Nazývali ho *východonemecký Mercedes* či *socialistický sen*. Vlastníctvo Wartburgu podčiarkovalo spoločenské postavenie majiteľa. Poďte sa zoznámiť so zaujímavou históriou 60 ročného oslávenca, ktorého model 353 sa vyrábal 23 rokov a na cestách ho môžeme stretnúť aj dnes.
Napriek tomu, že produkoval mraky dymu a k jeho ďalším zľudoveným pomenovaniam patrilo tiež „ekologická katastrofa na kolesách“, existujú aj v súčasnosti majitelia, ktorí naň nedajú dopustiť . Prakticky toto auto rozdelilo ľudí na dva tábory: buď ste ho nenávideli, alebo milovali. Neutrálny vzťah k Wartburgu prakticky neexistoval. Poďme sa teda pozrieť na mnohým z vás neznáme fakty, ktoré sprevádzali jeho výrobu.
Mohol mať značku BMW (alebo míľniky písané socialistickým perom)
Fahrzeugfabrik Eisenach AG – tak znel oficiálny názov továrne postavenej pod stredovekým hradom Wartburg v nemeckom Eisenachu. Už v roku 1898 predstavuje automobilka (vyrábajúca najprv bicykle a motory pre vojenské transportéry a minibusy) na výstave v Düsseldorfe nové auto s názvom Wartburgwagen. Tento model sa však do sériovej výroby nikdy nedostal, napriek tomu, že na rôznych výstavách získal 22 zlatých medailí. Ďalšie výrobné série modelov áut dostali názov Dixi. Sľubné časy nastali až v roku 1928, kedy sa továreň v Eisenachu stala súčasťou koncernu BMW. Už o tri roky neskôr schádza z výrobnej linky prvý športový voz BMW Wartburg (dvojsedadlový) a v roku 1933 sa objaví ďalší prototyp s typovým označením 303 (počiatok známeho číselného značenia jednotlivých modelov a typov), poháňaného šesťvalcovým motorom (prvý automobilový šesťvalec BMW) o objeme 1175 cm 3 a výkonom 22 kW. Až do týchto chvíľ to vyzerá s automobilkou v Eisenachu veľmi priaznivo. K moci v Nemecku sa však dostáva Adolf Hitler a s ním jeho snaha ovládnuť Európu, ktorá tragicky vyvrcholila svetovou vojnou. Na jej sklonku – v rokoch 1944 a 1945 ťažké bombardovanie amerického letectva zničilo viac ako 60% prevádzkových budov a zariadení úspešnej automobilky. Vojna skončila pre Nemecko fiaskom, prišla však ešte jedna veľmi zlá správa: po obhliadke škôd vojnoví hospodárski experti skonštatovali, že výroba v priestoroch automobilky je prakticky nemožná a tým skončila éra značky BMW.
Keď zvíťazí zdravý rozum nad boľševickým
Trvalo veľmi dlhú dobu, kým po vojne z ruín továrne odstránili jej zamestnanci trosky a ako tak ju dali do poriadku s nádejou, že sa predsa len začne vyrábať. Tá však veľmi rýchlo vyhasla a výroba sa preorientovala na kompletovanie ručných vozíkov. Eisenach sa dostal do „východnej zóny“, v ktorej mal hlavné slovo Moskovský Kremeľ so svojimi paranoidnými komunistickými pohlavármi, ktorí zo strachu pred ďalšou vojnou dali všetky použiteľné stroje previezť do ZSSR, aby nemohli slúžiť prípadnej nové vojnové výrobe. V tom čase sa však stala jedna nezvyčajná vec, za ktorú mohli práve zdecimovaní zamestnanci továrne. Z dielov roztrúsených po rôznych skladoch bolo vďaka ich umu a nadšeniu vyrobených 5 automobilov typu 321.Dodnes sa traduje, že jeden z takto poskladaných modelov dostal maršal Žukov pod ktorého vedením dobyla ruská armáda Berlín a ktorý bol až do roku 1946 veliteľom sovietskych okupačných vojsk v Nemecku. A tak možno aj preto bola 13. októbra 1945 povolená ďalšia výroba automobilov.
