Stanovanie s deťmi má svoje osobitné čaro. Líši sa však od klasickej stanovačky minimálne množstvom vecí, ktoré musíte zbaliť. A to aj keď sa chystáte stanovať len jeden deň. Chcem sa s vami podeliť o našu skúsenosť z takéhoto stanovania. S akými deťmi sme si to trúfli my, čo všetko sme museli zbaliť a ako to nakoniec dopadlo.
Nadšenie. Môj manžel je nadšený turista, ja som len turistka. Ako mama troch detí vidím v takýchto akciách najprv iba komplikácie. Pred rokom mali naše deti 5 a dva roky. Tretí mal len 3 mesiace. Ťažko povedať aký vek je u detí vhodný na prvé stanovanie. Asi to záleží od rodičov, ako si trúfajú. Ak však môžem poradiť, tak deti do dvoch rokov by som na stanovanie nebrala. Manžel už dlhší čas sníval o tom, ako bude s deťmi spať v stane, vonku, spätý s prírodou… Aspoň by sme ich teda k tomu chceli viesť. Uvedomoval si však nevyspytateľnosť detskej duše a chcel najskôr skúsiť prespať jednu noc s nimi v stane na dvore. Tento test však nestihol a tak sme išli rovno na vec.
Keďže sme mali bábätko, dohodli sme sa, že ak sa mi to večer nebude zdať pre neho vhodné, pôjdem s ním k rodine, ktorú máme vo Vranove. V ideálnom prípade prespíme všetci.
Výber miesta. Na stanovanie sme si vybrali rekreačnú oblasť Domaša, ktorá sa nachádza na východe Slovenska. Je rozdelená do viacerých častí ako Nová Keľča, Eva, Monika. My sme si vybrali oblasť Dobrá. Dôvodom tohto výberu bolo, že máme na východe rodinu, často tam cestujeme a Domašu už poznáme. Druhý dôvod bola aj celkom dobrá cenová kalkulácia. Boli sme tam pred rokom a v tom čase sa tam neplatili žiadne poplatky za stan alebo auto. Na iných častiach Domaše sa však platí.
Pláž a lúka, na ktorej sa stanuje sú celkom udržiavané, takže je tam dobrý prístup k vode. Autom sa dostanete až k miestu, kde chcete postaviť stan. Čo sa mi zdalo, ako veľká výhoda, keďže sme mali veľa potrebných a, ako som neskôr zistila, aj nepotrebných vecí.
*Info na okraj:* Domaša je dosť veľká priehrada na rieke Ondave. Je dlhá 14 km a široká 4 km.. V okolí sú turistické aj cykloturistické chodníčky. Neboli síce upravené podľa našich predstáv, ale verím, že sa to každým rokom bude zlepšovať. Podľa toho, ako sa tam stavia a buduje, predpokladám, že sa bude viac dbať aj na cestovný ruch a zlepšenie služieb.
Príprava: Nuž zbalila som pol bytu. Dôležitý je samozrejme stan, spacáky, nafukovačky, karimatky, deky. Všetko som brala navyše, len aby nebolo deťom v noci chladno. Oblečenie som brala tiež všetko dvakrát. Ak padnú do vody, musím ich prezliecť. Neskôr som zistila, že krátke veci nie je nutné brať navyše, lebo aj tak sú deti stále v plavkách. Na večer som im vzala dlhé veci. Chceli sme grilovať, takže sme zobrali aj malý gril a uhlie do neho. Jedlo, sladkostí a vodu sme nakúpili, akoby sme išli do divočiny, ďaleko od civilizácie. Naše auto bolo také plné, akoby sme išli na dva týždne do Chorvátska. Na mieste aj tak človek zistí, čo by sa ešte hodilo a práve to sme nevzali.
*Info na okraj:* Veľa vecí sa dá kúpiť na mieste, nič sa však nedeje, ak to máte zo sebou. Dôležité sú peniaze. V malých obchodíkoch v rekreačných strediskách sa dá len zriedka platiť kreditnou kartou. Lekárnička a v nej okrem základného vybavenia na úrazy, aj lieky proti horúčke, bolesti, dezinfekcia, niečo na alergické reakcie. Samozrejme silné krémy na opaľovanie a veľa prípravkov proti komárom. No a ak majú vaše deti svoje obľúbené hračky, ktoré potrebujú pri zaspávaní, budú ich chcieť aj v stane.
Realizácia: Počasie nám vyšlo úžasne. Bolo teplučko, pri vode fúkal jemný vetrík, búrky sa nám vyhli. Detí majú radi vodu, takže o program bolo postarané. Maličký spinkal v tieni. Naozaj sa nám veľmi páčilo. Na obed sme sa stiahli na terasu jedného podniku, kde sme si dali obed a prečkali sme tú najhoršiu páľavu. Akurát končil júl, takže horúčavy boli silné.
Večer bol veľmi príjemný. Grilovali sme, takže deti nemali veľmi zdravú večeru. Ale apetít im nechýbal. Ja som si však nakoniec netrúfla ostať s malým aj na noc, takže som nechala manžela napospas naším deťom.
Našťastie nechceli ísť domov so mnou. Až o hodinu po mojom odchode. Náš dvojročný synček bol unavený a chcel spinkať. Ale vo svojej postieľke. Žiadny spacák, žiadna nafukovačka, on chcel naozajstnú posteľ. Nakoniec zaspal manželovi na rukách. Dcérka, tá si tento výlet užívala. Má ho v pamäti doteraz ako úžasný čas. Keď sa jej spýtate, kam chce ísť v lete, tak odpovie, že do stanu.
Noc prebehla bez problémov. Ani synček sa nebudil. Ráno som prišla za nimi, a počúvala, ako výborne sa spolu mali. Zase celý deň strávili vo vode. Večer už ale synček odmietol spať v stane a tak sme to nechceli siliť. Deti majú mať pozitívny zážitok. Takže sme stanovanie po jednom dni ukončili.
*Info na okraj:* Je fajn keď idete aspoň dve rodinky spolu. Ideálne je, keď v tej druhej rodine sú staršie deti. Nám sa to veľmi osvedčilo. Tiež je dôležité obzrieť si susedov skôr, ako postavíte stan. Ak je blízko skupinka mladých ľudí, je dosť možné, že sa budú dlho a hlučne baviť.
Tento rok by sme to radi skúsili znovu. Naše deti už majú 6, 3 a 1 rok. Toho najmladšieho asi požičiame babke na stráženie a my sa vydáme na „ čunder“.