Viete koľko stál najdrahší lístok na film do kina? Štyri milióny dolárov. Jednalo sa o snímku Život Briana (*Life of Brian*). Dnes sa o tomto diele dozviete omnoho viac.
Film o Ježišovi, v ktorom Ježiš nie je podstatný
Britská filmová skupina Monthy Python (*Graham Chapman, John Cleese, Terry Gilliam, Eric Idle, Terry Jones, Michael Palin*) je známa tým, že jej nie je nič sväté. Jej *Lietajúci cirkus* „sundal“ všetko, čo bolo na dostrel. Od anglickej kráľovnej až po televízne diskusné programy. Inak tomu nebolo ani v prípade rôznych cirkví a náboženstiev. Film Život Briana si nezobral na pranier Boha, ako takého, ale nejednotnosť výkladov rôznych „učení“ v jeho mene. Skvelo paroduje náboženský fanatizmus, cirkevné praktiky ale tiež politických radikálov.
Dej sa začína pred viac, ako 2000 rokmi v Judei, v čase, kedy sa narodil v Betleheme Brian Kohn. Bohužiaľ v tom istom čase, v tej istej ulici a o pár chlievov ďalej, ako Ježiš Kristus. A tak niet divu, že si ho traja mudrci splietli s Mesiášom. Aj keď po chvíli prišli na svoj omyl, následky Brian niesol po celý svoj život. Vždy sa niekam priplietol a vždy ho to niečo stálo. Niet divu, že si ho neskôr definitívne spletú s Ježišom a nakoniec skončí na kríži.
[* youtube:vVHhg67RVd4 *]
Film sa mal pôvodne začať natáčať na jar 1978 v Tunise. Konečná verzia scenára však veľmi popudila zástupcov produkčnej spoločnosti EMI, že ho odmietli financovať. Nastalo obdobie horúčkovitého zháňania peňazí. Zdalo sa, že film nikdy nevznikne a scenár zostane v zásuvke. Nakoniec však prišla nečakaná pomoc, ktorú neskôr opisovali, ako zásah „z hora“. Člen populárnej hudobnej skupiny *Beatles* George Harrison sa ponúkol, že účet zaplatí on. Boli to celé 4 000 000 dolárov. Harrison založil vlastnú produkčnú spoločnosť Handmade Films. Až po čase prezradil, že kvôli tejto sume musel ručiť vlastným londýnskym domom a kanceláriami. *„Jednoducho som chcel vidieť nový film od Monthy Python,“* zľahčoval neskôr. *„Tak v tom prípade to bol najdrahší lístok do kina,“* kontroval mu Eric Idle, jeden z členov komediálnej skupiny.
{{adsense}}
Mohlo sa začať s nakrúcaním. Šetrilo sa, kde sa len mohlo. Pre natáčanie sa využili napríklad opustené kulisy v tuniskom meste Monastir, kde predtým filmoval režisér Franco Zeffirelli svoje dielo Ježiš Nazaretský a tiež kulisy Hviezdnych vojen v Maroku. Michael Palin, ďalší z hercov, hovorí so smiechom: „Šetrilo sa tak, že sme šiesti zahrali štyridsať postáv.“ Má pravdu, dokonca došlo k veľmi zaujímavej filmovej situácií, keď sa mužskí herci, zamaskovaní za ženy, preobliekali v scéne ukameňovania za mužov. Najviac postáv si „strihol“ Michael Palin – bolo ich 12.
