Vlani získala rázovitá dedina Dobrá Niva (okr. Zvolen) hrdý titul Dedina roka. Tým sa kvalifikovala do medzinárodnej súťaže o Európsku cenu obnovy dediny 2010. Spomedzi viac ako tridsiatky dedín medzinárodná porota najvyššie ocenila dedinu Langenegg z rakúskeho Voralbergu, ale ani Dobrá Niva sa v medzinárodnej súťaži nestratila a porota ocenila najmä jej úspechy v oblasti sociálnej, kultúrnej i ekonomickej, povšimnutiahodné sú aj úspechy v školstve a samozrejme v uchovávaní stáročných tradícií, ľudového umenia, folklóru. V tomto smere patrí Dobrá Niva medzi naše najrázovitejšie obce. Už teraz sa predstavitelia samosprávy, ale i mnohí ďalší obyvatelia dediny chystajú na slávnostné vyhodnotenie Európskej ceny, ktoré sa uskutoční v septembri v juhotirolskom (talianskom) Sand in Taufers. Samozrejme, že sa tam predstavia aj so svojím ľudovým umením.
Dobrá Niva je aj zaujímavou turistickou zastávkou a v tejto súvislosti musíme dodať, že tu aktívne funguje skupina turistov, ktorí podnikajú výlety nielen do okolia obce, ale po celom Slovensku.
Pred šiestimi rokmi si Dobrá Niva pripomenula 750. výročia prvej písomnej zmienky o svojej existencii. Nebola to zmienka hocijaká, v roku 1254 totiž Dobrá Niva získala mestské výsady. Mala aj svoj hrad, ktorého skromné zvyšky sa dnes týčia nad domami susednej dediny Podzámčok. Bol strediskom feudálneho panstva a významnú úlohu zohral v čase tureckého nebezpečenstva v 16. a 17. stor.. keď Turkov lákali bohaté banské mestá a často podnikali lúpežné výpravy z Poiplia, ktoré bolo v ich moci. Hrad síce útokom Osmanov odolal, ale v r. 1599 a 1663 Turci vyplienili Dobrú Nivu. Dedina sa však spamätala z týchto i ďalších pohrôm a hoci postupne stratila mestské práva a na skutočné mesto sa ani nevyvinula, stala sa dôležitým centrom údolia Neresnice – Pliešovskej kotliny.
Na Dobronivský hrad sa teda môžeme vybrať z Podzámčoka. Priamo v Dobrej Nive je najvýznamnejšou historickou pamiatkou rímsko-katolícky kostol, ktorý postavili v románskom slohu azda ešte pred tatárskym vpádom (1241). Upravili ho v 17. stor. a v prvej polovici 18. stor. ho zbarokizovali, napriek tomu sa na ňom zachovali niektoré staviteľské detaily z najstarších čias. Evanjelický kostol postavili ako tolerančný v rokoch 1784 – 85.
Už sme spomenuli, že Dobrá Niva patrí medzi naše najrázovitejšie dediny, je známa bohatým folklórom a aj v uličnej zástavbe nájdeme niekoľko domov, ktoré si pamätajú stáročné úspechy dobronivských gazdov. Vchod do dvorov tvorili kamenné brány. Jedna z nich ako symbol stojí v centre vynoveného námestia. Ďalší zo symbolov ľudových tradícií a remesiel zakomponovali do chodníka: jeho dláždenie pripomína chýrnu krížikovú výšivku.
Pri návšteve Dobrej Nivy by sme nemali vynechať návštevu chráneného prírodného areálu Gavurky. Nachádza sa na úpätí Javoria pri ceste, ktorá okolo katolíckeho kostola a cintorína prechádza cez návršie do susednej Sásy. Takmer na vrchole stúpania (vpravo od cesty je telekomunikačné zariadenie pripomínajúce lietajúci tanier) odbočuje vľavo poľná cesta, ktorá nás privedie do tieňa starých dubov, ktoré solitérne zarastajú starý pasienok. Ide o jeden z panónskych hájov na severnej hranici ich rozšírenia. Duby s pokrivenými konármi a kmeňmi a s mnohými dutinami sú zaujímavým domovom vzácnych druhov vtákov, ale pozorný návštevník tu objaví aj mnohých ďalších nevšedných reprezentantov nášho rastlinného a živočíšneho sveta.
Do Javoria, presnejšie jeho časť nazvaná Lomnianska vrchovina, ktorá sa zdvíha východne od dediny, nevedú síce turisticky značené chodníky, ale aj bez značiek sa s dobrou mapou určite nestratíte. Navyše tu môžete pre seba objaviť ďalšie nevšedné zákutia prírody na okolí Michalkovej a Kráľovej. A prezradím, že si tu obyčajne prídu na svoje aj hubári.
Z Dobrej Nivy vedie asfaltová cesta aj západným smerom k rozsiahlemu kameňolomu na Troch kameňoch v Štiavnických vrchoch. Nájdeme tu žlté značky (uvažuje sa so zrušením tohto značenia, na nových mapách ho už nenájdete). Z Troch kameňov sa otvárajú výhľady do Pliešovskej kotliny, ale aj na opačnú stranu, kde dominuje povesťami opradené Sitno. Z Troch kameňov môžeme prejsť cez lúku Caniar po turistických chodníkoch k Halčianskemu jazeru a do Banskej Belej, alebo ku Kolpašským (Studeneckým) jazerám a do Banského Studenca, prípadne severným smerom do Kozelníka alebo Dubového.