Dedín, osád, ale i kopcov s kráľovským menom by sme našli na Slovensku veľa. Dnes sa zastavíme v Kráľovej pri Zvolene, ktorú nedávno značkári z KST sprístupnili turistickej verejnosti.
Kráľová je laznícka osada asi 8 km od Zvolena. Už v roku 1424 sa spomína pod názvom Királyfalva ako súčasť zvolenského feudálneho panstva. Predovšetkým ovčiari a drevorubači postupne osídľovali tento kraj a po roku 1770 sa roztrúsené osady zjednotili do jednej obce. Prišla však druhá polovica 20. stor., bývanie na lazoch prestalo byť zaujímavé, horské chalupy osireli a napokon sa Kráľová stala súčasťou mesta Zvolen.
Do Kráľovej sa začal vkrádať iný život. Jednak klasické chalupárstvo, ale aj cestovný ruch. Ten reprezentujú najmä hotel a lyžiarske vleky. V ostatných rokoch tu pribudol aj ďalší atraktívny spôsob relaxu – jazda na koni.
Toto leto zvolenskí značkári z Klubu slovenských turistov konečne zapojili Kráľovú aj do siete slovenského turistického značenia, keď vyznačili novú trasu zo Zvolena cez Kráľovú do Zaježovej. Je dlhá 16,5 km a priemerný turista ju zvládne asi za päť hodín. Chodník sa začína pri zvolenskom autokempingu Neresnica, vedie cez rozsiahlu záhradkársku osadu na návrší Hrádok (Priekopa, v 8. – 10. stor. tu bolo centrum slovanského osídlenia a odtiaľto sa presunulo na neďaleký Zvolenský – Pustý – hrad) a hrebeňom Pomiaslo na Kráľovú. Podstatná časť tejto trasy bola vyznačená už predtým, ale pokračovala do údolia Neresnice a za ňou poza Pustý hrad k Červenému medokýšu a na zvolenskú hlavnú stanicu. Teraz bola časť tohto tzv. Neresnického okruhu zrušená (od križovatky lesných ciest Za Kohúťou cez Burzovo na Vráta za Pustým hradom). Nový žlto značený chodník zo Zvolena na Kráľovú je najjednoduchším peším prístupom do tohto prímestského rekreačného strediska, do ktorého sa môžeme dostať aj autom alebo autobusom MHD.
Značka pokračuje od hotela na Kráľovej na konečnú zastávku MHD. Tu zanecháme asfalt a ideme hore pasienkovým svahom s nevšedným pohľadom na najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno. Prejdeme lesom a ocitneme sa na starých pastvinách pod vrchom Sekier. Odtiaľto sa nám otvárajú jednak výhľady na sever (Zvolenská kotlina, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Prašivá, Poľana), jednak na juh (Javorie, Krupinská planina so Španím lazom).
Teraz na nás čaká už len zostup do Zaježovej. Míňame laznícke usadlosti, v tej najhornejšej, ktorej dvorom prejdeme, sa usadila mlaď, čo sa rozhodla dať mestu košom a žiť si životom aspoň podobným tomu, akí žili ich laznícki predkovia.
Žltá značka sa končí uprostred lazníckej obce Zaježová (dnes je už súčasťou Pliešoviec) na červenej značke, ktorá je tzv. Rudnou magistrálou. Ak máme čas a chuť, môžeme po nej pokračovať ďalej do Javoria, ale zrejme dáme prednosť buď autobusovému spoju, alebo zídeme po asfaltovej ceste s červenou značkou asi za 1 ½ hod. do dediny Sása, odkiaľ je predsa len viac spojov do Zvolena.
Absolvovaním tejto trasy sme tak vlastne prešli centrálnou časťou Lomnianskej vrchoviny, ktorá je západnou časťou Javoria, sopečného pohoria juhovýchodne od Zvolena. Od centrálnej časti, ktorú geografi nazvali Javorianska hornatina, ju oddeľuje Podlysecká brázda. Smerom na juhozápad spadajú chrbty Lomnianskej vrchoviny do Pliešovskej kotliny, ktorá ju oddeľuje aj od Štiavnických vrchov. Na severe hraničí vrchovina so Zvolenskou kotlinou. Geomorfologicky je zaujímavá jej severozápadná časť, kde je jej súčasťou aj oblasť zvolenského Pustého hradu a dokonca i Stráží. Tieto časti sú oddelené hlbokými, prielomovými dolinami Neresnice a Hrona. Najvyšším bodom je zalesnený vrch Lomné (907,6 m n. m.). Vrchovinu budujú pyroxenické andezity a ich pyroklastiká, na ktorých sa sformoval pomerne členitý vrchovinný reliéf. Zväčša ju kryjú dubové a bukové lesy, ktoré sú preryté starým lazníckym osídlením (Michalková, Kráľová, Zaježová, Sekier).
Je to tichý kraj s príjemnými zákutiami a výhľadmi, ktorému sa oplatí venovať aspoň jeden turistický deň.