Bylinky sú všeobecne všestrannou flórou, ktorá má po tisícročia mnohoraké využitie: v kuchyni, liečiteľstve, v boji proti škodcom, chorobám iných rastlín, ale aj ako šamanské rastliny. Tí, ktorí sa venujú permakultúrnemu pestovaniu, určite poznajú pojem bylinková špirála. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide máme stručný popis takéhoto spôsobu „bylinkárčenia“ aj s návodom, ako si špirálu plnú vôní a farieb postaviť vo vlastnej záhradke.
Špirálový dizajn nie je náhoda
Koncept spomínanej permakultúry je v podstate veľmi chytrý trik, ako pestovať mnoho druhov rastlín (napriek tomu, že každá z nich má rôzne ekologické nároky na slnko, vlhkosť, vzduch, tieň) v minimálnom priestore. Takže je tento druh pestovania vhodný aj na miniatúrne záhradky, napríklad vedľa rekreačnej chaty a podobne. To, že na chatu chodievate len cez víkend nevadí. Zvlášť pri špirálovitej záhrade šetríte vodou, pretože tá preteká samotnou špirálou smerom nadol od suchomilných až po vlhkomilné rastliny a jeden – dva týždne bez zálievky vôbec nehrá rolu.
Poďme si teda povedať, čo to vlastne bylinková špirála je. Špirála, ako taká je tvar, s ktorým sa denne stretávame nielen čo sa týka fauny a flóry (prierez niektorých rastlín, slimačia ulita), ale tiež v matematike (Archimedova špirála, Fermatová špirála) a v mystike (keltská špirála). Využitie tvaru špirály v pestovaní rastlín nielenže obohacuje okolitý vzduch o najrozmanitejšie vône, ale tiež dovoľuje prakticky vedľa seba pestovať jedinečné kombinácie rastlín, ktorým by sa na „rovine“ nedarilo. Špirála vám totiž vytvára stanoviská s priamym oslnením či tieňom na jednom mieste a zároveň v týchto stanoviskách zaručuje zóny s vyššou či nižšou vlhkosťou, potrebnou na pestovanie. Jednoducho povedané – na malom priestore získame naraz niekoľko mikroklimatických stanovísk.
Ako postaviť bylinkovú špirálu
Poďme na základné fakty. Vrchol špirály sa stavia obrátený smerom k juhu. V tomto priestore je najsuchšie a najslnečnejšie miesto, z ktorého zrážková voda rýchlo odteká do sektorov, v ktorých rastlinky potrebujú viac vlahy. V praxi to znamená, že tesne pod vrcholkom sa nachádzajú trochu vlhšie stanoviská, ktoré sú však chránené voči vetru a sčasti aj voči prízemným mrazíkom. Úpätie špirály poskytuje najviac chránené miesta, navyše relatívne vlhké.
Bylinkové špirály je možné stavať v mnohých veľkostiach. Od relatívne miniatúrnych s priemerom cca2 metre až po veľké, po ktorých je možné dokonca chodiť. Dnes si však budeme rozprávať o tých menších. Dajú sa postaviť dvoma spôsobmi. Buď nasucho, kedy sa najprv stavia špirála z kameňov a následne sa vyplňuje zeminou a humusom, alebo sa využíva jednoduchší postup, kedy sa do navŕšenej zeminy kladú kamene.
Pre naše účely sme si vybrali špirálu s priemerom 3m, v ktorej sa bude nachádzať 15 – 18 druhov rastlín. Prvou dilemou bude, či chceme, alebo nechceme mať na našej bylinkovej špirále umelé jazierko. Keďže odborníci vravia áno a na jeho „výstavbu“ nám postačí starý (neprasknutý) lavór s cca 40 cm priemerom, tak nám nič nebráni zakomponovať ho do nášho diela.
1. Pomocou tenkých drevených kolíkov si vytýčime obrys špirály s priemerom 3 metre. Vnútri tohto geometrického obrazca odstránime rýľom zem do hĺbky cca 25 cm.
2. Z vonkajšej strany špirály odstránime trávu a burinu približne 30 – 50 cm od jej hranice
3. Na južnej strane špirály vykopeme otvor pre jazierko. Apropo, jazierko. Názory odborníkov na jeho umiestnenie sa rozchádzajú. Jedni tvrdia, že by malo byť orientované na sever, kvôli pomalšiemu odparovaniu vody, nakoľko bude v tieni, iní tvrdia, že južná strana je najideálnejšia vďaka odrážaniu slnečných lúčov, ktoré prináša rastlinkám viac tepla. Rozhodnutie je individuálne. Jazierko, vytvorené pomocou špeciálnej fólie, starého lavóra, alebo zakúpené na mieru v predajniach so záhradkárskymi potrebami nainštalujeme na koniec špirály.
4. Od hranice jazierka začneme budovať špirálovitý val z prírodného kameňa. Postupne ho zvyšujeme a do medzier opatrne sypeme piesok, íl a štrk, ktorý prikryjeme dostatočnou vrstvou rašeliny. Strednej časti špirály venujeme dostatočnú pozornosť. Môžeme doň umiestniť drevený klát, ktorý bude počas vegetačného obdobia nasiaknutý vlhkosťou tak, že si ju budú môcť z neho rastlinky odoberať aj počas období sucha. Klát obsypeme štrkom, alebo drveným kamenivom a pokryjeme zmesou piesku a záhradného substrátu.
5. Do substrátu môžeme tiež počas výstavby pridávať kompost. Nakoniec bylinkovú špirálu skontrolujeme, či je jej opevnenie dostatočne odolné, jazierko obložíme dekoratívnymi skalami a môžeme vysádzať.
Aké rastlinky použijeme?
**1 – 6 – levanduľa, tymián, rozmarín, šalvia, yzop, majoránka, materidúška
7 -13 – estragon, saturejka, koriander, pažítka, kôpor, rasca, anýz, fenikel
14 – 18 – medovka, mäta, bazalka, žerucha, harmanček a (do tieňa) medvedí cesnak, hluchavka a mäta vysoká**
Jazierko – potočnica, vodná mäta
Rastlinky však vysádzame aj s estetického hľadiska tak, aby naše dielo nevyzeralo, ako miž-maš kopec buriny. Musíme si naše bylinky rozdeliť na vysoké (medovka, šalvia, koriander, estragón a pod…) a nízke(pažítka, hluchavka, saturejka, materidúška a pod…). A potom si musíme premyslieť, z ktorej strany budeme na naše špirálové bylinky pozerať. Z tej strany, ktorú teda nazveme prednou, by sme mali mať vysadené nižšie bylinky a dozadu dávame tie s vyšším vzrastom.
Ak sa vám takýto spôsob pestovania ujme, budete mať cez rok s bylinkami vystarané. A ešte jedna dobrá rada. Vyhraďte časť špirály na zasadenie mesiačika lekárskeho aj v prípade, že ho nekonzumujete. Ten totiž vynikajúco dezinfikuje pôdu a odpudzuje škodcov.
Foto: paveluvarov.wordpress.com , e-reading.biz, nourishedroots.ca, picstopin.com