Prvýkrát som ho zaregistroval približne pred rokom – v čase, keď vznikal Hobbyportal a mňa zaujal jeho blog, najmä články o cestovaní. Pre mňa, ako zástupcu tohto záujmového webu to bol predovšetkým cestovateľ, milovník exotických destinácií, ale obdivoval som aj jeho blog ako taký, umenie, akým narábal s písaným slovom. Keďže som s ním komunikoval prostredníctvom mailu , o pár mesiacov mi od neho prišlo echo o jeho novej knihe (Nauč ma umierať). Tak som zistil, že písaním sa aj živí, keďže je spisovateľ. Neskôr som zistil, že nie je spisovateľom len tak hocijakým, nakoľko spomínaná kniha sa držala niekoľko týždňov v Top 10 najpredávanejších kníh v najväčšom slovenskom internetovom kníhkupectve. Len pre orientáciu som si túto knihu zakúpil v elektronickej forme a zistil som, že v textoch používa reč drsnejšieho rázu. Avšak od mojich priateľov som zistil, že takisto sa venuje aj drsnejšej hudbe, či už v metalovej kapele Lunatic Gods (čo nie je moja šálka kávy), alebo hardcore-punkovej skupiny Editor (môjmu gustu bližšie), o ktorej som si rozpamätal, že ju poznám z kvalifikácie Eurovízie Nepochybne, je zaujímavou osobnosťou. V rozhovore na moje otázky odpovedal Pavel „Hirax“ Baričák.
*** Pavel „Hirax“ Baričák
Pavel Hirax Baričák – hudobník, spisovateľ, cestovateľ, fotograf, bloger… Čo vlastne si?
Som ľudská bytosť. Obyčajná a tým pádom zázračná ľudská bytosť. Tak ako ty 🙂
Keď som napísal na Facebooku, že idem robiť rozhovor s Hiraxom, ohľadom hudobnej tvorby reagovali skôr muži (niet sa čo diviť, v kapelách hráte tvrdú, mužnú hudbu). Avšak na tvoju literárnu tvorbu reagujú skôr ženy. Čím to je?
Každý si v tom, čo zanechávam za sebou, nájde to, čo ho rozochvieva. Ženy sú od narodenia jemnejšie bytosti, preto ich skôr zaujímajú moje romány a poézia. Muži sú tvrdší, preto ich teší tvrdá muzika 🙂
Aké nachádzaš prepojenie hudby a písania?
Všetko je prepojené, všetko je jeden celok. Je to všetko o jednej veci, či pečieš koláče, jazdíš na koni alebo píšeš blog.
Tvoje texty často obsahujú slová temný, temnota. Venuješ sa samým negatívnym témam. Avšak v profile svojho blogu píšeš, že na rozdiel od ostatných blogerov nechceš svet meniť, páči sa ti taký, aký je …
Keď o niečom píšeš, môžeš to iba opisovať, použiť ako pozadie, prostredie. Nemusíš to meniť. Ale svojim spôsobom máš pravdu. Čoho sa nejakým spôsobom dotkneme, to meníme. A je to jedno, či je to napísané, vyslovené alebo namaľované.
V blogovom profile ďalej píšeš, že čitatelia majú vlastnosť prisudzovať autorovi všetko, čo napísal, že aj sám zažil, prehliadajúc jeho schopnosť vnímať okolitý svet. Avšak, v tvojich knihách sa objavujú viaceré bizarnosti, ezoterika. Kde na ne berieš motívy?
Zo života okolia, z príbehov, ktoré mi prichádzajú cez mail či Facebook, cez náreky ľudských duší, keď sedím v bare a mením sa na jedno veľké tiché ucho… A určite nesmiem zabudnúť na moju obrovskú fantáziu 🙂
V piesňach a aj v knihách sa nevyhýbaš téme alkoholu a drog. Dokážu skúsenosti s alkoholom, či inými omamnými látkami umelca obohatiť natoľko, že je potom jeho tvorba autentickejšia ?
Určite áno. Určité stavy, ktoré som zažil v spojitosti so spomínanými látkami ma posunuli bližšie k hraniciam. Seba a tým pádom sveta.
V literatúre, aj v hudbe si skôr predstaviteľom undergroundu, avšak tvoja najnovšia kniha Nauč ma umierať patrila niekoľko týždňov do Top 10 najpredávanejších kníh na Slovensku. Čo pre teba tento komerčný úspech znamenal ?
Nič. Nechal som v tej knihe to, čo som v nej nechať mal. Keby ju čítalo iba dvadsať ľudí, malo by tomu tak byť. A keby sa to skutočne stalo, aspoň by som vedel, že ľudstvo pokročilo a nepotrebuje už takéto knihy.
Prečo tvoje básne nie sú veršované ?
Lebo neviem veršovať. Nenarodil som sa s tým. A keď to neviem, radšej sa toho nechytať, lebo to znie príšerne. Nič nie je horšie ako silené verše.
