Ak považujete delobuchy a ohňostroje za výmysel modernej doby, sklameme vás. Počiatky zábavnej pyrotechniky siahajú až do starovekej Číny a viažu sa na objavenie čierneho strelného prachu (často nesprávne nazývaného pušný prach).
Zloženie strelného prachu
Čierny strelný prach sa, ako väčšina výbušných zmesí, skladá z dvoch hlavných látok, a to okysličovadla a paliva. Ako okysličovadlo sa používal draselný liadok, čiže látka, ktorá pri zahrievaní uvoľňuje kyslík. Ako vysokoteplotné palivo sa používa drevené uhlie a na zapálenie použijeme síru. Správnym postupom miešania a drvenia dostaneme z týchto látok strelný prach.
Alchymisti
Prvé zmienky o strelnom prachu sa datujú do siedmeho až deviateho storočia v Číne. Za jeho objavením môžeme hľadať alchymistov. Najprv sa strelný prach využíval v raketách a farebných ohňostrojoch, až neskôr sa využil jeho vojnový potenciál. Jeho presné zloženie spísali až vojaci. Najprv poháňal rakety, plnil granáty a neskôr sa používal v bambusových puškách. Postupom času sa rozšíril do Japonska, do arabského sveta a časom aj do Európy.
Rituály
Strelný prach neslúžil len na vojenské účely, ale stal sa aj významným prvkom pri rituáloch. Zvuk, ktorý ohňostroj vydáva mal odstrašiť rôzne zlé sily. Preto sa stal súčasťou veľkých životných udalostí, ako boli úmrtie, narodenie, svadba a oslavy nového roka. Ohňostroj nám tieto udalosti spestruje dodnes.
Súčasnosť
Čína si stáročia udržala svoju pozíciu najväčšieho výrobcu a vývozcu zábavnej pyrotechniky. Čínske mesto Liuyang, provincia Hunan, sa prezýva aj čínske ohňostrojové mesto. V posledných rokoch v meste zakázali ilegálne dielne na ohňostroje, investovali do vzdelania a vylepšili technológiu výroby. Pyrotechnika tu má tradíciu už viac ako 1400 rokov.