Čaj, tmavožltá tekutina, produkt vylúhovania vrecka s nedefinovateľným rozmrveným obsahom… o tom, že je to s čajom celkom inak, zvyčajne ako nakoniec so všetkým v našom živote, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Ak by sme sa na Slovensku rozhodli členiť hobby, tak ľudia zaoberajúci sa svojimi koníčkami by boli hobbysti (nie hobbyti) a ďalej by sa delili na hobbystov začiatočníkov a pokročilých. Najvyšší stupeň by bol hobbysta na plný úväzok- človek, ktorému sa jeho koníček stal živobytím- sen všetkých pokročilých hobbystov (viac sa tejto tematike budem venovať v pripravovanom článku „Hobby, hobbysti a hobbystky) a aj o takom človeku je tento článok.
*** Darjeeling, zber čaju, foto: Martin Námešný
Martina priviedlo bližšie k čaju koncom osemdesiatych rokov minulého storočia karate a záujem o japonskú kultúru. Od klasických vrecúšok prešiel k sypanému čaju, ktorý si v tom čase kupoval v bežných československých potravinách. Ako sa dá bližšie dostať k čaju? Napríklad vybrať sa do Darjeelingu, spraviť si prechádzku čajovou záhradou, pohladkať opicu a v prstoch postískať čajový lístok vyhrievajúci sa na indickom slnku. Poprípade ho požuť, aby sa človek čo najviac priblížil k zelenému skvostu. Avšak, ak nie sú voľné letenky cez Moskvu do Indie, najbližšie sa k čaju dá dostať v čajovni. Nie je čaj ako čaj, nie je čajovňa ako čajovňa a nie je hobby ako hobby.
Preto platí, že jediná substancia, ktorá si zaslúži nazývanie „čaj“ je čaj samotný tzv. ortodoxný, žiadne „voňavky“, bylinky, pozametané zvyšky zo skladu alebo granule s umelým sladidlom.
*** vľavo: čajová súprava „bambus“, vpravo: šálky typu „Zhong“
Martin o čaji hovorí: „čaj vytvára predovšetkým neopakovateľnú atmosféru, atmosféru pohody, ľudského tepla a blízkosti. Šálka, ktorá kypí bohatou čajovou arómou a naplňuje priestor jemnými obláčikmi pary, naznačuje dokonalé uvoľnenie, pocit akéhosi vnútorného bezpečia,…“
„čaj je bohatý na okolnosti a pocity. Rád si do prírody so sebou nosím termosku s horúcou vodou, malý čajník a lístky nejakého fajného čaju, možno oolongu ako Phoenix Tangchung. Je to neopakovateľné, keď z vrcholu skál hľadíš do diaľky a môžeš si zalievať čerstvý čaj. Vtedy začneš vnímať nielen výšku, v ktorej sa nachádzaš, ale aj hĺbku, ktorá je pod tebou a s každou šálkou čaju objavuješ aj hĺbku v sebe samom.“
„niekedy som brigádoval na jednom úrade, ešte predtým, než som sa rozhodol pre čajovňu. Pripravoval som tam čaj nielen sebe, ale sem tam aj kolegom. Pokiaľ človek nespohodlnie a neuspokojí sa so sáčkovým (porciovaným) čajom, má pri príprave čaju neobyčajnú možnosť relaxu. Najprv si dáš zovrieť vodu a medzitým sa ideš nachvíľu pozrieť k oknu, natiahneš sa…, zahľadíš sa na vetrom oživené stromy a za chvíľu je voda hotová. Pripravíš si kanvičku, lístky hodíš dnu a zalievaš…“
Ďakujem Martinovi Námešnému za pomoc pri tvorení tohto článku.