Steve Wozniak je známy ako počítačový inžinier a filantrop. Je mu prisudzovaná zásluha za uvedenie počítačov do bežných domácností a za spustenie revolúcie na poli osobných počítačov. Sám navrhol a skonštruoval prvý model osobného počítača. Bol spoluzakladateľom spoločnosti Apple, z ktorej v roku 1985 odišiel a odvtedy sa venuje učiteľstvu a filantropii. Tento obšírny článok sa vám bude snažiť priblížiť pracovný život Steve Wozniaka, jeho úspechy, diela a prínos do sveta informatiky.
*** Steve Wozniak
Začiatky
Stephen Wozniak sa narodil 11. augusta 1950. Do elektrotechniky ho zasväcoval jeho otec Jerry, ktorý pracoval ako inžinier v spoločnosti Lockheed. Vzbudil v ňom záujem o základy fyziky, elektrotechniky a matematiky, čo viedlo až k tomu, že vo svojich jedenástich rokoch zostrojil amatérske rádio a v trinástich, keď navštevoval strednú školu, bol zvolený za prezidenta tamojšieho elektrospolku a získal svoju prvú cenu za tranzistorovú kalkulačku. Ten istý rok už pracoval na svojom prvom počítači, ktorý bol schopný s človekom hrať piškvorky.
Tento geniálny architekt bol už od študentských čias známy svojím zmyslom pre humor a vymýšľaním najrôznejších žartíkov. Od drobných, medzi ktoré patrila televízna rušička, sa časom dostal k masovejším akciám, ako bola pamätná mystifikácia počítačového sveta distribúciou tisícok letákov propagujúcich nový počítač Zaltair. Pritom Zaltair v skutočnosti vôbec neexistoval, to iba Steve vytvoril paródiu na počítač Altair v čase vzniku mikroprocesora Z80, keď sa Z-názvy dostali do módy.
Wozniak sa vždy snažil o vylepšenie existujúceho návrhu, vrátane jeho vlastných. Hlavne to viedlo k zostrojeniu prvého osobného počítača. Wozniak sa totižto pokúšal minimalizovať hardvér. Napríklad, keď existovala doska s 200 čipmi, pokúsil sa ju navrhnúť so 100 a neskôr s 50, čo sa mu aj darilo. Keď dostal prácu na projekte kalkulačky v spoločnosti Hewlett Packard, kde pracoval, spomalil prácu na návrhu svojho počítača. Potom si však uvedomil, že kalkulačka je tiež istý druh počítača, okrem iného v tom, že obsahuje procesor. Keď si uvedomil aké lacné boli, vedel, že by si mohol konečne dovoliť postaviť počítač z nich, a vyriešiť tak veľa problémov. Z tejto myšlienky vzišiel neskôr počítač Apple 1.
Prvý počítať Cream Soda navrhol, keď mal asi 19 rokov. Najprv navrhol počítač na papieri, a neskôr zohnali s kamarátom súčiastky a poskladali jednoduchý počítač, na ktorom bežali jednoduché programy ako blikanie diódy v intervaloch a podobne. Mal základnú dosku a pamäť 256B. Wozniak priznáva, že toto bol jeho odrazový mostík, pri vývoji počítačov. Tento počítač bol aj dôvodom prvého stretnutia Wozniaka s Jobsom.
Prvý kontakt s mikroprocesorom nastal, keď sa Wozniak dostal k manuálu počítača PDP-8 od spoločnosti Silvania. Počítač bol vtedy zariadenie so vstupmi v podobe prepínačov a výstupov v podobe diód (veľké počítače dokázali tlačiť výstup aj na papier, s čím mal Wozniak v práci problém, lebo niektoré jeho programy tlačili jednu stranu za sekundu). Vtedy začal chápať ako funguje počítať, a keďže mal dobré znalosti logických obvodov, začal si navrhovať vlastné návrhy. Tie však spočívali zatiaľ iba v kreslení počítačových obvodov na papier. Strávil tým veľa nocí, ale jeho návrhy ostávali iba na papieri a boli plné chýb. Podstata bola však v tom, že začal uvažovať, ako zostrojiť počítať jednoduchšie a s menším počtom čipov. Začal študovať manuály ku všetkým existujúcim počítačom, a samozrejme, snažil sa ich vylepšiť.
Dôležitý okamih bol aj moment, keď prvý krát videl videohru Pong od Atari. Išlo o hru, kde sa guľôčka odrážala od stien a triafala do tehličiek, za ktoré dostával hráč body. Guľôčku musel odrážať, aby nespadla na zem. Vtedy si Wozniak uvedomil, že celá hra spočíva „iba“ v zobrazovaní správnych bodov na obrazovku, teda pixelov.
