Tiež krútite neveriacky hlavou, keď vám skúsený hubár povie, že huby rastú často v kruhu, že jednou z najlepších je muchotrávka a že ak mesiac ide do splnu, bude húb na lúke viac? Mnohé hubárske mýty sú poverami, no mnohé skutočne platia. Poďme sa na ne pozrieť.
Ak uvidíš muchotrávku, hľadaj ďalej. Vyplatí sa
Hríby všeobecne rastú takmer vo všetkých lesoch, ale neznesú monokultúry – napríklad jelše, javory alebo agáty. Medzi jednotlivými druhmi húb navzájom a medzi stromami sa vytvorili veľmi zvláštne vzťahy. Volajú sa mykohrýzne. To znamená, že huby žijú v symbióze s koreňmi stromov, navzájom si odovzdávajú živiny a vlahu. Je zaujímavé, že niektoré huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Ale čo je dôležité – dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Len pre predstavu, na jednom strome môže byť až niekoľko kilometrov (!) takých vlákien. Vráťme sa však k jedlým hubám. Nie je pravda, že hríby borovicové rastú len pod borovicou – nájdete ich aj pod smrekmi či bukmi. Trebárs muchotrávka červená a hríb smrekový rastú blízko seba, pretože potrebujú rovnaké podmienky k rastu. Začína to stromami a končí vlhkosťou, Ich podhubia v zemi sú prepletené. Takže ak vidíte muchotrávku červenú, zbystrite pozornosť. Smrekovec je nablízku.
Ak pozrieš na hubu, prestane rásť
Podhubie, ktoré sa skrýva pod ihličím a hlinou, je pozoruhodný organizmus. Je to vláknité telo huby, ktoré siaha napríklad až do metrovej hĺbky. Huby, ktoré zbierame, sú len plodnice. Je to podobné ako s jabloňou a jablkami. Podhubie si môžete neúmyselne zavliecť aj do bytu, v záhradnom substráte, keď presádzate kvety. A potom vás môže v kvetináči prekvapiť, že vám tam jedného rána vyrastú drobné huby. V súvislosti s podhubím najskôr vzišla povera, že keď sa na hríb pozriete, prestane rásť. V skutočnosti prestane rásť, keď okolo nej našľapujete a poškodíte tým citlivé podhubie, čím hubu pripravíte o výživu. Ale to sa nestáva často a väčšinou tie huby rovnako vyrastú.
Najlepšie rastú pri splne
Seriózna vedecká štúdia k tomu neexistuje, ale niektorí hubári si o tom viedli vlastné súkromné záznamy aj niekoľko desaťročí a ono sa preukázalo, že to platí. Huby totiž potrebujú k rastu svetlo. Snáď s jedinou výnimkou, a tou sú šampiňóny.
Huby rastú v kruhu
Rastú! Aj keď len niektoré druhy. Vyplýva to z toho, že podhubie rastie v kruhoch, pruhoch alebo napríklad len v častiach kruhu. Podľa toho sa vytvárajú plodnice. Mycélium sa každým rokom rozrastá. Každý rok to môže byť o 30 až 40 centimetrov, tým sa zväčšuje obvod tohto kruhu. A na základe toho možno aj stanoviť, ako je mycélium staré. Výskumy ukázali, že podhubie môže na jednom stanovisku vytrvať desiatky rokov, ale napríklad v stepných alebo prérijných podmienkach to môže byť aj niekoľko storočí. Kruh, v ktorom možno potom nájsť huby, môže mať aj niekoľko sto metrov v priemere. Podľa starých povier sa týmto kruhom hovorilo čarodejné. Ľudia si mysleli, že cez noc v lese tancujú víly alebo čarodejnice. A tam, kde ušliapali zem, vyrástli huby. Ale to sme už opäť pri poverách.
Jednou z najlepších húb je… muchotrávka
V ľuďoch je zakorenené, že všetky muchotrávky sú jedovaté. Taká muchotrávka červenkastá (ľudovo známa ako *ružovka, godola, baglica, svákovka, gomba, tarčena* ) je však vynikajúcou lahôdkou. A vieme ju rozpoznať úplne perfektne – tým, že na rozdiel od rôznych podobných muchotrávok na nej nájdeme vždy niečo ružového. Aj jej sčervivenie je ružové. Takisto keď odlúpnete pokožku na vrchnej strane klobúku, je zvyčajne ružový. Jedna z najlepších húb vôbec, ktorá u nás existuje! Muchotrávka červenkastá rastie od júna do novembra v listnatých aj v ihličnatých lesoch a býva veľmi hojná. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. Je to naozaj vynikajúca jedlá huba, ktorá sa dá pripravovať na rozličné spôsoby. Na sušenie nie je vhodná, lebo veľmi zosychá a ľahko sa potom drví na prach. Veľmi ľahko ju okrem ružovej farby môžeme poznať podľa mohutného prsteňa, ktorý je na vrchnej strane nápadne ryhovaný.
*A aby sme sa pozreli na mýtus, ktorý mnohí chápu ako pravdivý, pričom pravda je úplne iná, prečítajte si na záver toto:*
Čo zje slimák, zje aj človek
Smrteľne nebezpečná povera hovorí, že keď je huba červivá a ohryzená od ulitníkov, je zaručene jedlá. Nie je to pravda, ulitníky majú jednoduchší zažívací systém a žerú aj jedovaté huby. Snáď okrem hríbu žlčového (horčiak), ten ani slimáky nežerú. No ľudia si ho aj tak mýlia s príbuznými jedlými hríbmi. A považujú ho za jedlý aj preto, že má v klobúčiku špongiové póry. Okrem toho, že nie je ohryzený, spoznáte ho aj tak, že na rozdiel od ostatných hríbov majú staršie plodnice ružovkastý výtrusný prach a od neho majú ružové póry naspodku klobúka.
Foto: znaj.ua, liveinternet.ru