Na to, aby sme mali rôzne ovocie v rôznej ročnej dobe, nepotrebujeme obrovský sad. Postačí nám jeden jediný strom.
Neuveriteľné? A pritom je to realita. Nejde o dielo prírody, ale o počin človeka s veľkým srdcom a šikovnými rukami. Človeka, ktorý chce zachrániť staré odrody kôstkovín pre budúce generácie.
Jeden strom, rodiaci štyridsať druhov ovocia je nápad, ktorý sa nezrodil v hlavách šikovných záhradkárov či sadárov, ale v mysli profesora umenia na americkej univerzite Syracuse Sama Van Akena. Na počiatku všetkého stálo rozhodnutie inej inštitúcie, a to Newyorskej poľnohospodárskej experimentálnej stanice, zbaviť sa svojich sadov s kôstkovinami.
Ako stvoriť Strom života
Sam Van Aken tvrdil, že v roku 2008, keď sa o plánoch zo zrušením sadov dozvedel, to s ním zalomcovalo. Keďže vyrastal na farme v Pensylvánii, mal k prírode veľmi blízko a tak nelenil a ponáhľal sa do New Yorku, aby našiel nový domov pre semená mnohokrát až tisíce rokov starých odrôd. *“Som síce výtvarník a profesor umenia,“* hovorí Sam: *“no každá moja práca bola vždy inšpirovaná prírodou a mojim vzťahom k nej. A tak som urputne premýšľal, čo robiť. Ako tento poklad zachrániť.“* A od týchto úvah bol už len krôčik k myšlienke, že pomocou štepenia by vlastne malo byť možné „zmrštiť“ celý sad na jediný strom. Práve pomocou štepenia sadovníci často zachraňujú napadnuté dreviny, a preto profesor dospel k záveru, že rovnakým spôsobom by bolo možné zachrániť aj dedičstvo mnohých generácií pestovateľov.
*“To, čo v skutočnosti robíte, je, že zraníte strom. A potom sa ho snažíte presvedčiť, že ona cudzia časť, ktorú ste mu vložili do rany, je jeho vlastná, „*povedal Sam Van Aken pre server Business Insider.
Jeho úloha bola však o niečo zložitejšia, pretože tento postup musel na každom strome zopakovať mnohokrát. Na pôvodnú podnož zaštepil na začiatku štyri až päť nových druhov a potom dva tri roky počkal, či pôvodný strom novej časti akceptuje.
Akonáhle začal na jar kvitnúť a vyrástli na ňom nové vetvičky, mohol pokračovať ďalej. Týmto spôsobom sa mu na stromčekoch podarilo nakoniec zaštepiť vytúžené štyri desiatky druhov. Tie už štepil v kratších intervaloch – trvalo mu to dokopy päť rokov.
Van Aken pritom nespolieha len na jediný strom, ktorý by mal oných štyridsať prevažne neznámych, zabudnutých a komerčne nepestovaných odrôd broskýň, marhúľ, čerešní, nektáriniek, sliviek alebo i mandlí uchovávať pre budúce generácie. Vytvoril ich takmer dvadsať a každý rastie na inom mieste Spojených štátov.
Vytvorenie týchto stromov trvalo deväť rokov – prosperujú a plodia jedlé ovocie. Presne tak, ako si to profesor Van Aken predstavoval. Väčšina z nich je na verejne prístupných miestach, jedným z nich je samozrejme kampus univerzity Syracuse.
Profesor má nielen presné nákresy toho, kde na strome je ktorý druh ovocia, ale dokonca aj tabuľku s časom kvitnutia jednotlivých druhov. Pre potreby popularizácie svojho nápadu tak síce vytvoril pekný obrázok stromu, kde kvitnú všetky naštepenej časti naraz, realita je však trochu iná.
Stromčeky v skutočnosti kvitnú zatiaľ skôr dlhšiu dobu, pričom vždy niekoľko odrôd v rovnaký čas. Takisto plody na ňom dozrievajú postupne. Kým niektoré sú ešte malé a zelené, iné už sú zrelé.
Veľmi pekné video o práci Sama Van Akena na Strome života aj s postupmi štepenia jednotlivých druhov nájdete TU Vo videu je možné zapnúť si titulky.
Okrem toho majú Samové stromy svoju vlastnú stránku s mnohými fotografiami – http://www.treeof40fruit.com
Foto: inhabitat.com