V učebni panuje takmer ukážkové ticho, prerušované len krokmi profesorky, ktorá sa prechádza pomedzi lavice. Písomné maturitné skúšky z literatúry robia od rána študentom vrásky na čelách. Všetci usilovne píšu. Aj tí čo sa nedostatočne pripravili na dnešný deň sa snažia dať na papier aspoň nejakú „omáčku“… *„Prečo nepíšeš?“* pristaví sa odrazu profesorka pri Petrovi. Ten totiž miesto písania uprene hľadí pred seba a v tvári má duchom neprítomný výraz. *„Premýšľam,“* znie jeho odpoveď. Klame. Ale pravdu by aj tak nemohol povedať. Učiteľka totiž len zaregistrovala že nepíše. To, čo si nemala šancu všimnúť sú kontaktné šošovky novej generácie, ktoré ma Peter založené na zreničkách. Tie mu umožňujú vidieť správne odpovede na maturitné otázky tak, ako keby čítal knihu. Učiteľka tiež netuší, že pred malou chvíľou si pomocou týchto šošoviek zmenil Peter status na sociálnej sieti a dokonca si pozrel mail od mamy. Utópia? Hobbyportal vás presvedčí o opaku.
Malá škvrnka na oku
Ako vyzerá bionická kontaktná šošovka? Na prvý pohľad by ste ju od klasickej nerozlíšili. Má však niečo navyše. Priamo v nej sú nalisované ultratenké elektronické obvody, integrované rádiové obvody, tenké izolačné vrstvy a mikročip. V mikročipe je umiestnená svetelná dióda, ktorá nemá viac, ako 0,3 mm. Keďže všetky obvody sú vyrobené z kovu o hrúbke len niekoľko nanometrov, sú prakticky neviditeľné. Jediné, čo sa dá vidieť je spomínaný čip Sapphire s diódou, ktorý vyzerá, ako malá škvrnka na oku. Vízia predpokladala, že pomocou miniatúrnych diód bude možné prenášať priamo do oka obraz, ktorý budeme vnímať v priestore rovnako tak, ako vidíme okolitý svet. A to všetko bez použitia zložitého média, akým je v súčasnosti napríklad počítač s pripojením na internet– toto médium budeme totiž nosiť priamo v oku. Na prvý pohľad fantastická technológia nám tak umožní čítať SMS správy, prehliadať obľúbené webové stránky, orientovať sa v prostredí s rozhraním GPS, dostávať správy o počasí, dopravných situáciách, vyhľadávať blízke objekty a podobne. Najsmelšie plány počítajú samozrejme s tým najrealistickejším sledovaním 3D filmov a hraním videohier s vizualizáciou, akú ešte nik na svete nezažil.
*** Profesor Babak Parviz
Prvé výsledky
Výskum prebiehal od roku 2008 a o rok neskôr bol predstavený koncept bionických kontaktných šošoviek. Trvalo však ešte celé dva roky, kým sa s nimi uskutočnil prvý reálny pokus.
Koncom minulého roku prebehli na Washingtonskej univerzite v Seattli prvé úspešné skúšky elektronickej kontaktnej šošovky. Tím amerických vedcov viedol profesor Babak Amir Parviz. Ten sa zaoberá nanotechnológiou a výrobou komponentov na meranie nanočastíc s hrúbkou niekoľkonásobne menšou, ako ľudský vlas. Nápad s elektronickými kontaktnými šošovkami prišiel práve v súvislosti s nanotechnológiami. *„Ak dokážeme vytvoriť veľmi drobné zariadenia a ak ich dokážeme vložiť do rôznych materiálov, rozmýšľal som, čo by sa tak mohlo urobiť so šošovkami, na ktoré zízam každé ráno?“* povedal profesor Parviz pre Discovery News.
Vývoj šošoviek však neprebiehal bez problémov. Prvým z nich bol zdroj – napájanie. Ten zatiaľ musí byť umiestnený zatiaľ veľmi blízko šošovky, aby ju mohol nabíjať na diaľku. Preto sa okrem vývoja bezdrôtového nabíjania počíta aj s fungovaním šošovky, napájanej vstavaným generátorom slnečnej energie. Ešte väčším orieškom pre vedcov bol známy fakt, že ľudské oko prakticky nevidí to, čo je v jeho najtesnejšej blízkosti, pretože na takú vzdialenosť nedokáže zaostriť. Obraz priamo na šošovke by bol teda veľmi rozmazaný. Problém vyriešili vedci použitím takzvanej Fresnelovej šošovky (viac info TU ), ktorá skráti ohniskovú vzdialenosť tak, že oko bez zaostrovania vidí aj to, čo je doslova prilepené na ňom. Po vychytaní chýb bolo teda všetko pripravené k reálnej skúške prototypu bionickej kontaktnej šošovky. Stalo sa tak 21. decembra 2011. Prvému nositeľovi vložili šošovku pod narkózou. Ale jemu to bolo vlastne jedno, lebo tým „pokusným králikom“ bol naozajstný králik. Počas 40 minútového pokusu šošovka nielenže nepodráždila králičie oko, ale po celý čas dokázala do neho premietať svetelný signál, na ktorý oko reagovalo. Zdá sa to málo, ak si uvedomíme, že dióda prenášala iba jeden jediný pixel, to však neznamená, že sa v dnešnej dobe nedá vyvinúť zariadenie , ktoré by bolo síce miniatúrne, no napriek tomu by dokázalo vytvoriť obraz, zložený z tisícok pixelov. A tak nás už naozaj delí iba krôčik od toho, kedy sa s bionickými šošovkami stretneme v praxi.