Z predchádzajúcich skúseností vedel, ako pracuje obrazovka, vedel ako zosynchronizovať signály. Rozhodol sa postaviť vlastnú videohru Pong. Neskôr ho kontaktoval kamarát Steve Jobs, ktorý zhodou okolností pracoval vtedy pre Atari. Wozniak teda vylepšoval videohry, Jobs ich hral a vylepšoval. Neskôr Wozniak navrhol pre Atari hru Breakout.
*** Stevovia – Jobs a Wozniak
Apple I.
Wozniak začal navštevovať počítačový klub Homebrew Computer Club, kde sa stretávali nadšenci počítačov a vymieňali si poznatky o ich konštrukcii. Wozniak sem tiež priniesol svoje výrobky.
Bol prekvapený, že tam nie je veľa fanúšikov videohier, ale skôr počítačov. Rozoberali tam rôzne návrhy počítačov, hlavne Atari, a diskutovali ako pracuje mikroporocesor. Wozniak začal študovať manuály k mikroprocesorom, a keď zistil ako pracovať s inštrukciami, začal na papieri prekresľovať svoje návrhy počítačov, hlavne s cieľom zjednodušiť ich. Veľa ľudí v klube obdivovalo Atari, a on si uvedomil, že sa veľmi nelíši od jeho počítača „Cream Soda“. Rozdieľ bol hlavne v tom, že kým Atari mal CPU na jednom čipe (mikroprocesor), on ich mal viac.
Vtedy začal na papieri navrhovať prvý Apple. Prvotný návrh mu zabral pár hodín, ale oveľa viac času strávil zháňaním súčiastok a študovaním manuálov k nim. Wozniak dostal nápad pre Apple 1 z kombinácie dvoch zariadení: televízora a písacieho stroja. Už pred tým mal skúsenosti s videohrami a tiež s videoterminálom, ktorý pripojil na počítač a bol nim schopný odoslať dáta do televízora. Rozhodol sa zabudovať procesor a pamäťovú kartu do skrine terminálu. Začal rozmýšľať, aký procesor použije. Altair používal 8080, ale ten stál celý jeho mesačný plat. Ako zamestnanec HP však mohol získať čipy Motorola 6800 za 40 dolárov. Začal vytvárať logiku pre pripojenie klávesnice, ale hlavne malý program „Monitor“, ktorého úlohou bolo zobrazovať na obrazovke stlačené znaky na klávesnici. Program bol uložený v pamäti ROM. Wozniak testoval funkcie počítača, opravoval chyby, skúšal zapisovať dáta do pamäte a čítať ich. A samozrejme, zobrazovať dáta na obrazovke. V noci 29. júna 1975 sa prvý krát stalo, že niekto stlačil klávesu na počítači, a objavilo sa mu písmeno na obrazovke televízora.
Bol to asi najvýznamnejší z Wozniakových nápadov. Bol to vôbec prvý osobný počítač. Do tej doby mal každý počítač predný panel s prepínačmi a svetlami. APPLE I vynikal hneď niekoľkými zaujímavými prvkami. Používal TV obrazovku, čo v tej dobe bolo raritou. Čo však bolo zaujímavejšie, neskôr dokázal ukladať údaje na magnetofónovú pásku, vtedy neuveriteľnou rýchlosťou 1200 bitov za sekundu.
*** Apple 1
Apple I. bol najprv prezentovaný v spomínanom klube Homebrew, kam Wozniak chodil. Nebol typ človeka, ktorý by predstúpil pred ľudí a chválil sa svojim nápadom. Počítač prezentoval tak, že ho vystavil po stretnutí a odpovedal na otázky kolegov, ktorý s ním diskutovali. O „neobchodnom myslení“ Wozniaka svedčí aj fakt, že rozdával svojim kolegom dokonca schémy svojho počítača, a návrhy ako ho zostaviť. Myslel si, že si budú schopní počítač sami doma poskladať. Avšak, mýlil sa.
Vtedy ešte nemal poňatia, že by sa dal predávať, bolo to pre neho iba hobby. Na počítači pracoval po nociach a víkendoch, popri práci v HP. V klube Homebrew mal Wozniak úspech a jeho konštrukcie boli hitom. Pomohol ľuďom budovať svoje vlastné počítače a tiež schémy.
Ľudí najviac zaujalo, že počítač obsahoval iba 30 čipov. Toľko isto ako Altair, ten však nebol schopný po kúpe pracovať, potreboval ďalšie vybavenie. Inou neprehliadnuteľnou výhodou bol fakt, že počítač sa dal bez problémov pripojiť na televízny prijímač, ktorí mali ľudia bežne doma. Aj to znižovalo cenu a tým aj jeho dostupnosť.
