Dokonalý zabijak nudy, ktorého kúzlu denne podliehajú ľudia bez rozdielu veku či pohlavia je tu s nami stovky rokov. Dnes vás zoznámime s históriou ,rekordmi a inými zaujímavosťami logickej zábavy menom puzzle.
V znamení lupienkovej píly
Musíme sa ponoriť naozaj hlboko do histórie, aby sme mohli opísať dejiny puzzle. Prvé zmienky o drobných kúskoch, z ktorých bolo potrebné zložiť zmysluplný obraz pochádzajú už zo starovekej Číny. Novoveká história tejto skladačky však má pôvod na európskom kontinente. V roku 1760 vo svojom londýnskom byte premýšľa John Spilsbury (1739 – 1769), rytec a kreslič máp nad tým, ako spestriť používanie svojich výtvorov v školách, kde zemepis deti veľmi nudí. Nič nemení na tomto stave ani fakt, že Johnove mapy sú precízne vypracované. Školákov jednoducho nebaví hľadať na mapách konkrétne mestá a štáty. Rytec má hlavu v smútku, no nakoniec príde s jednoduchým a pritom doslova geniálnym nápadom, ktorá bude mať neskôr dopad na celú spoločnosť. Jednu zo svojich máp nalepí na podložku z tvrdého dreva a následne ju truhlárskou pílou rozreže podľa jednotlivých krajín na niekoľko kusov. A hľa. Vzdelávacia hra je na svete. Jej autora však ani vo sne nenapadne, že práve prispel k hernému fenoménu dvadsiateho storočia. A nikdy sa to nedozvie, pretože o 9 rokov umiera ako štyridsaťročný. Dlhé roky jeho vynález nenájde iné využitie ako učebná pomôcka. A hoci má obrovský potenciál stať sa hitom, jej sláva ešte dlho neprekročí anglické hranice.
*** Na počiatku moderného puzzle stála obyčajná mapa, ktorú John Spilsbury urobil zaujímavejšou tým, že jednotlivé hranice krajín rozrezal pílou
Až na prelome 18. a 19. storočia sa začína skladačka rozširovať ako hračka pre deti. Vyrába sa z mahagónového a cédrového dreva, takže spočiatku si ju môžu dovoliť len tí, ktorí na to majú. Druhá polovica 19. storočia sa však okrem iného nesie v znamení vynálezu lupienkovej píly. To je hybná sila, ktorá prenesie hračku za kanál La Manche. Píla totiž pri rozrezávaní poskytne jednotlivým dielikom ich špecifické podivné tvary, ktoré do seba presne zapadajú a spoločne vytvárajú očakávaný obraz buď podľa priloženej predlohy, alebo intuitívnym skladaním. A čo je dôležité, robia hru zložitejšou. Tieto roky sú zároveň dobou, kedy vznikajú dieliky v tvare, ktorý poznáme dodnes. Miesto drahých druhov dreva sa navyše pri výrobe začína používať tenká preglejka, na ktorú sa obrázky buď maľovali, alebo lepili. Koncom 19. storočia uzrie svetlo sveta skladačka vyrobená z tvrdého kartónu, primárne určená tým najmenším.
Začiatok 20. storočia je akýmsi epilógom drevených puzzle. Nápad s kartónovou verziou totiž posunie obľúbenú hru aj medzi nižšie vrstvy a tvrdý papier doslova vytlačí drevo z výroby skladačky, ktorá navyše opustí detské zameranie a stane sa zábavou pre celú rodinu.
Puzzle „boom“
Od tej doby stúpa popularita puzzle raketovým tempom. Niet sa čomu diviť, šikovný otecko ho dokáže vyrobiť doma doslova na kolene a ak sa mu nechce, stačí navštíviť najbližšie papiernictvo a kúpiť ho. Navyše sa dá vyrobiť množstvo rôznych stupňov obtiažnosti skladania puzzle. Apropo, kde sa vlastne puzzle vzal? Pôvod slova je potrebné hľadať v angličtine, kde tento výraz označuje ľubovoľný rébus, hádanku, skladačku či záhadu. Skutočným ekvivalentom by mal byť teda názov jigsaw puzzle – skladačka vzniknutá rozrezaním na diely. Ako ide doba dopredu, rastie aj vynaliezavosť jej tvorcov. Plochú verziu puzzle už určite každý z nás s väčším či menším úspechom skladal. Ale čo tak vyskúšať tzv. puzzle ball, kde sú jednotlivé kusy zaoblené tak, že správne zložené do seba vytvoria priestorovú guľu (napríklad glóbus či futbalovú loptu). A to nie je všetko . Puzzle dnes zoženiete aj v 3D rozmere a tak môže u vás doma stáť miniatúra veže v Pise, Eiffelovka či Big Ben.
V roku 2001 sa pre tých, ktorí sa nechcú hrbiť nad haldou farebných dielikov objavila on-line podoba puzzle, ovládaná myšou a klávesnicou na monitoroch PC. Aj táto verzia si hneď našla množstvo priaznivcov.
