Hobby portál vám prináša podrobný obrázkový návod na vytvorenie výtvarného diela, ktoré vás doslova vystrelí medzi najobdivovanejších ľudí vo vašom okolí.
V článku o neuveriteľných portrétoch bez štetca a farieb sme vás zoznámili s talianskou umelkyňou Pamelou Campagna, predstavujúcou svetu zložité konštrukcie portrétov, ktoré vznikajú strategickým rozmiestnením pripináčikov, špendlíkov či kolíkov na základnej doske a ich obtáčaním a križovaním niťami. Ide o spôsob, ktorý sa nazýva String Art. Mnohí ste si možno povedali, že by ho bolo dobré vyskúšať si na vlastnej koži a žiadali ste nás o podrobnosti k takejto tvorbe. A tak sme pre vás pripravili návod, ktorý vôbec nie je jednoduchý, práve naopak. Garantujeme vám však, že ak ho zvládnete, budú vaši známi rodina aj priatelia z vás „paf“. Doslova. String art je totiž ilúzia, ktorá nenechá nikoho chladným.
Čo budeme potrebovať?
Jednou z najdôležitejších vecí je elektrická sponkovačka. Toto zariadenie stojí cca 20€ a mnohí ho máme v dielni či garáži odložené medzi nástrojmi, pretože sme ju kúpili kvôli napr. oprave čalúnenia a teraz ho už nepotrebujeme.
Ďalej sa musíme zásobiť väčším množstvom klincov do elektrickej sponkovačky (bývajú v baleniach po 200 – 300 a viac kusov. V prípade nášho návodu boli použité klince s dĺžkou 14 mm.
Drevenú dosku rozmerov 40 x 40 (alebo podľa potreby), vybrúsenú do hladka s hrúbkou minimálne 1,5 cm
Biele ľanové plátno.
Čiernu niť. Presvedčte sa, že je dostatočne pevná, aby nedošlo počas práce k jej pretrhnutiu. Zároveň by nemala byť veľmi hrubá.
Papierovú skicu. Použitý je milimetrový papier pre správny prenos obrázku, ale môže byť použitý aj obyčajný kancelársky obrázok A4, na ktorom je predloha vytlačená.
Lepidlo pre prilepenie uzlíka nite, alebo kvapka tavnej hmoty z pištole.
To je zhruba všetko. Ostatné drobnosti sa dozviete pri opise prác. Ale predsa ešte čosi dôležité, čo potrebujete:
– *Minimálny výtvarný talent* (chápanie objemu svetla a tieňa)
– *Kolosálnu trpezlivosť*
Ako na to?
V prvom rade si zvolíme predlohu. V tomto prípade je to rodinný maznáčik. Odfotíme ho vo vhodnej polohe a portrét vytlačíme na tlačiarni (nemusí byť farebný). A tým pre nás skončila najjednoduchšia etapa. V nasledujúcich chvíľach musíme zapnúť naplno svoju kreativitu.
K práci si pripravíme biele ľanové plátno, ktorým obalíme z čelnej strany drevenú dosku. Plátno musí byť dostatočne napnuté – ideálne je, ak je vyžehlené a ak ho k zadnej strane dosky pripevníme zošívačkou.
Prenesieme fotografiu na milimetrový papier vo vhodnej mierke. Podrobnosti a tieňovanie nevypracovávame, zameriame sa na hlavné obrysy. Prípadne si portrét vytlačíme čiernobielo priamo na tlačiarni.
Pripravíme si elektrickú sponkovačku s dostatočným množstvom klincov. Ak ju nemáme, postačia nám bežné malé klince a kladivo. Klince však musia byť pribité do dosky kolmo (nie krivo) a na túto úlohu je elektrická sponkovačka ako stvorená.
Pomaly pribíjame klince do obrysov portrétu vo vzdialenosti nie väčšej ako 1 cm.
Dôraz kladieme hlavne na oči, kde si musíme počínať obzvlášť obozretne, aby nebol konečný portrét „škuľavý“. Na záver vyplníme chaoticky pozadie – vzdialenosť medzi klincami môže byť 2 cm a viac.
