Na Slovensku existuje množstvo zberateľov, ktorých hobby sa točí okolo piva. Či už sú to zberatelia etikiet, pivných tácok, kovových štopľov, piva samotného, ale tiež nádob na pivo. A týmto nádobám sa dnes budeme venovať. Nie totiž každý zberateľ vie, prečo majú pivné poháre rozličné tvary. Verte však tomu, že pôžitok pri pití piva závisí z veľkej časti od výberu toho, z čoho tento zlatistý mok budeme piť.
História pivných nádob
Hovorí sa, že pivo je tu takmer od začiatku civilizácie a náklonnosť k lahodnému nápoju horkej chuti pretrvala tisícročia. No rovnako, ako sa vyvíjala chuť a akosť kvalitného piva, vyvíjala sa aj podoba nádob na penivý mok. V časoch prvých pivných ctiteľov sa tieto delili na dve kategórie. Prvá mala podobu kravských, bizóních a iných rohov a tá druhá bola z kameňa, hliny, dreva a výnimkou neboli ani zošívané kúsky kože. Ako išiel čas, rástla aj ľudská vynaliezavosť, no hlina prevládala nad ostatnými materiálmi. Ľudia zistili, že hlinené poháre vedia dlho udržať pivo vo vychladenom stave. V časoch moru a morových epidémií pribudol na tieto poháre uzatvárateľný vrchnák. Nebolo to však len na okrasu. Hovorí nemecký historik Hermann Dunn: *„Vrchnák, ktorý sa vyrábal najčastejšie z kovu, nechránil len pivo ale aj jeho konzumenta a to veľmi významným spôsobom. Zabraňoval, aby sa do nápoja dostal hmyz nakazený morom.“* Takýmto pohárom s uzatvárateľným viečkom sa hovorilo (a dodnes hovorí) stein.
Hermann Dunn je v histórií piva ako doma. Nie nadarmo vlastní zbierku takmer päťdesiatich pohárov typu stein. No tak isto dokáže rozprávať aj o iných súvislostiach s pivnými nádobami: *„Pitie piva bolo výsadou nielen ľudí s nižším postavením, ale aj šľachty. A tá si na kultivované stolovanie potrpela. Zo stredoveku sa nám zachovali unikátne kúsky pivových krígľov, ktoré vytvorili vzácni majstri z porcelánu aj dreva.“*
No a potom prišla priemyselná revolúcia. Začali sa stavať továrne a mnohí majstri a predstavitelia strednej triedy odišli do nich zo svojich domácností, ktoré im predtým slúžili ako obývačka aj dielňa zároveň. Keďže práca s ustálenou pracovnou dobou mimo ich domov bola doslova nečakaným spoločenským zvratom, nastala v týchto domovoch celkom viditeľná zmena, kedy sa zútulnili a už nevyzerali, ako dielňa, ale ako rodinný „prístav“, ktorý potreboval byť vzhľadný. A tak dostali aj pivové poháre svoje vyhradené miesto v domácnosti.
Možno tomu neuveríte, ale až do konca viktoriánskeho obdobia, teda do roku 1901, sa v „pivnej Mekke“ – čiže v Británií čapuje pivo do cínových korbeľov. Po čase sa však príde na to, že použitý kov obsahuje zdraviu nebezpečné častice, ktoré pri styku s ľudským organizmom môžu privodiť aj otravu a tak sa hľadá nový materiál na ich výrobu. Zvíťazí sklo. My sa však vráťme na chvíľu späť k cínu. Dnes sa z neho pivné krígle vyrábajú opäť, nielen preto, že vďaka technológiám sú pre človeka neškodné, ale hlavne preto, že cín dokáže udržať pivo vychladené dlhšie, ako iné materiály.
Na scénu prichádza sklo
Filtračné techniky pri výrobe piva sa koncom 19. storočia zdokonalia natoľko, že z matného nápoja sa stane priezračný nápoj s iskrou. Preto by ho bolo hriechom ukrývať v tmavých nádobách. Prvé poháre zo skla, podčiarkujúce vizuálnu krásu penivého moku prichádzajú na trh presne v tomto období a svoju úspešnú premiéru zažijú v roku 1892 na nemeckom Oktoberfeste. Prvé sériovo vyrábané pollitry sa objavujú vďaka asociácií Brever´s Society v Británií aj s reklamným heslom *Beer is best* – pivo je najlepšie.
