Archív

Štefan Furdek

Pred 155 rokmi, 2. septembra 1855, sa narodil v Trstenej Štefan Furdek. Študoval teológiu a klasickú filológiu v Budapešti a v Prahe a krátky čas učil v Strážnici. V tom čase, v osemdesiatych rokoch 19. stor., však silnelo vysťahovalectvo Slovákov do vyspelejších krajín západnej Európy, ale predovšetkým za Atlantik, do Ameriky. Dôvodom boli nielen zlé ekonomické pomery, ale aj silné potláčanie národných práv Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.

furdek-stefan.jpg

Aj Štefan Furdek sa rozhodol pre emigráciu. V roku 1883 sa usadil v Clevelande, kde sa stal farárom. A hneď sa zapojil do pronárodnej, proslovenskej aktivity krajanských kultúrnych a náboženských spolkov. Keďže názorové spektrum slovenského obyvateľstva USA bolo veľmi rôznorodé, mnohé spolky vznikali a zanikali a len tie najsilnejšie prežili a tvorili základ boja zámorských Slovákov za práva svojich rodákov v Uhorsku, resp. za začlenenie nášho národa do formujúcej sa Československej republiky.

Štefan Furdek bol pri zrode viacerých spolkov najmä náboženskej, katolíckej orientácie. V roku 1893 bol spoluzakladateľom Matice slovenskej v USA a prvé dva roky bol jej predsedom. Podobne v roku 1906 bol pri zrode Slovenskej ligy v USA, v ktorej ho takisto zvolili za predsedu. Významná bola aj vydavateľská aktivita Štefana Furdeka. Dvadsať rokov, v rokoch 1891 – 1910, vydával a redigoval týždenník Jednota a vydal aj 15 kalendárov s rovnakým názvom. Začiatkom 20. stor. sa pokúsil o vydávanie zábavného týždenníka Šíp a náboženského mesačníka Viera, no nestretli sa s primeraným záujmom čitateľov a už po roku – dvoch zanikli. Pri spomienke na Štefana Furdeka nemôžeme obísť jeho zásluhy v pedagogickej oblasti. Pre slovenské školy v USA napísal gramatiku a čítanky a pre 1. triedu ľudových škôl vyrobil zariadenie na vyučovanie čítania a rátania, na ktoré získal v roku 1900 americký patent.

Slovenský krajanský dejateľ v USA Štefan Furdek, ktorý v publicistickej práci vystupoval aj pod pseudonymami Blahoslav Tatranský alebo Trstenský, sa už do rodnej krajiny nevrátil a nedožil sa ani oslobodenia Slovákov spod uhorského jarma. Zomrel v Clevelande vo veku nedožitých 60 rokov 18. januára 1915.