Pôvod tieňohry sa datuje podľa dostupných prameňov do starovekej Číny (dynastia Han), no jej bohatá tisícročná história zahŕňa aj Indiu a Turecko. Do Európy, konkrétne do Francúzska ju priniesli v 18. Storočí misionári po návrate z Číny a ihneď si našla množstvo priaznivcov. Pod pojmom tieňohra si mnohí z nás predstavia ilúziu zvierat a osôb, vytvorených na stene pomocou dlaní či tieňové divadlo, kde hrajú prím vystrihnuté siluety rôznych živých aj neživých objektov. Hobbyportal vás zoznámi s tvorcami, ktorí vo svojich dielach využívajú hru svetla a tieňov spôsobom, ktorý vyráža dych.
Fantázie z odpadu
*„Je to jeden z najlacnejších koníčkov na svete,“* tvrdí Tim Noble, kreatívny umelec, ktorý spolu so Sue Webster vytvára tieňové ilúzie: *“Postačí vám bodové svetlo či projektor a…. kopec odpadu, ktorý získate prehľadávaním smetísk a smetných košov.“*
Tim Noble sa narodil v roku 1966 v anglickom Stroude a jeho partnerka Sue Webster o rok neskôr v Leicesteri . Po prvýkrát sa stretli v roku 1986, počas štúdií umenia na Trent University v Nottinghame. Bolo to, ako by sa stretli Jing a Jang. Obidvaja si sadli nielen po umeleckej, ale aj ľudskej stránke a vzájomne sa dopĺňali. Preto niet divu, že ich spoločná púť pokračovala aj po skončení štúdií . Ich najznámejším počinom je bezpochyby tieňový realizmus. Je to štýl, pri ktorom využívajú hromady odpadu, ktoré vďaka šikovnému osvetleniu premenia na obraz.
*„Tieňové obrazy sú symbolom transformatívneho umenia. Vždy sme sa pohrávali s myšlienkou spoznať, ako ľudia vnímajú abstraktné obrazy a definovať ich význam. Svetelné plastiky nevyjadrujú niečo jemné, naopak, sú posolstvom večnej lásky a nenávisti ,“* hovorí Tim a dodáva: *„Pol roka sme sa prehrabávali po smetiskách, obchádzali sme odpadkové koše a hľadali všetko, čo sa javí na prvý pohľad pokazené, staré a zbytočné. Potom sme na stenu natiahli biele plátno, namierili bodové svetlo a začali tvoriť.“*
Tak vznikla počas šestnástich rokov pozoruhodná skupina tieňových obrazov, v ktorých sa mieša stratégia moderného sochárstva s punkovým odkazom. V roku 2009 získali Noble & Webster čestné doktoráty umenia Nottinghamskej univerzity a v priebehu rokov množstvo iných ocenení. Vďaka doslova rebelskému zobrazovaniu krutosti a surovosti životných situácií získali na umeleckej scéne reputáciu rebelov. Ich diela však nie sú iba temné. Hovorí Sue:*„Obe idú ruka v ruke – žiarivá i temná stránka – a zároveň odrážajú dve osobnosti, ktoré sa v nás oboch skrývajú. Keď niečo tvoríme, neustále hľadáme niečo, čo by nám vyrazilo dych. Keď sa tak stane, dotiahneme túto myšlienku až do krajnosti.“*
Tieňomaľby
Nepoužíva olejové, vodové, ani temperové farby a predsa sú niektoré jeho diela farebné, ako dúha. Reč je o umelcovi z Azerbajdžanu, ktorý sa volá Rashad Alakbarov. *„Najlepšie na tom je, že si môžete poľahky vytvoriť čosi podobné aj doma. Všetko, čo potrebujete, je jedna, alebo dve lampy a niektoré predmety z vášho pracovného stola,“* hovorí Rashad. Pri pohľade na jeho diela sa toto tvrdenie zdá nepravdepodobné, aj keď v podstate hovorí pravdu. Vtip je v tom, že tento umelec má úžasnú obrazotvornosť. Veď koho by napadlo použiť farebné akrylové lietadlá na tieňomaľbu?
Rashad sa rád hrá nielen s predmetmi, ale aj so samotným svetlom. Raz používa ostré bodové, inokedy jemné rozptýlené. Je to potrebné, aby bol výsledok naozaj upokojujúci. Tak vznikol napríklad „Plastový portrét“ – projekt, v ktorom pomocou niekoľkých plastových fliaš, visiacich v priestore na tenkých lankách vznikla na stene silueta tváre.
Ďalší zo svojich zaujímavých projektov nazval Rashad „Pohľad na dve mestá z jedného uhla pohľadu“. Ide o hru s perspektívou, pri ktorej vzniknú pomocou dvoch lámp a odpadu siluety rôznych dvoch miest – orientálneho s mešitami na jednej strane a západného s mrakodrapmi. *„Snažil som sa pomocou jednej inštalácie zobraziť kultúrne rozdiely dvoch miest,“* hovorí Rashad: *„Dva svetelné zdroje sa doslova hrajú so starými škatuľkami, skrutkami, žiarovkami, CD nosičmi a inými nepotrebnosťami tak, že vytvoria ilúziu.“*
Rashadovo umenie mohli obdivovať nielen domáci, vystavoval aj v Londýne, v galérií Phillips de Pury & Company. Jeho diela boli srdcom tématického celku „Súčasné umenie Azerbajdžanu“.
Z krajiny vychádzajúceho slnka do krajiny dopadajúceho svetla
Vitajte vo svete tieňov. Takýto nápis vítal návštevníkov jednej z mnohých výstav Kumiho Yamashitu. Narodil sa síce v Japonsku, no žije, tvorí a vystavuje v USA. Svoje umelecké ambície zavŕšil vyštudovaním Glasgow School of Art a Cornish College of the Arts Washington. Vystavuje od roku 1997 a jeho diela sú vždy predmetom veľkého záujmu.
Kumi Yamashita vytvára Shadow Art pomocou rôznych zdanlivo obyčajných vecí a svetla. Svetelný zdroj býva väčšinou nainštalovaný priamo na rovnakej stene či paneli , na akej sú inštalované spomínané predmety. Najväčší súčasný úspech žnú diela, pri ktorých zdanlivo nedbalo pokrčené papierové listy vrhajú tiene, ako tváre. Ale aj silueta ženy, vytvorená z hliníkových číslic. Tvarovaním a vyrezávaním šablón a šikovne umiestneným zdrojom svetla vytvára Kumi ilúzie stojacich a sediacich postáv.
Shadow Art nie je finančne náročné hobby, na druhej strane si však vyžaduje dokonalý súlad práce so svetlom a predmetmi. Ak vás fotografie v tomto príspevku nadchli a chceli by ste si niečo podobné vyskúšať, neváhajte a začnite. Pokaziť nemáte čo. Ak sa vám váš prvý výtvor nevydarí, nemusíte ho gumovať, ničiť, vyhadzovať. Stačí jemne pootočiť predmetmi, vrhajúcimi tieň, alebo zmeniť uhol dopadajúceho svetla. Väčšina autorov tvrdí, že sa takýmto spôsobom dá tomuto umeniu veľmi rýchlo priučiť. Záleží na trpezlivosti.
Viac obrázkov k inšpiráciám nájdete v galérií k tomuto príspevku.
FOTO: timnobleandsuewebster.com, Rashad Alakbarov, kumiyamashita.com