Takmer ako z Hollywoodu. Hobby portál vás dnes naučí, akým spôsobom sa dá vytvoriť farebný sliz pre deti, ktorý môže navyše svetielkovať.
Mnohí viete, aké je ťažké dnes zaujať deti v školskom veku bez toho aby ste museli vynakladať horibilné sumy za ich hračky, ktoré v podstate hračkami nie sú, pretože v časoch vašej mladosti by ste ich považovali za sci-fi. Vesmírny sliz je výnimkou, ktorú deti už viac ako desaťročie zbožňujú. Začalo sa to nenápadne filmom Flubber a už o pár mesiacov po jeho premiére nastal obrovský posun v dopyte po tejto (zväčša zelenej) podivnej hmote. Výrobcovia originálneho slizu v nasledujúcich rokoch zarobili na tejto hračke nemalé peniaze. Pritom na jeho domácej výrobe nie je nič zložité. Pohodlne ju zvládnete doma s pomôckami za pár centov. Vydrží v originálnom stave niekoľko dní, a vaše deti budú mať nevinnú zábavu prakticky bez dlhodobých následkov (teda ak si pri pokuse dáte pozor na prsty). Pokiaľ chcete pripraviť trvanlivý variant, použite verziu s transparentným lepidlom. Aj tú vás dnes naučíme.
Ako na to?
Budeme potrebovať dve základné suroviny: zemiakový škrob a bórax (tetraboritan sodný). Kým bežný zemiakový škrob zoženiete určite v prvých potravinách, pre bórax budete musieť do špecializovanejšieho obchodu. Používa sa bežne ako hnojivo pre zeleninu a ovocné stromy alebo ako prípravok na zmäkčovanie vody, morenie dreva a proti korózii. Mali by ste ho teda ľahko zohnať v predajniach záhradníckych potrieb alebo v lepšie zásobených klasických drogériách. Ďalej budeme potrebovať zvýrazňovač (môže byť aj vypísaný), alebo potravinárske farby, kliešte, kuchynský sporák alebo platničku, váhy (s presnosťou na 1 g), odmerku, väčšiu sklenenú nádobu, rajnicu , samouzatváracie vrecko alebo nádobu na uchovanie slizu. Pre väčšiu pôsobivosť odporúčame navyše: trblietky, flitre, jemný farebný piesok alebo magnézium. Aj keď vyzerá nebezpečne, nie je toxický a môžu sa s ním hrať deti.
Postup
Do sklenenej nádoby nalejte približne 200 ml horúcej vody a pridajte niekoľko čajových lyžičiek bóraxu. Miešajte do získania úplne nasýteného roztoku, teda do chvíle, kedy sa prestanú kryštáliky vo vode rozpúšťať. Prípadné nerozpustené zvyšky nechajte usadiť na dne.
Zo starého zvýrazňovača vyberte kliešťami hubku s farbivom. Vložte ju do nádoby s 200 ml vlažnej vody a pomocou lyžičky dôkladne vylúhujte. Mali by ste získať intenzívne svetielkujúci roztok. K zafarbeniu možno namiesto zvýrazňovača použiť aj niekoľko kvapiek potravinárskej farby. Do rajnice môžete tiež pridať farebné trblietky, flitre, farebný piesok alebo trochu magnézia pre úpravu konzistencie slizu.
Zafarbenú vodu v kastróliku uveďte k varu a v odmerke alebo hrnčeku si medzitým pripravte zmes 25 gramov škrobu a 50 ml studenej vody. Škrob krátko rozmiešajte, za intenzívneho miešania vlejte do vriacej zmesi v kastróliku a ihneď ju odstavte z plameňa. Do získanej gelovitej hmoty vmiešajte približne 30-40 ml nasýteného roztoku bóraxu a pokračujte v intenzívnom miešaní až do vychladnutia. Počas krátkej chvíle dôjde ku vzniku hustého lepivého slizu, ktorý postupne získa pružnú konzistenciu. V prípade, že sa nám chladnúca zmes zdá príliš lepivá, vmiešajte ešte malé množstvo roztoku bóraxu. S pomerom škrobu a bóraxu môžete skúsiť experimentovať.
Pozor: Až do úplného vychladnutia sa zmesi nedotýkajte holými rukami. Kvôli lepivej konzistencií horúcej zmesi môže ľahko dôjsť k popáleniu.