Vráťme sa ešte na chvíľu späť do histórie, konkrétne do roku 1931. Vraví sa, že zlatý vek puzzle prišiel medzi rokmi 1920 – 1930 so spoločnosťami ako Chad Valley a Victory z Veľkej Británie či Einson – Freeman a Viking z USA. Tí doslova zaplavili trh širokým sortimentom puzzle, odrážajúcim na jednej strane túžbu po sentimentálnych scénach a na druhej strane nadšenie pre nové technológie v letectve, železničnej, automobilovej a lodnej doprave. Lenže potom prišiel rok 1931. Spomínaná spoločnosť Einson – Freeman po prvý krát použila skladačku v reklame a jej jednoduchú verziu pribalila zdarma ku kefke na zuby. A to tak prefíkane, že každý týždeň vyšlo nové puzzle. Kým v roku 1930 bolo v Spojených štátoch vytlačených okolo 12 000 kusov tohto skladačkového rébusu, v roku 1932 to bolo už 100 000 kusov a v krátkom čase tento počet vzrástol na 200 000. Čo dodať. Bol to naozaj skvelý reklamný ťah. A nielen pre zubné kefky.
Milióny kúskov, rekordy a „alzheimer“
Dnes na záujemcov striehnu v obchodoch puzzle v rôznych veľkostiach. Od tých, ktoré obsahujú len pár kúskov a sú určené pre najmenších, cez tie zložitejšie s 500, 1000 aj 2000 dielikmi. Nároční „skladači“ však môžu siahnuť po škatuliach s 4000 aj 8000 kúskami populárnej logickej skladačky. V tomto roku uviedla španielska firma EDUCA na trh najväčšie sériovo vyrábané puzzle na svete s famóznymi rozmermi 570 x 157 cm. Majú 33 600 dielikov a pred tým, ktorý si na jeho výzvu trúfne sa po (zrejme veľmi dlhom) čase skladania pomaly zjaví obraz divočiny aj so zvieratami. No najväčšie puzzle na svete má na svedomí skupina nadšencov z nemeckého mesta Ravensburg. 28. septembra 2008 zložilo 1 076 280 dielikov viac ako 15 tisíc ľudí obraz s plochou približne 600 m2. Trvalo im to štyri a trištvrte hodiny.
*** Pri kúpe najväčšieho sériovo vyrábaného puzzle dostanete v cene aj praktický vozík
*** Takto sa skladalo 1 076 280 dielikov puzzle v Ravensburgu
Podľa Alzheimer Society of Canada, prvej spoločnosti venujúcej sa problematike Alzheimerovej choroby neslúži puzzle len na skrátenie dlhej chvíle, ale pomáha ako prevencia pred touto chorobou tak, že udržuje mozog v aktivite a znižuje tak riziko jej neurogeneratívneho rozpínania. Lekári z celého sveta dávajú tejto spoločnosti za pravdu. Taktiež je pravdivé tvrdenie, že táto zábavka je síce vysoko návyková, no nie zdraviu škodlivá. Dokonca ju psychológovia odporúčajú na odbúranie stresu a na relax po každodennom zhone, kedy sa nám ešte stále nechce „vypnúť“.
Rovnako ako množstvo iných hier na báze hlavolamov a rébusov má aj puzzle svoj svetový šampionát. Organizujú sa aj nižšie súťaže v rámci jednotlivých štátov, krajov aj okresov. Spoločným menovateľom je pomerne veľký záujem o súťaž tak z radov divákov ako aj súťažiacich.
Viete, kto sú chaotici?
RNDr. Jaoslav Flejberk je popredný český matematik. Podľa neho môžeme všetkých skladačov puzzle rozdeliť do rôznych skupín. Nám nezostáva nič iné, ako s jeho rozdelením súhlasiť:
Chaotici – skladači, ktorí vysypú jednotlivé dieliky na stôl, začnú skladať, no už po chvíli odídu od hry so slovami, že na ňu nemajú čas (alebo že je to pre nich príliš jednoduché).
Metodici – majú svoje „overené“ metódy. Najprv napríklad zložia okraje obrázku, potom hlavný motív a podobne. Beda však, ak im niekto povie, že to nerobia správne.
Plánovači – rozdelia jednotlivé dieliky do skupín (modrá obloha, zelená tráva a pod.) a často hľadajú pomoc so skladaním u každého čo je nablízku. Nedovolia však nikomu, aby rozložil kúsok, ktorý predtým sami spojili.
Vizionári – posledná skupina zahŕňa jednotlivcov, ktorí tiež rozdelia dieliky do skupín, sú však samotárski. Začínajú hlavným motívom, zvyčajne stredom a často prechádzajú do podoby plánovača a metodika. Táto „schizofrenická“ poloha im však prinesie častokrát viac škody ako osohu.
Takže – ktorý typ na vás sedí?
*** Ak poskladáte všetkých 33 600 dielikov puzzle od firmy EDUCA, objaví sa pred vami tento krásny obraz divočiny
Foto: questiongene.com, telegraph.co.uk, largestpuzzle.com, puzzlewarehouse.com, entertainmentearth.com