Kým však padla prvá klapka, musela legendárna herecká skupina v prvom rade vytvoriť scenár. *„Celý film vznikol vlastne náhodne,“* tvrdili neskôr „Pytóni“ . Po ukončení ich predošlého filmu Svätý grál, ktorý si zobral na mušku anglické artušovské legendy, na otázku novinárov, čo pripravujú v nasledujúcom období, odpovedal Eric Idle, že to bude filmo Kristovi – Jesus Christ: Lust for Glory. Myslel to zo žartu, ale keď sa nad tým spoločne zamysleli, zistili, že je to skvelý námet. V decembri roku 1976 začali práce na scenári, ktoré vyvrcholili pracovnou cestou na ostrov Barbados, kde bola v januári 1978 dokončená jeho finálna verzia. *„Počas prípravných prác na scenári sme zistili, že s Ježišom to vôbec jednoduché nebude. Ježiš je doslova antihumorná postava,“* Poznamenal v jednom z rozhovorov Michael Palin: *„Choď a konaj dobro, maj rád svojho blížneho, pomáhaj ľuďom… Nič z toho sa nedalo použiť. Mali sme síce niekoľko skečov, napríklad, ako si prišiel objednať stôl na poslednú večeru, ale rozvinúť sa to nedalo.“* A tak sa všetci dohodli napísať zrkadlový príbeh, v ktorom bude Ježišova postava vedľajšia a hlavná bude o neznámom chlapíkovi, ktorého budú omylom považovať za Mesiáša a tak aj dopadne. Ukrižovaný v mladom veku. A tu sa už mohlo pracovať z veľkým množstvom humorných situácií a dialógov. Jedným z nich je legendárny rozhovor Briana s malomocným, teda, pardon, s vyliečeným malomocným:
Bývalý malomocný: „Hej, kamoš, tak posledná ponuka – dva šekely pre bývalého malomocného!“
Brian: „Povedal si – bývalý malomocný?“
Bývalý malomocný: „Presne tak, pane. Šestnásť rokov po žobrote, hrdo so zvončekom, vďaka pane, ďakujem pekne, pane…. a teraz šlus… koniec živnosti.“
Brian: „A čo sa ti stalo?“
Bývalý malomocný: „Bol som vyliečený, pane.“
Brian: „Vyliečený?“
Bývalý malomocný: „Hej, vykonal na mne nejaký svinský zázrak… pánboh zaplať.“
Brian: „A kto?“
Bývalý malomocný: „Ježiš, pane.“ Chodím si tu dookola, hľadím si svojho a zničohonič je pri mne a vylieči ma. Jednu minútu máš lepru, slušnú živnosť a v druhej máš po živobytí. A ani sa neopýtal či môže… Si vyliečený, tak padaj!“
Brian: „A to sa nemôžeš živiť poctivo?“
Bývalý malomocný: „Pozrite, moja rodina žobre už šiestu generáciu…Predsa nezačnem pásť kozy, keď sa tu začne potulovať nejaký vlasatý šaman….A si vyliečený…Ja by ho…“
Áno, tadiaľto viedla cesta k úspechu. Vytvoriť príbeh o Ježišovi, v ktorom vlastne Ježiš takmer vôbec nie je. Tak vznikla biblická fraška, kde je v hlavnej úlohe bezvýznamný židovský chlapík, omylom považovaný za mesiáša.
