Mnohí z nás si ju pamätáme z cestovania do školy či do zamestnania – Škoda 706 RTO, autobus, ktorý kraľoval našim cestám jednu celú ľudskú generáciu.
Erteočka je autobus, ktorý dodnes fascinuje návštevníkov stretnutí veteránov a doslova ich elektrizuje. Niet sa čomu diviť. Bol to autobus na svoju dobu veľmi moderný a uznávaný, vydarený po dizajnérskej aj konštruktérskej stránke. A na svoju dobu vysoko spoľahlivý. Málokto si dnes už spomenie, že jeho prototyp v prevedení LUX zožal veľký úspech na výstave EXPO 58 v Bruseli. Tento autobus sa okrem presklenej strechy nad vodičom a spolujazdcom, charakteristického lakovania a nápisov zvonku, odlišoval hlavne atypickými prednými smerovými svetlami a televíznou anténou na streche. Bol určený pre 24 cestujúcich. Interiér bol taktiež luxusne vybavený a doplnený TV prijímačom Tesla v prednej časti pod strechou vozidla, v zadnej časti sa nachádzala kuchynka a WC. Z dôvodu jeho vysokej ceny a výrobných nákladov, sa však tento autobus do sériovej výroby nedostal a teda zostalo iba pri zhotovení jediného exempláru. Na ostatné modely RTO však s láskou a nostalgiou spomínajú nielen cestujúci – pamätníci, ale aj vodiči (dnes už dôchodcovia), ktorí sa po príchode nového typu autobusu (Karosa ŠL 11) odmietali tohto svojho starého vzdať.
Jednoducho povedané – Škoda 706 RTO je legendou, ktorá si zaslúži, aby ste o nej vedeli viac.
Prototyp tohto autobusu síce vznikol už v roku 1956, no na sériovú výrobu si musel počkať až do roku 1958. Samotné „narodenie“ nového autobusu bolo tiež kuriózne. Od roku 1958 boli v Štátnych výrobniach autodielov (SVA) Holýšov vykonávané generálne opravy autobusov Škoda 706 RO, pri ktorých boli na pôvodný podvozok dosadzované karosérie typu RTO vyrobené práve v Holýšove, čím de facto vznikol nový voz. A ten sa veľmi rýchlo na československých cestách ujal. Takže jeho sériová výroba pokračovala aj v nasledujúcom desaťročí (v réžií národného podniku *Karosa Vysoké Mýto*) a oficiálne bola ukončená v roku 1974. Na slovenských (a českých) cestách sme sa s týmto autobusom v rámci verejnej dopravy mohli stretnúť ešte v roku 1986. Posledné autobusy 706 RTO dojazdili v tomto roku na strednom Slovensku a na Vsetínsku (hoci napríklad v Bratislave v rámci vtedajšieho ČSAD skončila Škoda 706 RTO už v roku 1980).
Za 16 rokov výroby bolo zhotovených len v podniku Karosa 14 451 kusov modelu RTO.
Autobus, ktorého oblé tvary pripomínali uhorku, sa zrodil v čase, keď bol nanajvýš potrebný. V mestách vyrastali v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch nové sídliská a spolu s nimi pribúdal počet ľudí, ktorí cestovali každý deň do práce alebo do školy. To vytváralo predpoklad na obrovský dopyt po „ertéóčke“, ktorá ovládla slovenské aj české cesty. Autobusy sa vyvážali aj do zahraničia, napríklad na Kubu, do Egypta, Bolívie alebo Afganistanu. V Poľsku dokonca vyrábali licenčne model so značkou Jelcz, ktorý sa dovážal späť do ČSSR.
Čo znamenala skratka RTO?
Za názvom Škoda 706 RTO netreba hľadať žiadnu tajomnú symboliku.
Škoda – názov odvodený od typu motora,
„70“ nosnosť podvozku v metrických centoch(100kg),
„6“ počet valcov motora,
„R“ rámový. „T“ trambusový, „O“ osobný.
Hoci išlo o posledný model Škody odvodený z nákladných modelov, čo prezrádzal rámový podvozok a motor vpredu, jeho dizajn si získal obrovské sympatie. Okrem mestských verzií MTZ a prímestských verzií KAR vznikali aj nádherné luxusné diaľkové autokary RTO Lux so sklenou prednou časťou kabíny a strešnými okienkami nad sedadlami cestujúcich. Autobus s dĺžkou 10 870 mm poháňal 12-litrový 6-valec s výkonom 160 koní a krútiacim momentom 686 Nm. „Krásny šesťvalec, motor umiestnený vedľa vodiča, chladič pred ním,“ opisujú dodnes pamätníci základné znaky legendárneho autobusu. Zaujímavé bolo tiež to, že tvar karosérie bol navrhnutý tak, že pri zbežnom pohľade sa dala iba ťažko rozlíšiť predná a zadná časť vozidla. Vďaka tomu však bolo možné zamieňať dvojdielne čelné panoramatické sklá so zadnými.
Vozidlo bolo dvojnápravové s polo eliptickými tuhými nápravami Škoda a malo oceľovú polo samonosnú karosériu trambusového typu, spočívajúcu na nosnom oceľovom ráme. Predná náprava bola riadená, zadná hnacia. Oceľová kostra karosérie bola elektricky zvarená. Vozová skriňa zvarená z lisovaných profilov bola oplechovaná. Napriek skvelému dizajnu a silnému motoru nebola v porovnaní s dnešnými autobusmi „Ertéočka“ žiadna raketa.
Mestské verzie s „krátkymi“ prevodovkami dosahovali maximálnu rýchlosť 65 km/h a prímestské a diaľkové verzie s dlhšími prevodmi sa rozbehli maximálne na 85 km/h.
Spotreba sa pohybovala od 22 do 28 litrov nafty. Aby tento autobus odviezol viac ľudí, zapriahli zaň občas aj vlečku.
Čo dodať? Autobus Škoda 706 RTO dodnes nadchýna svojim zjavom mnohých. Rovnako starých, ako aj mladšie ročníky. Niet sa čomu diviť. Je jednoducho krásny.
Foto: commons.wikimedia.org, wikipedia.org