom . S pomocou manžela a jeho sestry Hattie tak postavili prvú budovu, ktorá bola predzvesťou niečoho nového, zvláštneho a jedinečného.
Fľašková dedina
*„Nikdy nebolo mojím cieľom zviditeľniť sa či upútať pozornosť“* povedala neskôr Tressa: *“Jednoducho som chcela mať všetky svoje veci tam, kde by nezavadzali. Keď sme postavili prvý domček, napadlo ma, že takto by som mohla oddeliť náš pozemok fľaškovou stenou, ktorá by ho aspoň z časti chránila pred zápachom a hlukom z blízkej morčacej farmy. Všetky svoje peniaze sme utratili za kúpu pozemku a táto myšlienka sa zdala najlacnejším riešením.“*
Od slov k činom nemala nikdy ďaleko a tak vyrástla farebná stena, ktorá vyzerala v slnečných lúčoch úžasne. Manžel jej tiež pravidelne dodával stavebný materiál – fľaše od piva, bez ktorého nemohol žiť. Tressa však aj naďalej navštevovala denne skládku a nosila domov nielen fľaše, ale aj iné najrozličnejšie materiály. Vďaka starostlivým poznámkam dnes vieme, že len fliaš bolo 1 000 015 kusov. *„Začalo ma to baviť. Nielen výstavba budov, ale aj mozaiky chodníkov, výzdoba okolia – to všetko som vyrobila prakticky z nepotrebného odpadu.“*
A tak začali postupne pribúdať nové a nové objekty. Trvalo to neuveriteľných 25 rokov, kým uzrela svetlo sveta v poradí šestnásta budova. Za tie roky sa Simi Valley vďaka Tresse zviditeľnila tak, že sem prúdili tisícky návštevníkov s jediným cieľom – vidieť výtvory Babičky Prisbreyovej (toto meno jej už naveky prischlo). A zároveň to boli turisti, ktorí premenovali časť Simi Valley na Fľaškovú dedinu.
Dielo Tressy Preisbrey je videné historikmi umenia a folkloristami ako komplexná práca, vyjadrujúca túžby starej dámy po pokojnom živote v jednoduchom, no fantastickom prostredí, pripomínajúcom rodinu, priateľov, životné udalosti, aj tragické spomienky na smrť vlastných detí. Dielo, ktoré dodnes zanecháva svedectvo o jej veľmi osobných víziách, prekypujúcich inšpiráciu a energiou. Každá z budov mala svoje meno – Šikmá veža, Kruhový dom, Kleopatrina spálňa, Bengálska izba, Meditačná izba, Svätyňa hláv mŕtvych bábik a podobne. Tressa si pomocou jedinečných kreácií liečila svoju ubolenú dušu. Svojim hosťom navyše v Meditačnej izbe veľmi rada hrala na klavíri. Za svojho života bola vždy skromná a za prehliadku svojich výtvorov účtovala návštevníkom 75 centov. Už v roku 1979 bola Fľašková dedina oficiálne vyhlásená dominantou a orientačným bodom Simi Valley. V roku 1996 bola zapísaná v Národnom registri historických miest USA.
Bottle Village dnes
Babička Prisbrey ukončila svoje dielo, ako 84 ročná, v roku 1980. Kvôli zlému zdraviu musela v roku 1982 opustiť svoje milované miesto a presťahovať sa do San Francisca k svojej dcére – jedinému žijúcemu potomkovi. Umrela v roku 1988.
Tressa Prisbrey nemala ľahký osud, rovnako ako jej dedina. V roku 1994 ju ťažko poškodilo silné zemetrasenie, ktorého epicentrum bolo len 8 míľ od Simi Valley. Od toho roku sa snažia dobrovoľníci zachovať budovy z fliaš pre budúce generácie. Z pôvodných stavieb sa totiž zachovalo len sedem. Prisľúbených 500 000 dolárov od Federálnej agentúry pre riadenie záchranných prác bolo nazvaných plytvaním peňazí daňových poplatníkov a pomoc bola zastavená. Našťastie vďaka veľkorysým darom od filantropov a organizácií sa s opravou poškodených budov mohlo začať. Je to však proces finančne náročný – paradoxne k faktu, že ide hlavne o odpad. No práce pokračujú a obyvatelia Simi Valley veria, že Fľašková dedina bude čoskoro taká, ako predtým.
Babička Prisbrey v čase, keď o recyklácií počul len málokto vytvorila dielo, ktoré by malo byť zachované pre budúce generácie. Aj vďaka nej vyrástlo množstvo umelcov, ktorí kreatívne pokračujú v stopách jej odkazu. Jednou z nich je výtvarníčka Virginia Wright-Frierson. Takto vyzerá jej stavba z fliaš, ktorá nesie jednoduchý názov – Besiedka.
FOTO: webecoist.momtastic.com , cyberstyle.ru