*** Portrét Samuela Mikovíniho na reliéfe pred radnicou v Banskej Štiavnici
Pod záštitou banskoštiavnického primátora sa dnes koná v tomto starobylom baníckom meste spomienka na jednu z najväčších osobností slovenskej vedy, ktorý dostal prímeno slovenský Leonardo da Vinci. Ide o polyhistora, kartografa a matematika Samuela Mikovíniho, ktorý zomrel pred 260 rokmi, 23. marca 1750, na ceste z Trenčína do Banskej Štiavnice.
Spomienka na Samuela Mikovíniho sa začína dnes (23. marca 2010) v kine Akademik v Banskej Štiavnici o 9. hod. prednáškou o jeho živote a diele. O 10.30 hod. otvoria v Štátnom ústrednom banskom archíve výstavu Archívne pramene o živote a diele Samuela Mikovíniho a pol hodinu neskôr si účastníci spomienky budú môcť prehliadnuť v Slovenskom banskom múzeu expozíciu Samuel Mikovíni a jeho nasledovníci. Popoludní o 15.30 hod. položia veniec k pamätnej tabuli na dome na Kmeťovej ulici č. 10, v ktorom Samuel Mikovíni žil i učil. Literárno-hudobné pásmo o živote a diele nášho významného kartografa sa začína o 16. hod. v evanjelickom kostole a bude spojené s prezentáciou CD s baníckymi piesňami v podaní mužského speváckeho zboru Štiavničan.
O mieste a dátume narodenia Samuela Mikovíniho sa doteraz vedú spory. Organizátori spomienkového podujatia v Banskej Štiavnici pridali k prípadnému 310. výročiu narodenia otáznik. V prípade, že prijmeme ako rok narodenia 1700, za jeho rodisko prichádza do úvahy Ábelová, ak sa – ako udávajú iné zdroje – narodil o 14 rokov skôr, stalo sa tak pravdepodobne v inej novohradskej dedine Turíčky, ktorá je dnes súčasťou Cinobane. Tento rok sa uvádza aj na reliéfe pred banskoštiavnickou radnicou.
Po štúdiách na nemeckých univerzitách pracoval v službách Bratislavskej župy na regulácii Váhu a iných riek. Už v Bratislave sa zapojil do práce na Belových Noticiách, a to ilustračnými rytinami i mapami, pri ktorých tvorbe vychádzal z najnovších vedeckých poznatkov a vybudoval si vlastnú trigonometrickú sieť. V r. 1735 ho vymenovali za profesora a riaditeľa novozaloženej banskej školy v Banskej Štiavnici a zároveň bol hlavným banským zememeračom. Vo svojom dome v Banskej Štiavnici a v sále komorského dvora na Vindšachte prednášal matematiku, banské meračstvo, geometriu, hydrauliku, mechaniku, rysovanie a banské mapovanie.
Samuel Mikovíni sa ako banský zememerač podieľal aj na oprave štiavnických tajchov a ich prívodných jarkov, i na budovaní nových (napr. Rozgrund, Hodrušské a Richnavské jazerá). Bol aj uznávaným odborníkom na banské stroje, na stavbu a modernizovanie hút a stúp. A keď bolo mocnárstvo vo vojne o habsburské dedičstvo, podieľal sa Mikovíni na opevňovacích prácach na Morave a v Sliezsku, ba dokázal aj zdokonaliť zápalné delostrelecké bomby, a tak nečudo, že mu takáto iniciatíva vyniesla hodnosť podplukovníka.
Samuel Mikovíni bol skutočným polyhistorom, či skôr polytechnikom, pričom vynikol i ako staviteľ a architekt. Staval nielen cesty, mosty a reguloval vodné toky, ale navrhoval aj banské a skladovacie budovy, podľa jeho návrhu postavili kupolu nad Parným kúpeľom v Sklených Tepliciach a dokonca cisárovná Mária Terézia poverila Samuela Mikovíniho vypracovaním stavebných plánov kráľovského zámku v Budíne, no v tejto práci mu zabránila náhla smrť 23. marca 1750. Okolnosti úmrtia, ba dokonca ani miesto jeho hrobu nie sú známe. Vie sa len, že sa tak stalo pri regulácii Váhu niekde pri Trenčíne, resp. na ceste z Trenčína do Banskej Štiavnice.