Pred 195 rokmi sa v Uhrovci narodil Ľudovít Štúr. Zhodou náhody v tom istom dome ako o 106 rokov neskôr (27. novembra 1921) Alexander Dubček. Pri tomto výročí si dovolím upozorniť aspoň na jednu významnú udalosť v jeho živote – jeho vyslanie za zástupcu slobodného kráľovského mesta Zvolena do uhorského snemu.
Na voľbu Štúra malo významný vplyv jeho priateľstvo s Adelou Ostrolúckou, či skôr s jej otcom Mikulášom, ktorý bol nielen majiteľom bohatého ostrolúckeho panstva neďaleko Zvolena, ale aj sudcom kráľovskej tabule a bývalým zvolenským podžupanom. Zrejme na jeho odporúčanie napísal Ľudovít Štúr 21. septembra 1847 list zvolenskej rade:
Urodzená a vysoko ctená mestská rada, milostiví páni!
Teda uchádzam sa k ušľachtilej rade slobodného mesta Zvolena s tou poníženou prosbou, aby ste ma týmto krásnym pozvaním i súčasne vašou vysoko váženou dôverou poctili a za svojho vyslanca na budúci krajinský snem milostive vymenovať ráčili. Slovo môjho sebavedomia mi nahovára, že budem schopný vyhovieť tejto významnej úlohe, súčasne zadosť učiniť dôvere vo mne skladanej… Zo všetkých síl o to sa budem snažiť, aby som si zaslúžil dôveru slobodného kráľovského mesta Zvolen… Týmto ponižujúc sa do milostivej priazne slobodného kráľovského mesta, ostávam s rozlišujúcou úctou.
V Bratislave 21. septembra 1847, urodzenej mestskej rade ponížený služobník a ctiteľ Ľudovít Štúr, redaktor Slovenských politických novín.
Zasadanie zvolenskej mestskej rady sa konalo 30. októbra 1847, teda deň po Štúrových 32. narodeninách, a to v budove vtedajšej radnice, na ktorej je dnes Štúrova pamätná tabuľa.
Aké bolo rozhodnutie zvolenskej mestskej rady?
Poverujúca listina, ktorá bola vydaná pánovi Ľudovítovi Štúrovi slobodným kráľovským mestom Zvolenom… Berúc do ohľadu vernosť urodzeného pána Ľudovíta Štúra oproti vysokému panovníckemu rodu, ako aj jeho horlivosť v napomáhaní všeobecného blaha, dôverujúc jeho vernej a užitočnej pracovitosti spojenej s osvedčenou obratnosťou, zvolili sme ho, vyslali ako svojho poslanca na vyše označené zasadanie, a to jednako hlasovacím vplyvom, vôľou členov vnútornej i vonkajšej rady. Dávajúc a dovoliac mu, ako takto zvolenému nášmu krajinskému poslancovi, úplnú moc, aby tam skutočne bral účasť na poradách konajúcich sa s cieľom zvyšovania blahobytu vlasti. Dané 30. októbra 1847 z nášho vo Zvolene vydržiavaného zasadania.
V uhorskom sneme obhajoval Štúr nielen záujmy Zvolena, ale celého slovenského národa a vlastne, najmä čo sa týka ekonomických a spoločenských premien, prichádzajúcich k nám zo západu, aj záujmy ľudu celej monarchie.
Známa je najmä reč Ľudovíta Štúra v uhorskom sneme 15. januára 1848. Okrem iného vtedy povedal:
A zo stanoviska tohto prosím stavy a rady, aby ráčili také poriadky urobiť, podľa ktorých by sa v takzvaných elementárnych školách vo všetkom vynaučovaní reč materinská zadržala, menovite v školách ľudu slovenského rečou vynaučnou slovenská ostala… Žiadam teda, žeby sa slová v národe „kde sa maďarská reč z povinnosti vyučovať má“ vynechali a na ich miesto položilo: „ale nech rečou vyučovania ostane v obciach reč materinská“.
Štúr bol spolu s Hurbanom a Hodžom nielen tvorcom a obhajovateľom spisovnej slovenčiny, ale aj čelným predstaviteľom Slovenskej národnej rady, teda najvyššieho orgánu slovenského národa v revolučnom zápase v rokoch 1848 – 49. Tieto Štúrove aktivity sú však už všeobecne známe. Známa je aj tragická Štúrova smrť: zomrel v Modre 12. januára 1856 na následky zranenia, ktoré si spôsobil pri vianočnej poľovačke.