Navyše postavil svoj Apple 1 s úmyslom, že bude ľahko ovládateľný, vhodný pre riešenie problémov, a dobrý pre hranie hier. Najdôležitejším cieľom však bolo, aby sa dal počítač programovať. Najprv rozmýšľal nad jazykom FOLTRAN.
Avšak, vtedy sa v odbornej verejnosti preslávil Bill Gates, ktorý v roku 1975 napísal prekladač (interpreter) jazyka BASIC pre počítač Altair. Wozniakovi sa dostala do rúk kniha „101 počítačových hier pre Basic“. No keď sa rozhodol použiť BASIC, zistil, že pre mikroprocesor, ktorý používal Apple I., neexistuje (išlo o mikroprocesor 6502). Tak sa rozhodol ho vytvoriť.
Ako uvádza vo svojej knihe: „..písanie prekladača jazyka BASIC bola najzdĺhavejšia a najkomplikovanejšia práca, akú som v Apple robil“. Prekladač písal pre mikroprocesor MOS 6502. Podľa neho to bol v porovnaní s Fortranom slabý jazyk. Vtedy si myslel, že ho nikto nedokáže použiť na sofistikovanejšie inžinierske, alebo vedecké projekty, samozrejme, okrem hier vo vyššie spomenutej knihe. Predstavoval si, že mu to prinesie podobnú slávu ako priniesol Gatesovi prekladač pre Altair. Zaujímavé je, že sa nikdy neučil programovať operačné systémy, iba prečítal zopár preseroxovaných kníh. Chápal že počítačový jazyk musí mať svoj syntax, a vedel ako by mal byť zorganizovaný. Začal tak, že si zohnal nejaké manuály k Basicu v HP, kde pracoval, a začal si vytvárať tabuľku príkazov. Nevedel, ako postupujú iní pri tvorbe jazyka, ale tušil, že potrebuje nejaký zásobník číslic, slov (na definovanie príkazov) a súbor priorít pre každý príkaz. Po štyroch mesiacoch práce mal jadro hotové. Po mesiaci zistil, že všetko písal iba pre celé čísla (typ Integer), ale usúdil, že pre jeho potreby to bude zatiaľ stačiť (hry a počítačová simulácia). Takže prvé programy písal bez použitia desatinných čísiel.
Zaujímavé je, že celý program písal iba na papier. Vľavo inštrukcie, vpravo ich hexadecimálny kód. Takto napísal dokonca aj program na ovládanie obrazovky. Písal jednoduché programy ako napríklad: počítač sa opýtal na vaše meno, a keď ste ho napísali, tak lietalo po celej obrazovke. V dnešnej dobe sa to zdá jednoduché, ale vtedy to stálo veľa námahy.
Počítač Apple I. mal však jeden závažný problém: nemal žiadnu trvalú pamäť, ako napríklad disketovú mechaniku. Takže zakaždým, keď chcel Wozniak spustiť program znovu po zapnutí počítača, musel ho napísať. Vtedy mu napadlo naprogramovať rozhranie s kazetovým magnetofónom, a tento používať na záznam dát. Toto bola jedna z najväčších zmien od zostrojenia tohoto počítača (ďalšou bola zmena zo statickej RAM na dynamickú). Takže zostrojil obvod, ktorý bol schopný komunikovať s magnetofónom. Na páske bol nahratý program v Basicu, a po spustení počítaťa sa automaticky nahral do pamäte.
Vtedy zistil ďalšiu zásadnú vec. Myslel si, že všetky BASICi budú pracovať podobne. Zistil však, že programy napísané pre Altair nepracujú na počítači Apple.
Vznik spoločnosti Apple
Všetko sa začalo roku 1971 v Sillicon Valley v mestečku Cupertino v Kalifornii. Tu iba 16 ročný Steve Jobs stretáva o päť rokov staršieho Steva Wozniaka. Obaja si rýchlo nachádzajú spoločný koníček – počítače. Práve zásluhou Jobsa, ktorý svojou zákazkou, ktorú získal od miestneho predajcu počítačov. Wozniak skonštruoval prvý počítač z dielne Apple – APPLE I . Spolu s tretím kamarátom Ronaldom Waynom sa im túto požiadavku na dopyt podarilo splniť a dokonca sa im podarilo predať pozoruhodných 200 kusov.