Teraz prichádza dosť ťažká časť. Akonáhle sú všetky klince na svojom mieste, skontrolujeme ešte raz vizuálne obrázok, či sme na niečo nezabudli a začneme s obnitkovávaním. Problémom však pre nás bude milimetrový papier. Ak by sme ho v tejto fáze vytiahli preč od klincov, verte, že nájsť siluetu, ktorú chceme obnitkovať by bolo takmer nemožné. Preto papier ponecháme na svojom mieste.
K neutrálnemu klincu pribitému na pozadí priviažeme čiernu niť. Uzlík prilepíme pre poistenie ku klincu rýchloschnúcim lepidlom, alebo pomocou tavnej pištole. Ak potom z uzlíka vytŕča kus nite, odstrihneme ju a opatrne sa cik-cakovým navíjaním nite okolo klincov pozadia dostaneme k siluete. V tomto prípade k papuli psa. Obnitkujeme si celú siluetu, obrysy tieňov, oči, nos, jamky, obočie a dokonca aj fúzy. Niťou sa môžeme vracať späť tou istou „trasou“ – obrysy musia byť vždy tmavšie.Začínali sme pri pauli a ideálne bude, ak skončíme pri obryse oka – tým začneme totiž „tieňovanie“.
Akonáhle máme pocit, že obrysy máme dokončené a budeme sa vedieť orientovať v obraze aj bez milimetrového papiera, musíme tento dostať vonku. Toto je práca pre skutočne trpezlivého človeka, lebo len málokedy sa stane, že ak milimetrovým papierom opatrne trhneme smerom k sebe, potrhá sa na klincoch a my ho vyberieme po častiach pinzetou. V skutočnosti si musíme pomôcť maličkými nožnicami, žiletkou a podobne – pozor však na poškodenie ľanového plátna či prestrihnutie/prerezanie nite.
Ak sme boli pri obnitkovávaní dôslední, dostaneme nitkovú siluetu.
A môžeme začať s hlavným obnitkovávaním tam, kde sme skončili so siluetou – pri oku. Zreničky sú najtmavšou časťou obrazu a tak na ne nešetríme niťou. Detail obrázku nám prezradí, akým spôsobom dostaneme oko. Je to ako tieňovanie obrazu, ktorý kreslíme ceruzkou s tým rozdielom, že tu nemôžeme použiť gumu a vymazať časť, ktorá sa nám nepodarila. Všetko by malo ísť na jeden raz. Preto nepridávajte hneď veľa niťových línií, aby nebol výsledok veľmi tmavý. Postupne sami prídete na to, koľko cik-cakovania niťou potrebujete, aby ste dostali ten správny tieň. Existuje tiež možnosť časť obnitkovania zrušiť – odstrihnúť a pokračovať znovu tak, ako pri začiatku obrazu – nalepením nového uzlíka s niťou.
Takže pokračujeme s obnitkovaním..
V miestach, kde je tieň silnejší pridáme navinutie k ďalším susediacim klincom.
Po dvoch tretinách práce s obnitkovaním portrétu môžeme vyplniť pozadie, aby sme potom podľa výsledku mohli pokračovať s tieňovaním.
Keď je pozadie hotové, pokračujeme s portrétom.
V bode, keď ste v zásade spokojní s výsledkom je dobré prestať, niť však neodstrihnite. Podíďte ďalej od obrazu a preskúmajte ho znovu a znovu. Zapínajte a vypínajte osvetlenie a ak nájdete miesta, ktoré by chceli ešte zvýrazniť – urobte to. Trebárs aj novou niťou , čiže – uzlík – lepidlo a pokračujeme.
Tu vidíme, že pribudli nejaké tiene oproti predchádzajúcemu obrázku. Základom je, aby ste sa takmer po každom „ťahu“ vzdialili a skontrolovali, či robíte dobre.
Nakoniec urobíme na obraze záverečný uzlík a starostlivo ho prilepíme.
Verte tomu, že ak sa vám to podarí, budú vás a váš obraz obdivovať všetci, ktorí ho uvidia.
Foto: livemaster.ru