S blížiacimi sa voľbami do parlamentu sa objavila vo volebnom programe jednej strany myšlienka dekriminalizácie marihuany. Keďže politika nie je nosnou témou nášho portálu, budem sa jej snažiť vyhnúť obrovským oblúkom a venovať sa len samotnej problematike marihuany.
{{adsense}}
Z rovnakého dôvodu nebudem menovať ani politické strany, ani ich predstaviteľov (to si ľahko domyslíte aj sami). Zmiernenie pohľadu na užívanie marihuany so sebou prináša morálny problém, avšak v súčasnom predvolebnom období sme zaznamenali istý posun. A to taký, že sa už nehovorí o legalizácii, ale o dekriminalizácii, teda o zmiernení trestov pre užívateľov, nie o úplnom povolení užívania a predaja marihuany. Má to dva dôvody:
1. Negatívneho dopadu úplnej legalizácie marihuany si je v súčasnosti vedomý každý, dokonca aj fanúšikovia tejto ľahkej drogy. Vízia úplnej legalizácie marihuany je parodovaná v mnohých filmoch, či sitkomoch (marihuanu začne fajčiť každý v meste, ľudia sú vysmiati a zanedbávajú svoje povinnosti).
2. Samotná téma dekriminalizácie je takpovediac „sexy“. Názor „Som za marihuanu, ale iba trochu, nie veľmi“ si vedia mnohí ľudia privlastniť, keďže sa pri pohľade na danú problematiku necítia až tak previnilo.
Predseda liberálnej strany, ktorá v súčasnosti dekriminalizáciu presadzuje, argumentuje tým, že mladý človek by nemal ísť do väzenia za to, ak mu nájdu jedného jointa (takisto hovorí o tom, že mu kvôli mladíckej nerozvážnosti nebudú komplikovať život a jeho následné uplatnenie v zamestnaní, keď by mal záznam v registri trestov). Iní predstavitelia hovoria napríklad o dennej osobnej spotrebe, ktorá je definovaná v zákone platnom na území Českej republiky. S názorom predsedu strany sa zdanlivo nedá nesúhlasiť, jeden joint sa naozaj nikomu nezdá veľa. Ale ja sa spýtam takto: „Mal by byť mladý človek potrestaný za to, ak mu nájdu napríklad 4 jointy“? Kde je hranica? Lebo ak sa niekomu zdá jeden joint málo, určite sa mu budú zdať málo aj dva jointy, a možno aj tri, atď.. A takisto osobná spotreba. Čo to je? To mi má štát určiť moju osobnú spotrebu? Aj keď má ísť o jasné definovanie toho, či je daná droga iba pre mňa, alebo ju chcem aj predávať, hovoriť o dennej osobnej spotrebe je scestné, lebo pre niekoho to môže byť práve ten jeden joint, a pre niekoho celý mech trávy. To môžeme vidieť aj pri alkohole, každý človek ho denne spotrebuje v inom množstve.
{{adsense}}
Myšlienkový postup úplného zákazu marihuany (ktorý je v súčasnosti na území SR v platnosti) je založený na morálnom odmietaní marihuany, ktorému v podstate niet čo vytknúť. Tento postup zastávajú konzervatívne orientovaní ľudia, ktorí sú väčšinou kresťania, a je úplne prirodzené, že legalizáciu budú odmietať z princípu, podobne ako interrupcie. Takisto sa argumentuje aj nepriaznivým vplyvom marihuany na zdravie človeka a jej oveľa vyššou návykovosťou, ako to je v prípade alkoholu. Marihuana, keďže je považovaná za drogu, údajne ničí ľudské životy a rodiny (i keď nepoznám prípad, že by prišiel otec rodiny domov, pod vplyvom marihuany, a zmlátil by svoju manželku, či deti. To sa stáva skôr v prípade alkoholu, avšak pri ňom nám nevadí, že ničí rodiny, táto droga je spoločensky akceptovaná).
Ako negatívny dopad úplného zákazu marihuany sa uvádza porovnanie s prohibíciou alkoholu, platnou na území USA v rokoch 1920 – 1933. Tá mala zamedziť narastajúcej závislosti Američanov od alkoholu, avšak nastal pravý opak. Celková závislosť od alkoholu stúpla, alkohol sa predával v ilegalite nebezpečnou mafiou, ktorej zapustených koreňov sa Američania nedokázali zbaviť dodnes! Kultovým sa stal príbeh Al Caponeho mafie, ktorá terorizovala New York celé dvadsiate roky minulého storočia. Dokázala ju poraziť až odhodlanosť a nepodplatiteľnosť 12-tich odhodlaných mužov, ktorí s nasadením vlastných životov dostali Caponeho do väzenia. Väzy tejto mafie zlomilo až opätovné zrušenie prohíbicie v roku 1933, keď ceny alkoholu klesli natoľko, že sa mafii tento biznis naďalej neoplatil.
Ako som už spomínal, existuje viacero racionálnych dôvodov pre úplnú legalizáciu marihuany. Nie som naivný, veľmi dobre viem, že za legalizáciu sú väčšinou ľudia, ktorí marihuanu užívajú alebo by ju chceli užívať. Poznáme ich podľa tričiek s nápisom „Legalize it!“ alebo s obrázkami Boba Marleya. Avšak najčastejším rozumným argumentom v prospech legalizácie marihuany je apel na osobnú slobodu jednotlivca. Ak si chce (dospelý) jednotlivec ničiť zdravie, je na jeho slobodnom rozhodnutí, či tak urobí alebo nie. Ďalším racionálnym argumentom je fakt, že prohíbicia drog vo všeobecnosti nezamedzuje šíreniu závislosti populácie (ba práve naopak) a priamo podporuje vznik mafií a nárast jej sily a vplyvu na riadenie štátu a spoločnosti.
{{adsense}}
Aj najvýznamnejší európsky ekonóm konca 20. storočia Milton Friedman (zomrel v r. 2006) bol za úplnú legalizáciu drog. Ako znel jeho odhad, ukončením prohibície marihuany by USA ušetrilo 7,7 mld. USD ročných štátných a federálnych výdavkov a ďalších 6,6 mld. by USA prinieslo zdanenie marihuany.
Ako ďalej Friedman tvrdí: „7,7 miliardy dolárov je veľa peňazí, ale ich strata neznamená ani zďaleka najväčšie zlo.“
„To, že nedokážeme drogové zákony účinne presadzovať, nesie zodpovednosť za smrť tisícov ľudí v Kolumbii. A to nehovorím o škodách, ktorých sa tým dopúšťame na mladých ľuďoch. Zatýkať dvadsaťročného človeka za fajčenie marihuany je absolútna hanebnosť. A ešte väčšia hanebnosť je odopierať marihuanu chorým.“
„Pozrite sa na praktické výsledky. Vidíte len škody, utrpenie, a korupciu, ktoré tieto zákony vytvárajú. Finančné náklady sú len jedným z menších ziel.“
Cieľom môjho článku nebolo dať jasnú odpoveď na to, či marihuanu legalizovať alebo nie. Chcel som len poukázať na rozumné argumenty na oboch stranách, keďže v súčasnosti sme zahlcovaní z oboch strán len neodbornými, či populistickými blábolmi, keď ich pôvodcom nejde o dobro voliča, či spoločnosti. Názor si môžete vytvoriť sami.