V 60. rokoch 20. storočia si v záplave sklenených pohárov najrozličnejších tvarov a podôb jedno z najvýraznejších pozícií na trhu vydobyje pohár s názvom Nonic (na obrázku v strede). Je charakteristický rozšíreným pruhom približne 2 cm pod horným okrajom, ktorý zabraňuje skĺznutiu pohára a zároveň nahrádza chýbajúce ucho. A práve ucho sa stane jablkom sváru medzi inovátormi pivných pohárov. Pivári si nemôžu od neho odvyknúť a tak v rovnakej dobe nahrádza Nonic, prevažne v západných krajinách, takzvaný jamôčkový polliter, ktorý samozrejme poznáme aj z našich pivární.
*** V strede je pohár typu Nonic
Ktorý polliter je najlepší?
Prenesme sa do súčasnosti, aby sme pohľadali odpoveď na túto otázku. Všeobecne platí, že každý druh piva by mal mať svoj špecifický pohár. Napríklad pre pšeničné pivo by mal byť dolu úzky a smerom nahor sa rozširovať. Keď sa totiž tento druh piva nalieva, výrazne pení a tak by mal mať v hornej časti pohár dostatočnú rezervu.
Pre ležiak tuzemského typu sa naopak hodia valcovité poháre, ktoré sú na hornej strane skôr zaoblené, ako otvorené. Robustný polliter je dokonalou nádobou na pivo i vďaka svojej ustálenej váhe a silnej sklenenej stene, ktorá funguje ako izolácia a vďaka nej nápoj zostane dlhú dobu studený.
*** Bez ucha to nejde – klasický pollitrák prežil desaťročia takmer bez zmeny
Silnejšie kvasené pivá (napr. belgické) sa však najčastejšie podávajú v pohároch typu tulipán. Tie by však mali byť naplnené maximálne do dvoch tretín. V priestore „nad“ sa tak udrží aróma, ktorá sa vďaka dostatočnej šírke pohára môže uvoľňovať z pomerne veľkého povrchu.
Apropo – aróma. Mnohí pivní znalci sa rozčuľujú, ak vidia niekoho piť pivo priamo z fľaše. Tak sú totiž konzumenti ochudobnení o vôňu, ktorá spolu s chuťovými zmyslami a zrakovým vnemom dodáva pivu ozajstný šmrnc. Pivná vôňa je zo širokého pohára vnímaná oveľa viac, ako z úzkeho hrdla fľaše, či nevhodnej nádoby.
V dnešnej dobe je zvyklosťou, že každý známy pivovar si necháva vyrábať vlastné pollitry či takzvané tretinky, ktoré sú pokryté jeho logom, alebo značkou piva. Vzniká tak zaujímavý priestor pre zberateľov, ktorí majú vo svojej zbierke stovky rôzne označených pohárov.
Vplyv tvaru pohára na pivo
Veru, nie je vôbec jednoduché nájsť ten správny tvar. V pivárstve nie je nič náhodné a nad tvarom ideálneho pohára už roky usilovne premýšľajú „chmeľoví dizajnéri“. Veď tvar pohára ovplyvňuje napríklad chovanie peny v miestach, kde sa stretáva so sklom a tým tiež jej stabilitu. Je známe, že pena chráni pivo pred oxidáciou a tak je potrebné hľadať ten najideálnejší tvar, aby zostala a udržala si svoj nadýchaný vzhľad čo najdlhšie. Ak by niekoho napadlo (a verte tomu, že napadlo) načapovať pivo do koktailového pohára s otvoreným hrdlom, pena v takomto pohári veľmi dlho nevydrží. Paradoxne k udržiavaniu peny slúžia i nerovnosti na hladkom skle (jedná sa o jav nazývaný korózia skla). Pena sa totiž na nich zachytí a o to pomalšie skĺzne po vnútrajšku dolu.
Okrem tvaru nádoby rozhoduje o intenzite prežitku z pitia piva i stav pohára. Ten by mal byť dobre umytý, perfektne odmastený a pred naplnením by mal byť znovu vypláchnutý studenou vodou. Sklo sa tak vychladí a výplachom sa dostanú von prípadné malé čiastočky prachu. Odborníci tvrdia, že akonáhle z dna či stien pohára prúdia nahor húfy bubliniek, je pravdepodobné, že pohár nebol dostatočne umytý a steny neboli vychladené. Za všetko môže oxid uhličitý, ktorý má sklon k vytváraniu bubliniek na ostrých fázových rozhraniach. Pivo tak nemá ten správny rez.
Na záver už len pár slov k fenoménu pivnej čižmy. Tá nesmie chýbať v žiadnej zbierke a na začiatku tejto legendy stojí príbeh o vojenskom generálovi, ktorý svojmu vojsku sľúbil piť pivo z vlastnej čižmy v prípade víťazstva.Keď sa tak stalo, musel dodržať sľub. A tak dal vyhotoviť sklenenú podobu svojej vojenskej topánky…
Foto: rubylane.com, kitchenstuffplus.com, bbc.co.uk, askmissa.com, numkitchen.com