*** Oko pokusného králika s bionickou kontaktnou šošovkou
Hudba budúcnosti? Kdeže
*„Konečne sa máme od čoho odraziť,“* hovorí Babak Parviz: *„Máme diódu, ktorá je funkčná a ktorú zdokonalíme tak, aby sme už čoskoro mohli poskytnúť plnohodnotný prúd informácií priamo v ľudskom oku.“* Vie o čom hovorí, pretože jeho tím už dávnejšie vyvinul šošovky, ktoré u diabetikov vyhodnocujú krv a merajú očný tlak. Obsah cukru v slzách človeka totiž zodpovedá hladine cukru v krvi. Meranie sa robí pomocou glukózovych senzorov, umiestnených priamo v šošovke. *„Toto je cesta, ktorou sa chceme uberať,“* hovorí profesor Parviz:*“ Naše bionické šošovky budú hlavne strážiť zdravie človeka, zaznamenávať jeho životné funkcie v reálnom čase a priamo v sebe budú niesť aj zdravotné záznamy jedincov, ktoré uľahčia prácu lekárom. Všetky ostatné vychytávky budú bonusom, ktorý spôsobí ozajstnú revolúciu.“* Že sa máme na čo tešiť potvrdzujú aj smelé vyhlásenia vedcov z univerzity v Seattli. Bionická šošovka okrem premietania obrazu priamo do oka poslúži zároveň aj na približovanie vzdialených objektov tak, ako keby ste pužili ďalekohľad s tým rozdielom, že zoomovanie bude fungovať naozaj iba mrknutím oka. A čo náš príbeh z úvodu tohto článku? Začnú študenti pri skúškach švindľovať? *„Určite sa nájdu špekulanti, ktorí budú tieto šošovky doslova zneužívať,“* smeje sa Babak Parviz:*“ No tak isto sa kedysi zneužívali pri skúškach mobilné telefóny s mikroslúchadlami. Školy si budú musieť jednoducho poradiť so zabezpečením skúšok tak, aby sa šošovky nedali použiť. Keďže na surfovanie po nete budete potrebovať zariadenie veľkosti kalkulačky, na klávesnici ktorého budete písať požadovaný text do vyhľadávačov, budú si musieť práve na tieto zariadenia dávať profesori pozor. Viem, že sa to ľahko rozpráva a ťažko plní, no som presvedčený, že rozumné využitie týchto šošoviek bude prínosom pre každého. Pomoc pre školákov nevidím v odpisovaní, ale napríklad pri štúdiu, kedy si miesto nosenia ťažkých kníh budú môcť prezerať skriptá kdekoľvek. Vodiči okrem navigácie ocenia šošovky napríklad pri dopravných zápchach, kedy si budú môcť v pokoji prelistovať maily a podobne. Aj tu samozrejme platí, že prvoradá je bezpečnosť, každý rozumný vodič bude určite vedieť, kedy a ako tieto šošovky používať.“*
Zdá sa teda, že už čoskoro budú informácie dostupné naozaj kdekoľvek a my budeme nimi obklopení v oveľa väčšej miere, ako v súčasnosti, keď potrebujeme minimálne mobilný telefón s wifi pripojením, aby sme sa k nim online dostali. Záleží však na nás, ako blízko si ich „pripustíme k telu“. Analyzovať totiž svet očami terminátora je síce zábavné, ale len dovtedy, kým sa nestaneme otrokmi tohto vynálezu a začneme žiť v iných dimenziách. V takých, ktoré s ozajstnou realitou majú iba pramálo spoločného.
Na záver
Najnovšie technológie neslúžia iba pre zábavu, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Veľmi dobrý príklad nám ponúkajú vedci z Veľkej Británie, ktorí tiež nezaháľali a predstavili takzvané robotické oko. Ide vlastne o malý implantát v podobe čipu, ktorý bude voperovaný vybraným slepým pacientom v Oxforde a Londýne. Mikročip obsahuje 1500 svetelných senzorov, ktoré v plnej miere nahradia tie nefunkčné. Senzory dokážu konvertovať svetlo na elektrické signály, ktoré stimulujú nervy v sietnici. Tie následne prenášajú signály nervami až do mozgu, kde ich premenia na obrazy. Ak bude tento experiment úspešný, prvé reálne zákroky v Európe by sa mali rozšíriť už v priebehu roka 2013.
Foto: datelinezero.com, ee.washington.edu, gizmag.com