Výkonní predstavitelia svetovej politiky, či už súčasnej, alebo minulej, zanechali svojimi rozhodnutiami trvalé stopy v histórií ľudstva tejto planéty. Mnohí z nich boli pragmatickí, triezvo uvažujúci štátnici, iní brali politiku skôr ako biznis a niekedy sa medzi nimi vyskytli naozajstní darebáci a zločinci. Zdalo by sa, že lídri najvyššej politiky sú v jednom kole a povinnosti im nedovoľujú venovať sa nejakým koníčkom, záľubám. Presvedčíme vás o opaku. Povedali by ste, že v histórií nájdeme množstvo hlavných politických predstaviteľov rôznych štátov, ktorí sa venovali či venujú maliarskemu umeniu? Dnes vás s niektorými zoznámime.
Vladimír Putin
59 ročný prezident Ruskej federácie bol dlhú dobu považovaný za strohého politika, ktorý mal bližšie skôr k bojovým umeniam, filozofií, politológií, ako k umeniu. Keď sa však konala charitatívna aukcia v Petrohrade, výnosy z ktorej boli venované ľuďom v núdzi, neváhal a namaľoval obraz okna, ktorý vidíte na snímkach. Kritici si nad týmto dielom lámu hlavu. Obraz totiž to vyzerá jednoducho len na prvý pohľad. Po bližšom preskúmaní zisťujú odborníci, že je prepracovaný tak, ako keby ho namaľoval umelec, ktorý sa tým živí. Nič menej- suma, za ktorú bol v aukcií vydražený vám vyrazí dych. Ide o rovných 37 000 000 rubľov, čo je v prepočte viac, ako 1,1 milióna amerických dolárov. Šťastným kupcom sa stala majiteľka Moskovskej galérie Natália Kurniková, ktorá v médiách prehlásila: *„Kúpila som ho preto, lebo toto by mohol byť prvý a posledný obraz svojho druhu. Pán prezident Putin sa k maľovaniu možno nikdy nevráti.“* Uvidíme…
George W. Bush
O súkromnom živote bývalého 43. Prezidenta USA sa toho vedelo celkom veľa, no málokto by povedal, že aj on prepadol čaru olejomalieb. Na verejnosti sa jeho diela zjavili až potom, ako sa do súkromných e-mailov Busha a jeho rodiny nabúral hacker, používajúci prezývku Guccifer a zverejnil prezidentove výtvory na internete. Bush začínal s portrétovaním psov, no časom sa jeho tvorba obohatila o mačky, krajinky, dokonca autoportréty. V jeho hobby ho podporuje manželka a tiež umelkyňa Bonnie Flood, ktorá mu pomohla zlepšiť maliarsky štýl. Okrem množstva psov a mačiek, ktoré George W. Bush maľuje zrejme najradšej, sa objavili online tiež olejomaľby muža v sprche či vo vani. K týmto obrázkom sa vyjadrili aj psychológovia. Všeobecne ich považujú za autoportréty a zdá sa že práve tieto hovoria o hlbšej psychologickej úrovni Bushových diel, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Nehovoriac o tom, že niektorým psom na maľbách chýbajú nohy. Bush však nestojí o analýzu svojich obrazov: *„Našťastie nečítam kritiky ani recenzie. Veď sa len pozrite – podpis je cennejší, ako obraz samotný.“*
Winston Churchill
Legendárny britský štátnik, ktorý vzhľadom k obdobiu II. Svetovej vojny, počas ktorej pôsobil v čele Veľkej Británie, mal času na svoje koníčky veľmi málo. Vo vzácnych chvíľach však s radosťou usadal pred maliarske plátno. O svojom hobby poznamenal: *„Bolo to maľovanie, ktoré ma zachránilo vo veľmi ťažkých časoch. Dlhé hodiny som sa ukrýval vo svojom vnútri a trávil čas premýšľaním nad strašnými následkami vojny. Odrazu ku mne prišla maliarska múza a povedala mi, aby som to dostal zo seba pomocou maliarskeho plátna. Tak, aby ma to naplnilo a aby som prišiel na iné myšlienky. V mojich obrazoch však neuvidíte pochmúrnosť vojnového sveta. Naopak – je v nich krása, nádych nádeje, všetko, čo by nás malo posúvať ďalej. Takýto by mal byť svet.“* Churchill bol maliar – samouk, no často sa stretával s poprednými umelcami a počúval ich rady. Obrazy mu doživotne pomáhali vyrovnať sa so spomienkami na hrôzy vojny.
Adolf Hitler
*„Som umelec a nie politik. Akonáhle bude vysporiadaná poľská otázka, dožijem svoj život, ako umelec.“* Keby sa tieto slová Adolfa Hitlera vyplnili, dnešný svet by vyzeral úplne inak. Než sa stal jednou z najznámejších historických ikon zla, usiloval sa o to, aby bol umelcom. V mladosti si na skromné živobytie zarábal maľovaním vodovými farbami na papierové kartičky, ktoré potom predával, ako pohľadnice. Akadémia výtvarných umení vo Viedni ho dvakrát odmietla prijať. Profesori síce Hitlerovi odporúčali, aby sa vydal na cestu štúdia architektúry, no on na takúto formu sebarealizácie nemal akademický mandát. Dodnes nie je jasné, či odmietnutie akadémie malo neskôr vplyv na Hitlerove činy, no on sám uvádzal, že Viedeň bola katalyzátorom jeho antisemitizmu. Dodnes by historici radi vedeli, ako by dopadla história, ak by Hitlera na Akadémiu umení prijali…
Dwight D.Eisenhower
34. prezident USA bol nielen elitným vojakom, štátnikom, ale aj maliarom. V priebehu posledných 20 rokoch svojho života bol nesmierne umelecky plodný, aj keď mnohí považujú jeho diela za príliš konzervatívne. Nebol fanúšikom moderného umenia a najradšej maľoval krajinky a vlastenecké portréty. Ohľadom svojich prác bol nesmierne skromný a vždy zdôrazňoval, že to, čo maľuje je pre neho viac relaxáciu a hobby, ako umením: *„Povedzme si otvorene, už dávno by tieto obrazy spálili, ak by som nebol prezidentom Spojených štátov,“* podotýkal s úsmevom.
Foto: rferl.org, guardian, beforeitsnews.com