Pod pojmom rezbárstvo a sochárstvo si väčšina z nás predstaví ľudí, ktorí vytvárajú sochy z kameňa, bronzu, dreva, ľadu, snehu. Hobbyportal vás zoznámi s umelcami, ktorí používajú materiály tak netradičné, že im na našich stránkach patrí zaslúžené miesto. A možno niektorí z vás nájdu nový zdroj inšpirácie pre svoje diela.
Tekvice nemusia byť len symbolom Halloweenu
Ray Willafane je sochár z USA. Vyštudoval School of Visual Arts v New Yorku v roku 1991, no jeho vzťah s tekvicami začal oveľa skôr. Narodil sa v chudobnej farmárskej rodine a väčšinu hračiek si už v útlej mladosti vyrezával z dreva sám. Časy však boli veľmi ťažké a drevo bolo potrebné na vykurovanie malého statku počas chladných mesiacov. Ray si teda musel hľadať alternatívny materiál. Boli to tekvice, ktorých sa na ich farme rodilo neúrekom a z ktorých začal vyrezávať svoje hračky. Vzhľadom k tomu, že tieto po týždni zhnili, vyrezával ich takmer nonstop.
Svoje zručnosti využil naplno neskôr, počas pobytu v Michigane, kde pôsobil, ako učiteľ umenia. Raz bol požiadaný vytvoriť dekorácie na halloweensku školskú party. Vzal teda do rúk tekvicu a rozpomenul sa na svoje detstvo: *„V tej tekvici som nevidel zeleninu, ale kus hliny. Veľmi tvárnej hliny,“* povedal neskôr: *„Zobral som teda svoje rezbárske nástroje a nástroje na prácu s hlinou a vyrobil som svoju prvú umeleckú tekvicu. Deťom sa to páčilo natoľko, že mi nosili stále nové a nové tekvice a moje výtvory boli čím ďalej, tým viac kreatívne.“* Samozrejme, večierok dopadol na jednotku a chýr o desivých tekviciach sa rýchlo rozniesol do okolia.
*„Pôvodne som bol sochár. Dnes ma však oveľa viac ľudí pozná, ako „tekvicového muža“ . Keď som predstavil svoje diela na Food Network´s Challenge Show, mal som okamžite obrovský úspech. To mi dovolilo osamostatniť sa a venovať sa svojmu koníčku naplno. Prestal som vyučovať na škole a práca s tekvicami ma pohltila naplno,“* dodáva Ray. Vďaka tekviciam jeho popularita stúpla do celebritných výšin. Vystupoval v mnohých televíznych reláciách, vrátane večerných správ CBS a v roku 2010 bol dokonca pozvaný vyrezávať tekvice do Bieleho domu.
Flexibilné sochy
Li Hongbo je Číňan, žijúci a tvoriaci v Pekingu, kde pracuje ako knižný dizajnér, výtvarník a editor. Okrem toho má naozaj zvláštneho koníčka. Pri pohľade na jeho sochy vás najprv napadne, že sú z porcelánu či sadry. Zdanie však klame. Li Hongbo ich vytvára z tisícov vrstiev tenkého papiera, ktorého každý list je strategicky zlepený so susedným tak, že po roztiahnutí vytvárajú vrstvy podobný útvar, ako včelí plást. Ten mu slúži na nasledovné vyrezávanie netradičných sôch.
Myšlienka vychádza z tradičnej výroby čínskych papierových dekorácií a hračiek, ktoré sú v normálnom stave kópiou reálnych postáv, tvarov a vecí. Ak však sochou začneme hýbať a rozťahovať ju, pretransformuje sa do niečoho nedefinovateľného, priam surrealistického. Pre lepšie znázornenie Hongbovej tvorby si pozrite nasledujúce video:
[* youtube:gttdbqX4SWA *]
Na otázky, ako sa to vlastne robí, odpovedá Li nasledovne: *„S pomocou asistenta musíme vytvoriť základný kváder z listov papiera. Nezriedka je to okolo 30 000 listov, ktoré musíme zlepiť starostlivo umiestnenými pruhmi jemne naneseného lepidla. Potom pomocou modelárskej elektrickej pílky vytváram z týchto kvádrov sochy. V podstate sú to obyčajné sochy až do okamihu, keď nimi začnem hýbať a ony sa začnú naťahovať, ako obrovský akordeón a zmenia svoj tvar do niečoho nedefinovateľného. Baví ma prebúdzať v divákoch predstavivosť. Papier má totiž nekonečné možnosti.“*
Telefónny zoznam ako umelecké dielo
Časy hrubých telefónnych zoznamov, ktoré bolo potrebné každý rok vymieňať kvôli aktualizácií, sú vďaka ére mobilných telefónov a nových komunikačných technológií takmer na konci svojej púte. Alex Queral, umelec z Philadelphie našiel neuveriteľný spôsob, ako ich použiť vo svojej tvorbe. Do stránok vyradených telefónnych zoznamov vyrezáva tváre celebrít. Je to dokonalý príklad, ako použitie neobvyklých materiálov môže viesť k celosvetovej sláve a úspechu.
