Na to, aby ste si urobili radosť vlastnoručne vypestovanými bylinkami, zeleninou a dokonca ovocím nepotrebujete vlastniť rozľahlú záhradu. Postačí vám terasa, lodžia, balkón a vrecia z PVC či juty.
Chuť vypestovať niečo na svoj jedálenský stôl nemajú len „panelákoví“ pestovatelia, ale aj tí, ktorých záhrada slúži len na okrasu, na miesto oddychu a relaxu. O pestovaní rastlín na malých plochách vo vreciach sa toho popísalo už naozaj veľa. Úlohou tohto príspevku je zhrnúť všetko „poznané“ pre tých, ktorí majú chuť začať, ale nevedia, ako na to. Základnou myšlienkou projektu pestovania vo vreciach je fakt, že pestovať sa dá naozaj všade, s výnimkou miest, kde je tma. Ak však máme balkón či lodžiu orientovanú slnečným smerom – máme vyhraté. Rastliny potrebujú priemerne 5 hodín slnečného svetla pre svoj rast, no aj tienistejšie miesta sa dajú využiť pomocou výberu vhodných rastlín.
{{adsense}}
Ako teda začať? Predovšetkým si musíme uvedomiť, aký veľký balkón alebo terasu máme a koľko priestoru chceme obetovať pre našu „zeleninovú záhradu“, pretože asi budeme chcieť, aby nám kúsok zostal aj na kvety. Existuje však riešenie, ktoré dokáže naše túžby skĺbiť. Vrece s paradajkami môže byť zamaskované, teda šikovne obložené kvetináčmi (napríklad s muškátmi), ale tak, aby nám nebránili v prístupe k samotným vreciam. To, že sa v plastových vreciach pestujú paradajky nie je samozrejme žiadna novinka. Môžeme však v nich bez problémov pestovať aj ostatné druhy teplomilnej zeleniny, akou sú papriky, uhorky, cukety alebo okrasné tekvice. Nielenže všetky tieto druhy majú rady prehriatu zem, ale nepotrebujú ani pravidelné okopávanie, pretože ich jemné korienky sa zakoreňujú v povrchovej vrstve pôdy. Substrát, ktorým vyplníme vrecia je dôležitý a rozhodne sa oplatí ho kúpiť v špecializovanom obchode. Teda ak nemáme možnosť namiešať si ho napríklad z kompostu a rašeliny. Pochopiteľne nie všetko čo rastie, je pre pestovanie vo vreciach vhodné. Bylinkám bude lepšie v kvetináčoch rovnako ako napríklad reďkovkám, vňaťovej a inej drobnej zelenine s výnimkou póru. Veľké hlúboviny tiež nie sú vhodnými adeptmi pre pestovanie vo vreciach, pretože potrebujú hlbokú a skôr chladnejšiu pôdu s dostatkom vody a vzdušnej vlhkosti. Pôda vo vreciach sa rýchlejšie zahrieva, čo zase vyhovuje zemiakom, paradajkám, uhorkám a ďalšie zelenine. Apropo zemiaky. Postupne je možné prihŕňať ich a takýmto spôsobom ich nútiť zakladať ďalšie „poschodia“ hľúz nad sebou. Substrát, ktorým zemiaky dosypáváme však musí byť kyprý, bez kameňov a hrúd.
Netradične môžeme vo vreciach „naležato“ pestovať aj jahody alebo hrášok. Priesady jahôd si prinesieme až na jar častokrát kvitnúce a skôr, ako by sme im pripravili poriadny záhon, zaschli by. Je lepšie ich hneď vysadiť do záhradníckeho substrátu. A to tak, že substrát necháme vo vreci, v ktorom si ho kúpime. Otvory do vreca prestrihneme obyčajnými nožnicami, alebo vyrežeme nožom . Aj keď vrece substrátu tiež niečo stojí, ušetríme prácu (pri príprave záhonov), peniaze (za nákup nádob alebo čiernej fólie) a hlavne čas. Rovnako jednoducho umiestnením vriec naležato môžeme pestovať aj hrášok alebo šalát.
Jutové vrecia sú pre pestovanie zeleniny tiež veľmi vhodné, ale nie sú tak ľahko dostupné. Výhoda pestovania zeleniny v jutových vreciach je predovšetkým tá, že prírodný materiál prepúšťa vzduch aj vodu a pôda vo vreciach sa neprehrieva ani neplesnivie. V plastových i jutových vreciach môžeme pestovať zeleninu v niekoľkých „poschodiach“ – bočné vrecká sa urobia veľmi jednoducho (nožom, nožnicami). Na malej ploche tak možno produkciu zeleniny ešte zvýšiť, navyše bude malá alternatívna zeleninová „vrecová“ záhradka veľmi pekne vyzerať.
Vo vreciach sa dajú pestovať tiež niektoré druhy ovocných kríkov a stromčekov, ktoré nepotrebujú silný koreňový systém, rozrastený vo veľkom priestore. V tomto si môžeme nechať poradiť od odborníkov. K dostaniu je značné množstvo špeciálne vyšľachtených a zakrpatených odrôd, ktoré sú vhodné na pestovanie v plastových vreciach. Vedľa ovocia v našich klimatických podmienkach bežného, ako sú mini jablone, broskyne, marhule alebo čerešne, môžeme skúsiť aj niečo exotickejšie. Na trhu sú bežne k dostaniu miniatúrne odrody pomarančovníkov, citrónovníkov aj mandarinkovníkov. Ich pestovanie však plní skôr dekoratívny účel. Malý priestor vyžadujú miniborievky, čo je krík, ktorý dorastá maximálne do výšky 40 až 50 centimetrov.
A čo s bylinkami? Nie je celkom pravdivé tvrdenie, že bylinky potrebujú skôr črepník, ako plastové vrece. V niektorých záhradkárstvach sa dajú kúpiť takzvané Hang Grow tašky, ktoré visia nad zemou (upevňujú sa napríklad na vonkajšiu časť zábradlia) a okrem všetkých možných menších požívatín sa v nich dajú úspešne pestovať aj bylinky – žerucha, mäta, bazalka, ale aj pažítka. V týchto vreciach sa neskutočne darí napríklad prevísajúcim jahodám.
Aj keď práce na balkónových záhradkách nám zaberú oveľa menej času než na normálnej záhrade, úplne bez práce to nebude. Okopávať a plieť budeme minimálne, ale napríklad niektoré odrody paradajok, uhorky, hrášok alebo fazuľa budú požadovať, aby sme im vytvorili oporu. A pochopiteľne budeme zalievať a prihnojovať. Avšak radosť z úrody, ktorú potom skonzumujeme, nám tu trochu námahy plne vynahradí.
Foto: thejournal.ie, vanmeuwen.com