Vedeli ste, že miniatúrne yorkshirské teriéry patria k najnebojácnejším psom na svete? Že sú pre človeka nealergické? Že prvým psím terapeutom bol práve yorkshirský teriér? V nasledujúcich riadkoch vám prinášame množstvo zaujímavostí, ktoré zmenia váš pohľad na toto psie plemeno.
Mnohí ho poznajú skôr ako živú hračku vysedávajúcu na malom vankúšiku. Skutočnosť je však prekvapivá.
Poďme však po poriadku: Yorkshirský teriér má malú hlavu s krátkym ňucháčom a tmavými, bystrými očami. Nozdry sú čierne. Uši sú malé, vztýčené, majú trojuholníkovitý tvar a sú pokryté krátkou, tmavou srsťou. Telo je kompaktné s rovným chrbtom a pevnými bedrami. Spomedzi spoločenských plemien je yorkshirský teriér celosvetovo najznámejší, najrozšírenejší a najpopulárnejší. Ak ho však beriete len ako malú chlpatú štvornohú hračku, ste na veľkom omyle.
1. Pes chudobných. Po prvýkrát sa tieto psy ako plemeno objavili v 19.storočí,v skutočnosti tu žili už pred 12 000 rokmi. Ich predchodcovia sa však od tých dnešných líšili. Boli dvakrát väčší, ich priemerná hmotnosť sa pohybovala v rozpätí 5 až 6 kg, mali dlhšie končatiny a ich srsť sa vďaka ich pracovnému nasadeniu nebola zďaleka taká, akú ju majú pri dobrej starostlivosti dnes. Za zmenu v ich veľkosti a hmotnosti môže v prvom rade človek. Pred 200 rokmi platil v Škótsku zákon, že poddaní roľníci nesmú vlastniť psa, aby sa zabránilo pytliactvu na území šľachty. Chudobe však tolerovali malé plemená a tá upriamila svoju pozornosť na to najmenšie, aké vtedy poznali – teriéra s inteligentným pohľadom. Chovali len tie najmenšie kúsky a párili ich medzi sebou, aby ich nemuseli po dorastení zabíjať kvôli šľachtickým pravidlám.
2. Prečo yorkshirský? Čo sa týka panstva Yorkshire, podľa ktorého majú svoj názov, musíme spomenúť začiatok industrializácie v Anglicku, kedy sa mnoho ľudí sťahovalo za prácou do veľkých miest. Takto opúšťali svoje domovy aj Škóti a do Anglicka si so sebou priniesli aj malé psy, ktorým všetci hovorili škótske teriéry. Psy sa tu čoskoro usadili, začali sa množiť a dokonca sa od roku 1860 začali zúčastňovať pravidelne na výstavách. Zmena zo škótskeho na yorkshirského sa udiala vďaka novinárovi Angusovi Sutherlandovi, ktorý veril, že toto plemeno sa zlepšilo práve v anglickom grófstve Yorkshire. Jeho názorom sa vážne zaoberal anglický parlament a keďže ľudia súhlasili, v roku 1870 sa názov teriéra menil na yorkshirský.
3. Potkaniar. Pôvodne mal tento pes loviť potkany, myši a ďalšie malé hlodavce v okolí textilných manufaktúr. A to aj robil. Vzhľadom k svojej miniatúrnej veľkosti mohol preniknúť aj do malých priestorov a potkaních dier – to sa dialo už v Škótsku, kde sa potrebovali zbaviť hlodavcov okrem roľníkov tiež baníci, malé tkáčske podniky a obchodníci. Yorkshirský teriér ako ho poznáme v súčasnosti vznikol krížením rôznych teriérov, napríklad paisleyteriérov, watersideteriérov alebo clydesdalských teriérov, a tieto neskôr krížili s ďalšími miestnymi psami. No a potom prišla spomínaná výstava psov, kedy yorkshir po prvýkrát zabodoval nie ako likvidátor hlodavcov. Textilní robotníci mali zmysel pre krásu a dokázali z každého lovca potkanov urobiť výstavného psa. Postupne sa zamerali na šľachtenie psov, ktorí budú najmenší, roztomilí s čo najdlhšou a najjemnejšou srsťou. V priebehu niekoľkých rokov sa tak z *„potkaniara“* stal vyhľadávaný výstavný pes a domáci maznáčik
4. Huddersfield Ben – otec všetkých yorkshirských teriérov. Samozrejme, že toto prirovnanie je trochu pritiahnuté za vlasy, napriek tomu je v ňom veľmi veľa pravdy. Tento pes bol vyšľachtený W.Eastwoodom v anglickom meste Huddersfield. Narodil sa v roku 1865 a už v roku 1869 ho jeho majitelia zapísali pod registračným číslom 3612 na výstavu psov v Manchestri. Tu sa umiestnil na druhom mieste. O rok na tom istom meste získal prvú cenu a vypukla senzácia. Ben v priebehu svojej kariéry získal 74 (!) cien. Anglicko zachvátil ošiaľ – zvlášť írski prisťahovalci, ktorí chceli svojich teriérov vystavovať (a samozrejme tak prísť k slušným peniazom), nosili k majiteľom Bena svoje sučky, aby mali nádejné potomstvo. Pán a pani Fosterovci, ktorí Bena ako malé šteňa od W.Huddersfielda kúpili a ani Ben samotný nemali nič proti a tak sa tento pes stal extrémne populárnym tatkom a chovným psom „na fajtu“. Zaujímavé bolo, že aj keď bol Ben dosť ťažký (asi 5kg), jeho potomstvo malo takmer vždy o polovicu menšiu váhu (cca 2,3 kg). Ben žil len 6 rokov: 23.septembra 1871 ho prešiel koč, ťahaný konským záprahom, zanechal však veľké množstvo potomstva a dodnes sa hovorí, že väčšina teriérov, stojacich na stupňoch víťazov má v žilách aspoň maličkú časť Benovej krvi.
