Písanie denníka je ďalšou z mojich vášní. História môjho zapisovania si udalostí môjho života sa začala 3. augusta 1996, odkedy pochádza môj prvý denníkový záznam. Týkal sa prežitia prázdninového dňa v Prahe u mojej dnes už zosnulej pratety. Mal som vtedy 10 rokov.
Nechýbala ani ilustrácia – do novopečeného denníka, ktorým sa stal jeden diár, som si vtedy nalepil tri lístky na pražskú MHD, ktoré vtedy stáli po 5 Kč. (Ach, tá nostalgia!)
Nebudem vás zaťažovať celou históriou mojich denníkov, boli skrátka časy, keď som sa tomu venoval a časy, keď nie. Naposledy ma táto myšlienka chytila, keď som bol koncom minulého roka v nemocnici a mal som k dispozícii zošit na zápisky. A tak vlastne aj svoje zošity, ktoré sa stanú mojimi denníkmi, nazývam (od toho je aj názov môjho blogu „Internetové zápisky“). Vždy si napíšem na prednú stranu „ZÁPISKY L.K.“ a pod to do zátvorky čas, kedy som do daného zošitu písal. Od môjho pobytu v nemocnici si píšem denník nepretržite.
Svoj denník som poňal ako časopis. Zapisujem si doňho nielen moje osobné udalosti, ale aj veci, ktoré sa udejú v mojom meste, na Slovensku, či vo svete. Podľa toho som si aj rozdelil rubriky a pred každý zápis napíšem, do ktorej rubriky patrí (napr. Osobné). Mám to ostatne podobné ako tu na blogu.
Do denníka si zapisujem všetko, čo ma zaujme. Nemusí to byť ani udalosť, napr. si tam zvyknem písať aj životopisy svetových politikov, či niečo o známych hudobníkoch a raz som opísal z internetu nejaký zaujímavý materiál o medveďoch. Jednoducho, aby to malo šťavu. Tým, že si zapisujem aj všetky významné udalosti a kauzy, sú moje denníky aj akousi kronikou. A k tomu ešte moje niekedy dosť intímne vyznania… No, myslím si, že ak bude v budúcnosti niekto čítať môj denník (čo by ma vôbec neurazilo, ale nech sa tak stane až po mojej smrti), nebude sa nudiť.
Aj to rozmýšľam, komu svoje Zápisky odkázať. Zrejme mojim deťom, ak nejaké budem mať, alebo sa ešte uvidí. Každopádne som sa rozhodol, že si budem tieto denníky písať už nepretržite do mojej smrti. Ja to beriem ako historik, keďže históriu na Trnavskej univerzite študujem, a preto si vravím, že všetko by malo byť pre budúcnosť zaznamenané (a tak trochu ma aj mrzí, že som si nepísal denník v niektorých mojich dosť turbulentných časoch, ktoré na formovanie mojej identity a môjho zmýšľania a svetonázoru majú kľúčovú rolu).
Inak, zatiaľ dávam sem-tam svoje Zápisky kamarátom prelistovať (aby si pozreli obrázky), ale čítať im nedovoľujem. Ako som vravel, až po mojej smrti. Alebo žeby som tieto zápisky raz vydal a zarobil na tom dobré prachy…? Skôr nie, ale zaujímavá úvaha to je.
Ak aj Vy uvažujete o tom, že začnete písať denník, tak máte moje posmelenie. Je to fakt celkom zaujímavé. A s odstupom času ešte len bude…
O čom napíšem nabudúce, ešte neviem.
Zdroj: Ladislav Kováčik (http://kovacik.bigbloger.lidovky.cz)