*** Jedna z Hiraxových exotických ciest – India
Na blogu píšeš cestopisy, vydal si aj viaceré knihy venované tvojim cestovateľským zážitkom. Ako veľmi ťa cestovanie obohacuje ?
Veľmi veľa. Vďaka ďalekým krajinám spoznávam seba a prichádzam na to, v akej nádhernej krajine žijem. Ďakujem cestovaniu za množstvo vecí, ktoré ma posunuli…
Počas tvojich ciest si určite spoznal miesta, kde sa ti zdali ľudia lepší ako na Slovensku a samotné krajiny ti poskytovali lepšie podnety, ako umelcovi. Nemal si nikdy chuť sa odsťahovať zo Slovenska ?
Nikdy by som zo Slovenska neodišiel, snáď iba keby tu vypukla vojna. A nie sú lepší ľudia či horší. Niekomu by sa zdalo, že na Slovensku sme takí či onakí, ale ja vravím, že som sa sem narodil, tak sa tu musím naučiť aj žiť. Na púšti sa ľahko medituje, horšie to ide v tejto vzťahovej džungli. A ja Slovákov považujem za obrovské zrkadlá a učiteľov. Nie sú nepriatelia, iba naši učitelia a zrkadlá…
Kam možno žánrovo zaradiť tvoju kapelu Lunatic gods?
Píšeme si do štýlu, že je to alternatívny metal. Je to mix death, black, thrash, heavy či doom metalu. Nájdeš tam slovanskú melodiku i metalovú tvrdosť…
Si najznámejšou osobou z kapely – značka Hirax je známa aj mimo hudby, albumy vydáva Hirax records. Nemajú s tým kolegovia z kapely problém?
Občas sa niečo vyskytlo, ale myslím si, že to uniesli dobre.
*** Hudobník Hirax so psom
Organizujš festival Underground fest, ktorý podporuje kapely z podzemia. Podarilo sa niektorým kapelám vďaka tomuto festivalu presadiť?
UNDERGROUND fest už dva roky nerobím. Posledný ročník bol v roku 2009. A myslím si, že som niektorým kapelám počas mojej vydavateľskej a organizačnej činnosti v slovenskom undergrounde pomohol. Oni to vedia 🙂
Hráte undergroundové žánre v malých kluboch. Dá sa z toho vyžiť?
Nie. Je to koníček. Niekto chodí tancovať, iný spievať, my chodíme do skúšobne a mesačne sa na ňu skladáme.
Kapela Lunatic Gods bola známa aj v zahraničí. Kde všade ste hrali a ako na vás reagujú fanúšikovia z rôznych krajín?
Hrali sme iba v Čechách a na Slovensku, ale naše albumy vyšli v Amerike, Rusku, Malajzii či v iných krajinách v licenčných vydaniach. Svetská sláva, poľná tráva… Teraz sme nič, ale stále nás to baví. O dva mesiace ideme po rokoch znova do štúdia. Teším sa…
V rozhovore pre SME si tvrdil, že nechápeš, prečo sa kope do kapiel typu Desmod, či No name (medzičasom aj na Hobbyportali, keďže tie hrajú úžasný pop-rock. Chodíš rád na ich koncerty?
Nechodím na ich koncerty cielene, ale keď sa vyskytnú v našom meste, rád sa idem pozrieť. Dokonca sme pred Desmodom ako Editor aj hrali. Sú to kamaráti.
Takisto, v rozhovore si povedal, že čím dlhšie sa kapela trápi bez úspechu (ako napr. Horkýže slíže, či Desmod), čím dlhšie sa štverá na Olymp, tým dlhšie na tom Olympe zotrvá. Čo keď to bude osud aj Lunatic gods – na Slovensko náhle dorazí vlna metalu a vy sa stanete slávnymi a komerčne úspešnými?
Keď na Slovensko dorazí vlna metalu, o Lunatic Gods nikto ani nezakopne. Keď prišla nová vlna punku v Amerike, mladí ľudia, ktorí sa pocikávali z Blink 182 ani len netušili, že niečo podobné hral Bad Religion dávno pred nimi.
Podľa tvojho facebookovské profilu si fanúšikom seriálu Californication. Je ti ako rockerovi a neortodoxnému spisovateľovi blízky životný štýl jeho hlavného predstaviteľa?
Hehe, niekedy áno 🙂
Na záver špeciálne pre návštevníkov Hobbyportalu: Aké je tvoje najobľúbenejšie hobby, ktoré ti nedáva peniaze?
Určite hranie a skladanie muziky.
*** Školák Paľko
Hiraxov odkaz čitateľom: *Ďakujem za podporu. Keby niekoho niečo o mne zaujímalo, nech klikne sem: www.baricak.blog.sme.sk, prípadne si ma pridá ako fanúšika na FB. Na komunikáciu je toto médium ako stvorené. Nemusíte pri ňom zabíjať more času 🙂 Palko Smejko von Hiraxovie…*
Poznámka: Rozhovor prebehol korešpondenčne, cez e-mail.