Na stránkach Hobbyportalu sa často môžete stretnúť s príspevkami o ľuďoch, ktorých hobby je nezvyčajné, nevšedné. Hubert Duprat , 56 ročný Francúz k nim nepochybne patrí. Zanietený prírodovedec už niekoľko rokov udivuje okolie netradičnými šperkmi. Ak si však myslíte, že ich vyrába sám, mýlite sa. K netradičnej umeleckej spolupráci si prizval hmyz z rodu Trichoptera, u nás nazývaného potočníkmi.
Eko umenie
Pod názvom potočník sa rozumie malý, až stredne veľký štíhly hmyz, veľmi blízky motýľom s pigmentovanými prednými krídlami. Potočníky žijú pri potokoch a rybníkoch. Ich larvy sa kuklia vo vode. Počas premeny na hmyz sú chránené schránkami, spriadanými z lepkavého sekrétu snovacích žliaz, na ktorý si larvy lepia nielen zrnká piesku, ale využívajú takmer všetko, čo im okolie ponúka. Drobné skalky, ulitky, malé kosti rýb, kúsky rastlinného či minerálneho pôvodu a podobne. Túto ich vlastnosť začal spolu s ostatným spôsobom života potočníkov skúmať Hubert Duprat už v roku 1980. Inšpirovaný prácou významných francúzskych entomológov 19. storočia François-Jules Picteta a Jeana-Henri Fabreho, ktorí popísali štruktúru budovania ochranných schránok hmyzu (kokonov) z alternatívnych materiálov: *„Ľudia nie sú jedinými živočíchmi so záľubou sebadekorácie. Larvy potočníkov sa chránia komplikovaným brnením zo štrku, piesku, vetvičiek a iného prírodného materiálu, ktoré lepia sekrétom zmiešaným s vylúčeným hodvábom. Schránka je napodiv veľmi pevná. Navyše počas skúmania kokonu bolo vidno v konečnom diele akési umelecké estetično. Ako keby mali všetky časti, použité na stavbu obalu svoje presné miesto. Túto činnosť potočníkov som neskôr využil dosť netradičným spôsobom,“* hovorí Duprat. V ochrannej schránke uvidel viac, ako bežní ľudia. Uvidel v ňom zvláštny druh umenia, ktorý vyprodukoval hmyz. Je to tak, ako keď vidíte zložitý matematický vzorec, ktorý vám nič nehovorí, no keď ho vylúštite, odrazu nadobudne úplne iný význam. Naskytla sa teda otázka – čo s tým?
Šperkár potočník
Henri Duprat premiestnil larvy potočníka z ich prirodzeného prostredia do akvária: *„Hľadal som nejaké alternatívne materiály, ktoré by mohli použiť pri výstavbe svojho ochranného obalu. V prírode je bežné, že po premene larvy, keď v podobe hmyzu vyletí z tejto schránky, využije už postavený obal iná larva. Takto si obnoví príbytok vrátane toho, že si ho prispôsobí svojej veľkosti bez toho, aby sa pôvodný tvar zničil, alebo rozpadol. Premýšľal som nad tým, čo by sa stalo, ak by kamienky, piesok a iné potrebné materiály na „stavbu“ obalu larvy potočníka nemali. Začal som so zlatými flitrami a keď sa osvedčili, pridával som do vodného prostredia niektoré druhy polodrahokamov, drahokamov. Bola to skúška, s ktorou si larvy poradili a vytvorili doslova šperky. Akési trubičky, ktoré je možné natiahnuť na retiazku a zavesiť okolo krku.“*
[* youtube:qheBs6PnBl0 *]
Duprat berie potočníky, ako rovnocenných umelcov: *“Ja vyberám materiál a oni tvoria. Od flitrov som presedlal napríklad k zafírom, opálom, koralom, perlám, rubínom, ale aj k zlatu a diamantom. Všetko som si starostlivo zapisoval a porovnával. Vysvitlo, že larvy si dokážu z ponúknutých materiálov vyberať. Ani jedna schránka nie je rovnaká. Aj v tom je ich čaro.“*
Je práca potočníka prácou hmyzu, alebo umelca? To nie je správne položená otázka, Príroda sama totiž vyrába umelecké artefakty, ktoré sú nádherné. Stále sú to však prírodné diela a nie umelecké. Dupratovi kritici hovoria o zneužití správania hmyzu na umeleckú manipuláciu. Z biologického hľadiska sa však jedná o náhodnú udalosť, ktorá v nás vyvolá reakciu. Práca potočníkov je totiž stále rovnaká a má tisícky spôsobov. Stretnutím organickej prírody s určitou technológiou však vzniká niečo nové. Pôvodný materiál pri stavbe obalu nie je lákavý, no zámenou za drahokamy tieto ako keby rozžiarili kokon a dali mu umelecký punc.
Foto: openculture.com, youonlyliveonce.com.au