*** EMW 327-2 Cabriolet z roku 1952
V roku 1948 sa v našej krajine veselo znárodňovalo (súkromné továrne prešli do správy pracujúceho ľudu) – u nemeckých susedov prebiehal rovnaký (aj keď nie tak okatý postup). Modro-biely znak BMW sa „premenil“ na rovnako komponovaný ale červeno-biely a automobilka dostala nový názov – Eisenacher Motorenwerke , čiže EMW (tiež vizuálne podobné značke BMW). Prvým vozidlom s označením EMW bol typ 340-2, vychádzajúci z BMW 326. Do roku 1955 sa tento typ vyrábal spolu so športovým vozidlom EMW 327-2. Lenže nad automobilkou sa v tom čase opäť zaťahovali mraky…
*** Nenápadná krádež loga BMW pre Wartburg, resp. EMW
Už v roku 1952 bolo rozhodnuté, že v Nemeckej Demokratickej Republike (NDR) sa prejde na výrobu automobilov s dvojtaktnými motormi. Ako základ pre výrobu boli určené vozidlá DKW F8 a DKW F9. F osmička sa stala základom pre neskorší Trabant P70 a z F deviatky sa stal predchodca Wartburgu 311. Snom komunistických pohlavárov bolo postaviť chod dvojtaktu na úroveň šesťvalcového štvortaktu a tomu mal zodpovedať aj vtedajší názov DKW (*Der Kleine Wunder* – Malý zázrak). No v skutočnosti sa do roku 1956 vyrábal typ IFA F9 podľa zastaraných konštrukčných plánov ešte z tridsiatych rokov. Desiate výročie ukončenia druhej svetovej vojny oslávila automobilka predvedením úplne nového typu, ktorý postupne vznikal na doskách rysovacích konštruktérov v Eisenachu. Nový voz bol pomenovaný po vzore prvého automobilu tu vyrobeného – čiže Wartburg. Model 311 uzrel svetlo sveta už koncom roka 1955. Riaditeľom továrne bol vtedy Martin Zimmermann, ktorý išiel tvrdo za svojim cieľom a chcel odstrániť všetky nedostatky typu IFA F9. Išlo však o nesplniteľnú misiu a to hlavne vďaka plánovanému hospodárstvu. Keď sa raz komunisti rozhodli, že sa bude vyrábať typ F9, už s nimi nemohlo nič pohnúť a tak sa Zimmermann uchýlil k zúfalému činu a pod jeho vedením sa Wartburg 311 vyvíjal v najväčšom utajení. Keď tento typ 18. Októbra 1955 predstavili, došlo v komunistickom vedení NDR doslova k zdeseniu. Ako si toto mohol niekto dovoliť! Aj keď o pár dní vystriedala zdesenie pohlavárov všeobecná spokojnosť, Zimmerman bol „po zásluhe“ potrestaný a bola mu uložená vysoká pokuta. To však nič nemení na fakte, že od toho dátumu sa začalo vyrábať úplne nové vozidlo typu Wartburg. Aj keď sa ešte dlhé roky volalo jednoducho (ľudovo) Tristojedenástka.
1956: počiatok zlatého obdobia Wartburgu
Model 311 sa vyrábal 10 rokov v jedenástich (!) rôznych prevedeniach, z ktorých slávili najväčší úspech prevedenia kombi, camping a limuzína de Luxe, ktorá mala sťahovaciu strechu.
Počítalo sa, že celý typový rad Wartburg bude vyrábaný s dvojtaktnými motormi. Uvažovalo sa ale aj so štvortaktoch, čo by významne zvýšilo šance na odbyt v zahraničí. Športové oddelenie automobilky prispelo štvorvalcovým motorom s protiľahlými valcami (boxer). Toto riešenie bolo však zavrhnuté. V NDR sa po politickom rozhodnutí z Berlína začali silne orientovať na Wankelov motor. Kým by sa nepodarilo dostať Wankel do sériovej výroby, nemala ísť na vývoj iných motorov ani marka. Zostalo sa teda pri dvojtakte. Motory s krúživým piestom sa nikdy nestali vážnejšou konkurenciou motorom piestovým a nakoniec Wartburgu zostal dvojtaktný motor až do roku 1988. Odpoveď na otázku prečo dvojtakt je potrebné hľadať vo vtedajšej situácií. Aj pri type 353 sa uvažovalo o štvortakte, nakoľko však vznikal v úzkej spolupráci s automobilkou Renault, ukázalo sa, že pre hospodárske plány NDR by bol takýto motor neúnosne drahý (francúzsky frank bol voľne zmeniteľnou menou na rozdiel od východonemeckej marky a devízy boli príliš cenné na to, aby sa motor do „ľudového vozidla“).
*** Model 311 mal veľa podôb
Keď sa začiatkom roku 1956 objavil Wartburg na automobilovom veľtrhu v Lipsku, okomentoval to komentátor Československého rozhlasu slovami, *že pri pohľade na tento voz si Čechoslováci mysleli, že sa dívajú na západný model a po vysvetlení, že pochádza z NDR v nich skrsla nádej, že ak sa vo „východnej zóne“ robia takéto autá, že socializmus konečne dobehol kapitalizmus a že už bude v automobilovom priemysle všetko dobré…*
V dobe svojho vzniku odpovedal Wartburg v podstate všetkým vtedajším medzinárodným normám. Dokonca by mal byť akýmsi vzorom pre ostatné ľudové vozidlá minimálne v tom, že sa na ňom prakticky všetko dalo opraviť a zručnejší domáci majster pomocou obyčajného náradia zvládol vymeniť aj jednotlivé časti karosérie.