Krížová cesta filmu
Prvé problémy nedali na seba dlho čakať. Už počas písania scenára sa začali ozývať židia, katolíci, pravoslávni aj protestanti. Protestovali proti znevažovaniu boha a biblie. John Cleese sa smial, že sa im po 2000 rokoch podarilo všetkých zjednotiť. Podraz však prišiel nečakane aj od produkčnej spoločnosti EMI. Tá, ako sme už spomínali, od zmluvy odstúpila. Stalo sa tak tri dni pred odchodom štábu na miesto filmovania. Spomína Terry Gilliam: *„Stalo sa tak vo štvrtok a v sobotu sme mali začať s nakrúcaním. Ktastrofa. Bolo to vraj pre kontroverznú tému. Zrejme si prečítali scenár…konečne.“* Keby nepomohol George Harrison, film by nebol zrejme nikdy nakrútený. (Harrison sa vo filme Život Briana dokonca objavuje v epizódke pána Papadopoulisa a vo svojej úlohe povie jedno jediné slovo, podávajúc Brianovi ruku)
Keď sa konečne štáb usadil v tuniskom Monastire, kde mohli tvorcovia využiť Zeffirelliho kulisy, boli tvorcovia nútení najať do komparzu mnoho miestnych obyvateľov. Režisér Terry Jones o nich povedal: *„Odrazu bol každý múdry, pretože predtým pracovali pre Zefirrelliho. A tak som musel neustále počúvať tuniských domorodcov, ktorí mi každú chvíľu radili v zmysle: ´No áno, ale toto by pán Zeffirelli takto určite neurobil.´ Štvalo ma to, dokonca som chcel v záverečných titulkoch miesto svojho mena uviesť Režisér: všetci!“* Aj keď sa tak nestalo, dnes môžeme s určitosťou povedať, že režisérom bol Terry Jones & celý štáb. Množstvo gagov vzniklo priamo na „placi“. Oduševnenie „pytónov“ pri písaní scenára sa prenieslo aj do miesta nakrúcania a každú chvíľu prišiel niekto s novým nápadom, improvizáciou, gagom. V nezabudnuteľnej scéne Pontského Piláta, ktorý „twpel zvláštnou wečovou vadou“, dochádzalo k nekontrolovateľným výbuchom smiechu, ktoré boli použité vo filme a vôbec neboli hrané. Zvlášť pri vyslovovaní mena Pius Čúrus (ktorý v origináli znel Biggus Dickus alias Brutus Údus)mali všetci ozajstný problém potlačiť slzy smiechu. Graham Chapman, predstaviteľ Briana, ktorý v tej dobe trpel silným alkoholizmom bol tak rozhodnutý zahrať svoju úlohu bezchybne, že s alkoholom sekol a bol v takej forme, že okrem herca stíhal aj úlohu ošetrovateľa „pre každý prípad“.
V novembri 1978 padla posledná klapka a začiatkom roka 1979 bol film pripravený na púť k divákovi.
Po premiére sa opäť stal terčom ostrého obviňovania z náboženských kruhov a od občianských aktivistov. Aj napriek fenomenálnemu úspechu u divákov a u kritiky ho niektoré mestské rady v Spojenom kráľovstve zakázali premietať, na dlhých 8 rokov bol zakázaný v Írsku a v mnohých amerických a európskych mestách. Dnes z týchto zákazov nezostalo nič (však, čože je humor tohto filmu oproti Boratovi?). Mnohí ho však dodnes považujú za najlepšiu komédiu storočia. Právom. Toľko superlatívnych hodnotení si vyslúžila máloktorá komédia. Zvrátený, anarchistický, pohanský, zvrhlý a zároveň dokonale výstižný, inteligentný a filozoficky hlboký. Taký je Život Briana bez toho, či ho prijmete, alebo nie.
Nadšené reakcie na celom svete a urážlivé reakcie cirkvi prinútili komikov stretnúť sa v televíznej debate s kresťanskými autoritami, kde mali herci jasne navrch. Ako hovorí John Cleese: *„Film je rúhačský len potiaľ, že paroduje praktiky súčasných organizovaných náboženstiev – rozhodne ale neparoduje boha ako takého. Keď sa vo filme objaví Ježiš, je úloha brána vážne a s rešpektom. Humor začne až vtedy, keď jeho poslucháči zle porozumejú jeho posolstvu o mieri, láske a tolerancii.“* Aj režisér Terry Jones odmieta, že by boli kacírmi. *„Film sa viery nedotýka. Dotýka sa dogiem, cirkvi, tých, čo vieru interpretujú.“* S týmto tvrdením sa naozaj nedá nesúhlasiť.
Na záver si môžete pozrieť fenomenálnu pesničku o tom, že život je potrebné brať vždy z tej lepšej stránky, ktorú naspieval Eric Idle schválne so silným britským prízvukom a dodnes sa často hráva na futbalových štadiónoch mužstvu, ktoré prehralo:
[* youtube:OV7-bTFQ7h4 *]
Foto: theguardian.com, flicks.co.nz,