*** Logo spoločnosti Apple
V tom čase Wozniak stále pracoval pre HP, ale predaj počítačov Apple začínal rásť. Vyrábali ich za 200$ a predávali za 666$. Tu treba spomenúť, že kvôli férovosti ponúkol návrh počítača aj spoločnosti HP, tá ho však odmietla s odôvodnením, že počítače sú ľuďom doma zbytočné. Navyše, napriek pozoruhodnému úspechu APPLE I sa spoločnosti nedarilo. Banka nechcela Jobsovi poskytnúť pôžičku z dôvodu nedôvery jeho vízie vyrábať počítače pre obyčajných ľudí.
V roku 1976 stretáva Jobs Mika Markullu, ktorý mu vypíše šek na 250 000 USD a dátum 1.apríl 1976 sa stáva dátumom oficiálneho vzniku Apple Computer Inc. Táto finačná injekcia mala za následok, že roku 1977 Steve Wozniak dokončil svoj druhý projekt – Apple II. Počítač Apple I sa stal prvým produktom ich novo založenej spoločnosti Apple Computer. Predával sa za vtedy „diaboľskú“ cenu 666 dolárov a postupne sa rozšíril do viac ako jedného milióna domácností po celom svete.
Apple II
Ešte úspešnejší bol jeho druhý osobný počítač – Apple II. Priniesol podporu farieb, grafiku s vysokým rozlíšením, zvuk a dali sa k nemu pripojiť herné ovládače.
Apple II bol umiestnený v na mieru vyrobenej plastovej skrinke spolu s klávesnicou a bol dodávaný aj s obrazovkou ako celok. Dokázal pracovať s grafickým rozhraním a neskôr dokonca aj s farbami. Jeho predaj začal 5.júna 1977 a Apple II stal sa prvým sériovo vyrábaným počítačom od Apple-u.
Avšak,najviac posunul predaj Apple II vznik tabuľkového procesora VisiCalc. Bolo to niečo podobné ako dnes Excel. Obsahoval bunky v riadkoch a stĺpcoch a okamžite dával výsledky. Bol to prvý dostupný program, ktorý mal taký výkon, že účtovníci urobili za pár minút prácu, ktorá im pred tým trvala dni. VisiCalc zmenil Apple II na „vážny stroj“. Neslúžil teda iba nadšencom a na hranie, ale dal sa použiť ako vysoko efektívny pracovný nástroj. To že bol spustený práve na Apple II, malo jednoduchý dôvod: pomerne veľká veľkosť pamäte, pretože Apple II podporoval až 48kB pamäte RAM“.
*** Počítač Apple II. S viditeľnou základnou doskou s 8 rozširujúcimi slotami
*** Apple 2
Apple II sa stal jedným z najpopulárnejších počítačov vôbec. Hoci sa jedná o obrovské zlepšenie oproti Apple I, obsahuje rovnaký procesor a beží rovnakou rýchlosťou (má rovnakú taktovaciu frekvenciu).
Medzi nové funkcie patrí farebný displej, osem interných rozširujúcich slotov, a plastová skrinka s klávesnicou. To môže znieť čudne, ale Apple I a mnoho ďalších prvotných počítačov nemali skrinku, ba dokonca ani klávesnicu. Na niektorých systémoch ste museli pridať svoju vlastnú klávesnicu, ak to bolo možné, a na iných prepínať prepínače na zadávanie programov a príkazov.
Apple II bol jeden z prvých počítačov s farebným displejom a mal základný programovací jazyk vstavaný (neskôr nazývaný operačný systém), takže bol pripravený na spustenie hneď po vybalení z krabice. Apple II bol pravdepodobne prvý „user friendly“ systém.
Najdôležitejším rysom Apple II bolo osem rozširujúcich slotov. Žiadny iný počítač nemal tento druh flexibility, alebo možnosti rozšírenia. V hornej časti sa sa dal ľahko otvoriť a umožniť prístup k základnej doske a k sade rozširujúcich slotov. Bolo vyrobených desiatky rôznych rozširujúcich kariet pre Apple inými spoločnosťami a tie tak pridávali ďalšie funkcie tomuto počítaču.
Záver
Steve Wozniak sa zapísal do histórie ako človek, ktorý sprístupnil počítače obyčajným ľuďom a umožnil im ich mať doma. Cestu k ľuďom by si našli nepochybne aj bez neho. Obdivuhodné je však jeho nadšenie a jeho zmysel pre zjednodušovanie vecí (napokon táto línia zostala v kultúre Apple doteraz).
*Poznámka: Text bol pôvodne použitý ako seminárna práca na VŠM|CityU, autor ho exkluzívne sprístupnil pre Hobbyportal.sk. Text bol pre potreby tohto portálu upravený*