1966: Na scénu prichádza ďalší jubilant – dnes 50 ročný Wartburg 353
Za 10 rokov výroby rôznych typov Tristojedenástky zišlo z výrobných liniek takmer 260 000 kusov týchto automobilov. Z tejto produkcie takmer 51% zakotvilo v zahraničí – konkrétne 34% v socialistických krajinách (*Československo, Maďarsko, Poľsko*) a zvyšných 17% hlavne do Švédska a Fínska. Pár kusov sa však dostalo aj do Belgicka, Západného Nemecka, Veľkej Británie a dokonca aj za oceán do Ameriky. Dalo by sa povedať, že s úspechom aj napriek tomu, že skoro každý wartburg mal nejakú neodstrániteľnú chybu – jeden nekúril, do iného zatekalo či mal nevysvetliteľne vysokú spotrebu a – všetky hrozne smrdieli! Povestná dymivosť je zapríčinená dvojtaktným motorom, respektíve jeho princípom, ktorý umožňuje aj slabej jednotke s objemom 900 cm3 celkom slušný výkon 27 kW.
Vo východnom bloku sa na Wartburg robia poradovníky, je neobyčajne priestranný, pohodlne sa v ňom odvezie celá rodina a do kufra sa vmestia „dve mŕtvoly“. A potom – po desiatich rokoch prichádza doba hranatá – nový Wartburg model 353.
Paradoxne Nemci pri tomto modeli nenavýšia počet valcov a zostanú nastálo pri dvojtaktnom motore s výkonom 37 alebo 42 kW. No samotné vozidlo je väčšie aj priestrannejšie, ako predchádzajúce modely. Ak by sme však mali možnosť vrátiť sa v čase, tak by nás reklama na tento automobil určite zaujala. Hlásila totiž toto: *„Ide 125 km/h a má vynikajúcu stabilitu. Nový Wartburg. Dostatok miesta pre päť cestujúcich. Do kufra sa vojde 57 futbalových lôpt!. Najmodernejší tvar karosérie…“*
Na vtedajšie pomery ide o pomerne moderný automobil, kameňom úrazu sa však stane fakt, že sa vyrába bez výraznejšej úpravy ďalších 23 rokov – až do konca 80tych rokov. V roku 1966 stál vo vtedajšom Československu 46 000 Kčs (korún československých), výbava Standard neskôr stojí 54 000 Kčs a De Luxe 54 000 Kčs. Najdrahší model Wartburgu, ktorý sa dal u nás kúpiť bola verzia Tourist. Toto kombi stálo 61 000 Kčs.
Modelová paleta 353 je silne obmedzená, vlastne predstavuje iba štvordverové prevedenie sedanu. Napriek tomu toto auto považujú v Československu za zjavenie. Do sedanu sa vojde 525 (!) litrov nákladu a do kombi skoro celá chata. Dodnes sa hovorí, že rok 1966 znamenal pre Čechoslovákov začiatok éry presúvania ton materiálu, čím sa z našich socialistických pracujúcich stal národ chatárov a chalupárov. Dodnes mnohí nostalgicky spomínajú, ako vo Wartburgu previezli všetok stavebný materiál spolu s malou miešačkou na betón. A aj keď v tej dobe boli na našom trhu aj ďalšie automobily – napríklad Škoda 1000, Dacia 1100, Moskvič 426 aj Trabant 601, nič to nemení na fakte, že popri vozidlách Lada a Volga je Wartburg u nás najdostupnejším a po Volge aj najväčším kombíkom východného bloku. Podľa niektorých reklám to má byť zároveň jediný automobil na socialistických cestách, do ktorého sa vojde harfa.
*** Model 353 ako špeciál pre rallye
Dvadsaťtriročné prešľapovanie na mieste, čo sa modernizácie modelu 353 týka si vyžiada svoju daň koncom 80. rokov. Doba sa pomaly mení. Tento fakt si vývojári vo Wartburgu všimli bohužiaľ neskoro a Wartburg 1.3 z roku 1988 je akousi labuťou piesňou automobilky aj napriek tomu, že má konečne štvordobý aj štvorvalcový motor s objemom 1,3 litra. Ale to sa už borí Berlínsky múr a o tri roky neskôr, keď už NDR neexistuje, umiera i značka Wartburg.
FOTO: wartburgcars.de, wartburg.moto24.tv, uniquecarsandparts.com.au, edle-oldtimer.de, autosoviet.altervista.org, classics.honestjohn.co.uk