*„Moja fascinácia portrétmi začala už počas štúdia umenia,“* hovorí Alex: „Ľud*ská hlava bola pre mňa prirodzenou voľbou učiva kvôli vlastnej expresivite. Chcel som však niečo viac, niečo, čo bude mať tretí rozmer na rozdiel od obrázku. Po dlhom premýšľaní nad tým, ako vytvoriť 3D portréty padla moja voľba na telefónne zoznamy. Sú médiom, ktoré prináša neočakávané výsledky a zároveň umocňuje, na rozdiel od obrázku, spojenie listov papiera do objektu.“*
Základom je zlepenie všetkých strán zoznamu k sebe celou plochou. No a potom už stačí zobrať do ruky skalpel a zrezávať jednotlivé vrstvy telefónneho zoznamu tak, aby vznikol plastický portrét. Na záver sa zvýraznia tiene a tmavá farba pomocou obyčajnej ceruzky.
*„Vyrezávanie portrétov z telefónneho zoznamu je oslavou jednotlivca, strateného v anonymnom zozname tisícok mien, ktoré podčiarkujú veľkosť komunity. Navyše sa mi páči myšlienka vytvorenia diela z niečoho, čo normálne každý rok vyhadzujeme do koša. Telefónny zoznam tak dostáva punc dlhovekosti,“* dodáva Alex. A nám nezostáva nič iné, ako s ním súhlasiť.
Topografia ukrytá v knihách
Na našich potulkách medzi netradičnými rezbármi sa zastavíme v Kanade, kde Guy Laramee vytvára úžasné miniatúry krajín zo starých kníh. Jeho série s názvami *The Great Wall* a *Biblios* získali v umeleckom svete zaslúženú pozornosť.
*„Antikvariáty sú preplnené starými hrubými knihami, slovníkmi a encyklopédiami, ktoré nikto nechce a v ktorých sú nepoužívané vedomosti. Týmto spôsobom sa k nám vedomosti vracajú v umeleckej podobe. Hromady starých kníh tak nemusia vypovedať svoje posolstvo písmenkami.“*
Najnovšia séria Guya Larameeho nesie názov Guan Yin. Je venovaná tajomným silám medzi nebom a zemou. K jej inštalácií sa vyjadril záhadne: *„Všetko, čo vieme, všetko čo sme urobili, všetko, čo si myslíme, že sme a všetko čo milujeme raz zanikne. Radi by sme mysleli, že čosi zostane – kultúra, poznanie…život. Že aspoň to je našou istotou. No istota je pojem. A pojmy sú prvá vec, ktorá na konci zanikne…“*
Tajomstvo lepiacej pásky
Na záver zavítame do sveta Takahiro Iwasakiho, ktorý okrem iných umeleckých aktivít zaujme netradičnými krajinkami, vyrezanými do hrubej elektrikárskej či kobercovej lepiacej pásky Postup práce pri „výrobe“ takýchto diel nie je zložitý. Zložitejšia je počiatočná vízia, rozmiestnenie objektov a umelecké priestorové vnímanie sveta. Aby sa vízie zhmotnili, potrebujete len lepiacu pásku a ostrý skalpel. Výsledok naozaj zaujme.
V galérií k článku nájdete množstvo ďalších fotografií súvisiacich s touto témou.
Foto: villafanestudios.com, dominikmerschgallery.com, projectsgallery.com/Queral, arataniurano.com, guylaramee.com