Fakt, že jednotlivé rastlinné druhy na seba pôsobia je známy pomerne dávno. Už pred 2 500 rokmi Číňania upravovali výsadbu rastlinných druhov tak, aby zabránili premnoženiu škodcov. Medzidruhové vzťahy môžu byť rôzne. Od obojstranne prospešných vzťahov po vzťahy kedy jeden druh žije na úkor druhého.
Okrem vplyvu jednej rastliny na druhú dochádza aj k nepriamemu vplyvu. V takomto prípade ide o pôsobenie spoločenstva rastlín na „tretiu stranu“. Rastlina môže pôsobiť na škodcov susedných rastlín. Pri správnej kombinácií rastlinných druhov, nemusíte v boji so škodcami používať chemikálie. Aby sme nemuseli siahať po agresívnych chemikáliách stačí sledovať ako sa jednotlivé rastlinné druhy správajú.
{{adsense}}
Ako sa v raste podporujú, ktoré priťahujú škodcov, a ktoré naopak lákajú prospešný hmyz.Všetky odporúčania treba však brať „s určitou dávkou nadhľadu“ a postupovať metódou pokus a omyl, nakoľko plodiny pri rôznych klimatických podmienkach môžu reagovať odlišne.
Základné predpoklady na úspešné spolužitie sú:
1. rovnaké nároky na pôdu, živiny a vodu,
2. citlivosť na svetlo,
3. rovnaký termín výsadby,
4. príbuznosť rastlinných druhov.
Čo s čím sadiť, aby to fungovalo?
Chren sa veľmi dobre znáša so zemiakmi, odpudzuje pásavku zemiakovú a zvyšuje úrodnosť.
Cibuľa je dobré sadiť v záhone s červenou repou a harmančekom. Tieto rastliny majú podobné nároky a vzájomne sa podporujú a chránia cibuľu pre chrobáčikmi, ktoré ju napádajú. Cibuľa chráni hlúboviny pred nádorovitosťou.
Ak si nechcete robiť starosti s pletím záhonu s reďkovkami, vysaďte v záhone spolu s ňou šalát alebo mrkvu. Šalát je možné kombinovať aj s jahodami alebo s paštrnákom. Paštrnák odpudzuje mšice, ktoré napádajú šalát. Póru sa darí so zelerom. Zeler si veľmi dobre rozumie aj s kapustou a chráni ju proti hrdziam. Kombinácia zeleru s harmančekom a zeleru s pórom sa navzájom chránia pred nežiaducim hmyzom.
Pre mrkvu a cibuľu je veľmi vhodným „susedom“ majoránka záhradná, ktorá oba druhy pre mravcami a slimákmi. Zároveň zlepšuje ich vôňu a chuť. Kôpor chráni mrkvu pred vrtivkou mrkvovou.
Ak chcete ochrániť paradajky od hmyzu, ktorý napáda korienky vysaďte v ich blízkosti afrikány. Ak máte rajčiny v skleníku a chcete predísť problémom pri opeľovaní, zasaďte ku vchodu brutnák lekársky. Ak pestujete paradajky mimo skleníka, môžete v ich blízkosti vysadiť bazalku, ktorá zlepšuje ich chuť a aj rast. Podobnými účinkami sa prejavuje aj mäta prieporná.
*** Paradajkový záhon
Do kapusty patrí jednoznačne ďatelina. Ďatelina poskytuje kapuste dostatok vhodných živín, chráni ju pred škodcami a zabráni rastu buriny v kapustovom záhone.
Uhorky je najvhodnejšie kombinovať s kôprom, ktorý vychytáva škodcov uhoriek. Obdobne je to aj v prípade fazule. Takýto kôpor však nie je vhodný na konzumáciu. Bazalka zase ochráni uhorky pred múčnatkou a naopak priláka včelstvo.
Ak záhon kapusty, brokolice alebo karfiolu olemujete voňavou bylinkou (šalvia alebo tymian), ochránite ich pred slimákmi.
{{adsense}}
Ak potrebujete cesnak ochrániť pred háďatkom zhubným vysaďte v jeho blízkosti aksamietnicu. Vhodným ochrancom ríbezlí pred hrdzou je palina pravá.
*** Tolerancia jednotlivých druhov
Ako môžete zlepšiť chuť niektorých plodín?
Je dokázané, že petržlen zlepšuje chuť rajčiakov, kôpor hrachu a cibule, mäta pieporná zemiakov, žerucha záhradná reďkovky, fenikel uhoriek a hlávkového šalátu a saturejka listovej zeleniny.
Určite spolu nekombinujte!
Fenikel negatívne ovplyvňuje rast fazule, a preto ich určite nekombinujte. Vyhnite sa kombinácii reďkoviek a kapusty. Kapustu neodporúčam ani len vysádzať na uvoľnené miesto po reďkovkách. Priťahujú rovnakých škodcov, ktorý by si mohli prísť zbytočne „na dvojitú dávku“. Podobne nepriaznivá je aj kombinácia jahôd a kapusty a kombinácia petržlenu so šalátom. Rajčiny** sa zase neznášajú v záhone s paprikou. V blízkosti hrachu alebo fazule zase nevysádzajte cibuľu alebo šalotku.
Rozmanitosť druhov zabezpečí tvorbu kvalitnej pôdy. Každý rastlinný druh má iné nároky na pôdu, čerpá z nej iné živiny a iné množstvo vody.
Záhrada by mala čo najvernejšie kopírovať prírodu, kde rastliny prirodzene vytvárajú „spojenectvá“ s rastlinami, ktoré majú naň pozitívny alebo neutrálny vplyv. Zmiešané kultúry získavajú čoraz viac priaznivcov. Možno takýto záhon nebude pôsobiť veľmi esteticky v porovnaní s pestovaným záhonom, ale jednoznačne bude plniť svoju funkciu a dočkáme sa skutočnej BIO úrody.