Váš sliz je hotový. Mal by mať nelepivú pružnú textúru umožňujúcu sformovanie guľôčky či tvrdší úder bez výraznej straty tvaru. Pokiaľ ho však necháme v pokoji, po chvíli sa rozleje na beztvarú mláku vypĺňajúcu všetky záhyby. Pod ultrafialovým či modrým svetlom tiež bude intenzívne zelene fluoreskovať. Pokiaľ ho uschováte v samozatváracom vrecku alebo škatuľke s viečkom, mal by vám niekoľko dní vydržať. Časom však môže stratiť elastické vlastnosti a začať viac lepiť.
Verzia s lepidlom
Na tento projekt budete potrebovať trochu bóraxu (Tetraboritan sodný), žlté a zelené potravinárske farbivo a fľašku číreho netoxického školského lepidla.
Do misky s 250ml vody primiešajte jednu polievkovú lyžicu bóraxu. Do ďalšej misky nalejte 125ml vody a vmiešajte 150ml lepidla.
Po zamiešaní lepidla kvapnite do zmesi 2 kvapky zeleného a 5 kvapiek žltého farbiva.
Nakoniec zmiešajte obsah oboch misiek dohromady a váš sliz je na svete.
Ako to funguje?
Škrob sa skladá zo vzájomne prepojených molekúl glukózy tvoriacich dlhé stočené vlákna pripomínajúce vzhľadom vlnený povrázok. V suchom škrobe sú potom tieto reťazce zvinuté v okrúhlych škrobových zrnách podobných klbku. Po pridaní škrobu do horúcej vody dôjde vplyvom teploty k rozmotaniu tohto klbka a uvoľneniu jednotlivých povrázkov do okolia. Pri premiešavaní sa jednotlivé voľné vlákna k sebe lepia a navzájom si prekážajú, čo sa prejaví zhustnutím zmesi.
Tetraboritan sodný vytvorí po rozpustení vo vode boritanové anióny *[B (OH) 4 ] -* . Tie sa podobne ako bodliaky na vlnenom svetri pevne prichytia k škrobovým vláknam a navzájom ich spoja v nerozmotateľnú sieť. Pôvodne kvapalný roztok sa tak premení na hustý nelepivý gél, ktorý je pružný pri stlačení a tečie len veľmi neochotne.
Obdobným spôsobom sa chová veľké množstvo bežne používaných lepidiel vrátane populárneho lepidla Herkules. To obsahuje zmes polyvinylacetátu a polyvinylalkoholu s podobnými vlastnosťami, ako má škrob. Zmiešaním tohto lepidla s malým množstvom boraxového roztoku tak vznikne biela pružná hmota, ktorá sa po roztrhnutí po chvíli opäť spojí v jeden celok.
Na záver trochu histórie
Myšlienka na prepojenie dlhých molekúl do pevnej a pružnej siete však nie je vôbec nová. Zvláštne mechanické vlastnosti prírodných polymérov boli známe už stredoamerickým domorodým kultúram. Niektoré sa naučili spracovávať za horúca latexové mlieko kaučukovníka. Tento materiál logicky vzbudil pozornosť u európskych kolonizátorov, ktorí čoskoro odhalili tajomstvo jeho výroby. Prírodný kaučuk tak vzápätí našiel široké uplatnenie od gúm na gumovanie cez pružné hadice až po vodeodolné oblečenie a obuv. V premenlivých teplotných podmienkach Európy však kaučuk trpel niekoľkými necnosťami zabraňujúcimi širšiemu použitiu. Pri mrazoch sa do tej doby pružná hmota stávala krehkou a drobivou. Na slnku sa naopak pogumované predmety často neoddeliteľne lepili k sebe.
S riešením tohto problému prišiel po mnohých neúspešných pokusoch v roku 1839 až Charles Goodyear, ktorého napadlo zahriať zmes kaučuku a síry na vysokú teplotu. Počas tohto procesu nazývaného vulkanizácia dochádza k zosieťovaniu polymérnych molekúl pomocou krátkych mostíkov tvorených sírou. Získaný materiál sa ukázal ako ideálny okrem iného pre konštrukciu moderných pneumatík, ktoré si zachovávajú pružnosť v širokom rozsahu teplôt.
V žiadnom prípade sliz samozrejme nekonzumujte a zabráňte jeho kontaktu s potravinami. Ak nechcete mať na nábytku alebo napríklad na koberci fľaky, nenechávajte na nich ležať sliz dlhšiu dobu (napr. cez noc). Určite nie je na škodu si po dokončení vašej práce umyť ruky.
Foto: itiming.com, youtube.com, prostochek.ru, all-he.ru, rukikryuki.ru