5. Prvý psí terapeut. Keď počas druhej svetovej vojny (február 1944) našiel americký vojak Bill Wynne v opustenom zákope v Novej Guinei yorkshirského teriéra, nazval ho Smokey, vzal ho zo sebou mysliac si, že patrí Japoncom. V blízkom zajateckom tábore však rýchlo pochopil, že tomu tak nebude. Zajatí Japonci sa mu síce snažili dávať rozkazy v rodnom jazyku, pes im však nerozumel a nerozumel ani povelom v angličtine. Jediné čo zistil bolo, že pes je už síce dospelý, no má len niečo vyše roka. Smokey (Zadymený) bol miniatúrny – vážil len 1,8 kg a nebol vyšší než 20 cm. Po celý zvyšok vojny sprevádza teriér svojho pána na bojových letoch v Pacifiku, spával v jeho stane na zelenom obruse a jedával z jeho potravinového prídelu. Na rozdiel od slávnych vojnových psov nemal Smokey prístup ani k veterinárnej medicíne a ani k vyváženej psej strave. Napriek tomu nebol nikdy chorý.Smokey strávil mnoho hodín visiaci v batôžku v lietadle vedľa Wynna a oficiálne mu bolo priznaných 12 bojových letov. Tento pes získal navyše 8 bojových medailí, prežil 150 náletov na Novej Guinei + jeden uragán v Okinawe. Wynne na neho nedal dopustiť a nebol sám. Pes sa naučil veľmi rýchlo pár trikov, ktorými bavil vojakoch v čase voľna, navyše pôsobil ako terapeut v poľných nemocniciach pre zranených vojakov. Po vojne sa z neho stala Hollywoodska hviezda a účinkoval tiež v niekoľkých zábavných ale tiež psychologických televíznych programoch. Dokonca dostal ako veterán hodnosť desiatnik. Umrel nečakane 21. Februára 1957. A takmer o 50 rokov neskôr mu v Clevelande odhalili bronzovú sochu. Stalo sa tak na Deň veteránov 11. novembra 2005.
*** Smokey v čase II.svetovej vojny
6. Základ pre nové plemeno. V roku 1984 manželia Werner a Gertruda Biewerovci skrížili dva tmavé yorkshiry a narodil sa im bielo-čierny biewer yorkshirsky teriér a la Pom Pom dnes hodnotený až na 1 500 eur. Nadobudnutie takejto rarity teda nie je nijako lacná záležitosť. Možno aj preto sa stal veľmi obľúbeným doplnkom bohatej americkej smotánky. Od známeho yorkshira sa líši najmä farebne. Štandardom pre uznanie biewer teriéra sú biele pruhy, ktoré by sa mali u psov vyskytovať na hlave, na predných i zadných labkách, na bruchu, ako golier za krkom psa a na konci chvosta.
7. Reverzné kýchanie. Určite ste počuli podivné zvuky, ktoré yorkshirský teriér vydáva počas kýchania. Namiesto toho aby vypúšťal vzduch z nosa (ako to robia ľudia a iné cicavce, kýchanie u yorkshira začína sériou náhlych kŕčovitých vdychov, sprevádzaných zvukmi podobnými grganiu. Aj keď niektorí majitelia psov bývajú zdesení z takejto reakcie, reverzné kýchanie nebýva nebezpečné, hoci trvá aj niekoľko minút. Zvyčajne k nemu dochádza ako odozva na peľ, prach, čistiace prostriedky a iné dráždivé látky v okolí yorkshira.
8. Rekordman z Guinessovej knihy. Yorkshirský teriér menom Silvia sa stal najmenším psom v histórií – ako dospelá mala výšku v kohútiku len 6,35 cm a vážila 113,4 gramu.
*** Už v roku 2003 bol vyhlásený za najmenšieho psa Noki – skratka od Tiny Pinnocchio
9. Pes vhodný pre alergikov. Vedeli ste, že štruktúra srsti yorkshirského teriéra je veľmi podobná ľudským vlasom? Nevypadáva a je bez zápachu. Jedinou starosťou majiteľov je to, že chlpy ich psích miláčikov veľmi rýchlo dorastajú a tak ich treba často strihať.
10. Nebojácny. Predchodca yorkshirských teriérov bol domestikovaný už pred 12 000 rokmi. Až dodnes mu zostalo niečo z jeho schopností bojovať aby prežil. V auguste tohto roku (2015) písali médiá o prípade muža, ktorého napadol mladý medveď. Kým sa muž zúfalo pokúšal vymaniť sa zo zovretia stokilovej beštie, jeho teriér neváhal a zahryzol sa medveďovi do päty. Musela to byť nepríjemná bolesť, pretože medveď muža pustil a ten mal so svojim psom dostatok času na útek.
Je teda yorkshirský teriér hrdina? Áno aj nie. Vysvetlenie je totiž jednoduché – hoci väčšina yorkshirov je krpatá a nemá viac ako tri kilogramy, tie psy to jednoducho nevedia a ani si to neuvedomujú. Preto sa odvážia zmerať si sily aj z mnohonásobne silnejším protivníkom.
Foto: infoniac.ru