V súvislosti so sklenenými fľašami poznáme niekoľko druhov hobby. Niekto ich zbiera (zvyčajne naplnené alkoholom či vínom), iný ich zaujímavým spôsobom recykluje a ďalší priamo v nich skladá miniatúrne modely lodí. Jim Dingilian má netradičné hobby. V sklenených fľašiach vytvára pomocou dymu zo sviečky trvalé obrazy, ktoré vyžarujú okrem melanchólie aj pocit, že ide o dávno zabudnutú fototechniku z devätnásteho storočia. Nejde. Naozaj mu k tomu postačí sviečka, fľaša a pevná ruka. Presvedčte sa sami.
Kto je Jim Dingilian?
Rodený Američan síce strávil 7 rokov svojho detstva v Belgicku, no po návrate do USA vyštudoval University of Delaware v roku 1993 a v roku 1996 doplnil svoje vzdelanie na Rochester Institute of Technology s hlavným odborom fotografovanie. Jim sa nikdy netajil, že fotografovanie bolo od malička jeho veľkou záľubou. Kým ostatní sa vyžívali v nových trendoch, digitalizácií, pixelatosti a podobne, zostávala klasická čiernobiela fotografia jeho najobľúbenejšou formou sebavyjadrovania. Samozrejme, že čiernobiela fotografia prináša sama o sebe obrovské množstvo možností, no Jim chcel viac. Nielen nové spôsoby, ale aj niečo, čo ohúri svet. Preto sa už niekoľko rokov venuje koníčku, ktorý obdivovatelia jeho umenia nazvali Smoke Drawing či Smoke Art.
Maľovanie dymom
Ak existuje niečo náročnejšie, ako skladanie modelov lodí v sklenených fľašiach, je to práve Smoke Drawing – maľovanie dymom. Sú v ňom zachované aspekty čiernobieleho fotografovania, ktoré je trvalé aj napriek tomu, že v tomto prípade je podstatnou zložkou dym – nestály, pominuteľný, chvíľkový. Jim Dingilian vytvára vo fľašiach miniatúry, odvodené zo sveta, v ktorom všetci žijeme. Gro jeho tvorby tvoria predmestské okrajové oblasti, parkoviská, nákupné centrá v ostrom kontraste so „škvrnami“ prírody, ktorá sa dá v týchto lokalitách nájsť, alebo skôr objaviť. Jimov postoj k týmto miestam nie je ironický ani odsudzujúci. Pozorovateľ si však určite všimne posolstvo, ktoré v nás chce Jim svojou tvorbou zanechať. Ide o smútok z dnešného stavu, ktorý je plný takýchto nejednoznačných lokalít, kde sú jednotlivé komponenty súčasne všade a nikde. Kde neviete nájsť hranice medzi dvoma svetmi a zároveň nemáte možnosť označiť túto lokalitu za neutrálnu.
Aký je know-how Smoke Artu?
Jim Dingilian je pre „internetových hľadačov“ postavičkou celkom neznámou. Jeho fotografiu nájdete možno po pár zdĺhavých minútach usilovného hľadania. Nespoliehajte sa však na známe sociálne siete. Tam nefiguruje. Akoby chcel dať vyniknúť len a len svojmu umeniu a nie sebe, ako takému. Skromnosť je však dar. Ak niekto nechce publicitu, nemôžeme ho do nej nútiť. Z týchto dôvodov bolo dlhší čas tajomstvom, ako sa vlastne dajú takéto fantastické obrazy vytvoriť. Dnes už však máme dostatok indícií, aby sme jeho know-how mohli posunúť tým, ktorí chcú tento koníček vyskúšať doslova na „vlastnej koži“.
Základom je vhodná fľaša. Samozrejme, že najjednoduchšie by bolo tvoriť vo fľaši od mlieka so širokým hrdlom. Toto však nie je náš prípad. Vhodné sú fľaše od alkoholických nápojov, ktoré sú s číreho priehľadného skla a majú kruhový pôdorys. O niečo zložitejšie sa maľuje vo fľašiach ploských či hranatých (koňak, whisky). A ešte sú tu fľaše z farebného skla. To však nesmie byť veľmi tmavé, pretože by konečné dielo nebolo vidieť.
Fľaša sa dôkladne poumýva a ešte dôkladnejšie vysuší. Potom sa pomocou sviečky jej vnútro zadymí. Doslova začmudí. Výhoda je, že priestor odo dna fľaše smerom nahor bude pokrytý dymom nerovnomerne (t.j. čím bližšie k hrdlu, tým bude dym priesvitnejší). Prečo výhoda? Pretože Spodná časť obrázku si bude vyžadovať tmavé tiene a vrchná? Tam je najčastejšie vytvorená obloha a postačí len jemné zadymenie. Ak máme fľašu zadymenú, musíme mať v hlave približnú víziu toho, čo budeme na vnútornej strane vytvárať. Môžeme si pripraviť skicu, návrh, náčrtok.
Rozhodujúce sú však pomôcky, ktorými budeme dym zoškrabávať. Ideálne sú tenké drievka, ukončené rôznym drobným náradím, pevne uchyteným na konci drievka. Pomocou nich sa selektívne vymazávajú určité zadymené oblasti a postupne tak vzniká obraz. Ak chcete vedieť, aké „náradie“ sa najčastejšie používa, tak pre vás nemáme jednoznačnú odpoveď. Najčastejšie sú to kúsky vaty na jemné kontúry, ale aj rôzne drôtiky a špendlíky na ostré kontúry. Niekedy sa používa na zoškrabkávanie dymu kus odlomenej žiletky, zafixovaný v tenkej špajdli, inokedy sa dymová usadenina gumuje obyčajným kúskom gumy, ktorú používame na odstránenie zlého ťahu ceruzkou. Dôležitým pomocníkom pre nás je vysávač. Budeme ho potrebovať, ak budeme chcieť odstrániť drobnučké ostatky sadzí z vnútra fľaše. Nikdy ho však nepúšťame na plný výkon a saciu hadicu držíme vo väčšej vzdialenosti od hrdla fľaše.
Fľaše s dymovými obrazmi sú úžasným artefaktom, ktorý nám vizuálnou formou pripomína odraz matných spomienok. Sú, ako presýpacie hodiny, upozorňujúce nás na vlastné radosti i hriechy. Obraz sa mení podľa toho, z ktorej strany sa na fľašu dívame a vyvoláva v nás zmiešané pocity. Tak čo, trúfnete si?
Foto: 4rtgallery.blogspot.com