Takmer ako z Hollywoodu. Hobby portál vás dnes naučí, akým spôsobom sa dá vytvoriť farebný sliz pre deti, ktorý môže navyše svetielkovať.

Mnohí viete, aké je ťažké dnes zaujať deti v školskom veku bez toho aby ste museli vynakladať horibilné sumy za ich hračky, ktoré v podstate hračkami nie sú, pretože v časoch vašej mladosti by ste ich považovali za sci-fi. Vesmírny sliz je výnimkou, ktorú deti už viac ako desaťročie zbožňujú. Začalo sa to nenápadne filmom Flubber a už o pár mesiacov po jeho premiére nastal obrovský posun v dopyte po tejto (zväčša zelenej) podivnej hmote. Výrobcovia originálneho slizu v nasledujúcich rokoch zarobili na tejto hračke nemalé peniaze. Pritom na jeho domácej výrobe nie je nič zložité. Pohodlne ju zvládnete doma s pomôckami za pár centov. Vydrží v originálnom stave niekoľko dní, a vaše deti budú mať nevinnú zábavu prakticky bez dlhodobých následkov (teda ak si pri pokuse dáte pozor na prsty). Pokiaľ chcete pripraviť trvanlivý variant, použite verziu s transparentným lepidlom. Aj tú vás dnes naučíme.
Ako na to?
Budeme potrebovať dve základné suroviny: zemiakový škrob a bórax (tetraboritan sodný). Kým bežný zemiakový škrob zoženiete určite v prvých potravinách, pre bórax budete musieť do špecializovanejšieho obchodu. Používa sa bežne ako hnojivo pre zeleninu a ovocné stromy alebo ako prípravok na zmäkčovanie vody, morenie dreva a proti korózii. Mali by ste ho teda ľahko zohnať v predajniach záhradníckych potrieb alebo v lepšie zásobených klasických drogériách. Ďalej budeme potrebovať zvýrazňovač (môže byť aj vypísaný), alebo potravinárske farby, kliešte, kuchynský sporák alebo platničku, váhy (s presnosťou na 1 g), odmerku, väčšiu sklenenú nádobu, rajnicu , samouzatváracie vrecko alebo nádobu na uchovanie slizu. Pre väčšiu pôsobivosť odporúčame navyše: trblietky, flitre, jemný farebný piesok alebo magnézium. Aj keď vyzerá nebezpečne, nie je toxický a môžu sa s ním hrať deti.

Postup
Do sklenenej nádoby nalejte približne 200 ml horúcej
vody a pridajte niekoľko čajových lyžičiek
bóraxu. Miešajte do získania úplne nasýteného roztoku,
teda do chvíle, kedy sa prestanú kryštáliky vo vode rozpúšťať.
Prípadné nerozpustené zvyšky nechajte usadiť na dne.
Zo starého zvýrazňovača vyberte kliešťami hubku
s farbivom. Vložte ju do nádoby s 200 ml vlažnej vody a
pomocou lyžičky dôkladne vylúhujte. Mali by ste získať intenzívne
svetielkujúci roztok. K zafarbeniu možno namiesto zvýrazňovača
použiť aj niekoľko kvapiek potravinárskej farby. Do rajnice môžete tiež
pridať farebné trblietky, flitre, farebný piesok alebo trochu magnézia pre
úpravu konzistencie slizu.
Zafarbenú vodu v kastróliku uveďte k varu a v odmerke alebo hrnčeku si
medzitým pripravte zmes 25 gramov škrobu a 50 ml
studenej vody. Škrob krátko rozmiešajte, za intenzívneho miešania
vlejte do vriacej zmesi v kastróliku a ihneď ju odstavte z plameňa. Do
získanej gelovitej hmoty vmiešajte približne 30–40 ml nasýteného roztoku
bóraxu a pokračujte v intenzívnom miešaní až do vychladnutia. Počas
krátkej chvíle dôjde ku vzniku hustého lepivého slizu, ktorý postupne
získa pružnú konzistenciu. V prípade, že sa nám chladnúca zmes zdá
príliš lepivá, vmiešajte ešte malé množstvo roztoku bóraxu. S pomerom
škrobu a bóraxu môžete skúsiť experimentovať.
Pozor: Až do úplného vychladnutia sa zmesi nedotýkajte holými rukami. Kvôli lepivej konzistencií horúcej zmesi môže ľahko dôjsť k popáleniu.

Váš sliz je hotový. Mal by mať nelepivú pružnú textúru umožňujúcu sformovanie guľôčky či tvrdší úder bez výraznej straty tvaru. Pokiaľ ho však necháme v pokoji, po chvíli sa rozleje na beztvarú mláku vypĺňajúcu všetky záhyby. Pod ultrafialovým či modrým svetlom tiež bude intenzívne zelene fluoreskovať. Pokiaľ ho uschováte v samozatváracom vrecku alebo škatuľke s viečkom, mal by vám niekoľko dní vydržať. Časom však môže stratiť elastické vlastnosti a začať viac lepiť.
Verzia s lepidlom
Na tento projekt budete potrebovať trochu bóraxu (Tetraboritan sodný), žlté a zelené potravinárske farbivo a fľašku číreho netoxického školského lepidla.

Do misky s 250ml vody primiešajte jednu polievkovú lyžicu bóraxu. Do ďalšej misky nalejte 125ml vody a vmiešajte 150ml lepidla.

Po zamiešaní lepidla kvapnite do zmesi 2 kvapky zeleného a 5 kvapiek žltého farbiva.

Nakoniec zmiešajte obsah oboch misiek dohromady a váš sliz je na svete.


Ako to funguje?
Škrob sa skladá zo vzájomne prepojených molekúl
glukózy tvoriacich dlhé stočené vlákna pripomínajúce vzhľadom vlnený
povrázok. V suchom škrobe sú potom tieto reťazce zvinuté v okrúhlych
škrobových zrnách podobných klbku. Po pridaní škrobu do horúcej vody
dôjde vplyvom teploty k rozmotaniu tohto klbka a uvoľneniu jednotlivých
povrázkov do okolia. Pri premiešavaní sa jednotlivé voľné vlákna k sebe
lepia a navzájom si prekážajú, čo sa prejaví zhustnutím zmesi.
Tetraboritan sodný vytvorí po rozpustení vo vode boritanové
anióny [B (OH) 4 ] - . Tie sa podobne ako bodliaky na vlnenom svetri
pevne prichytia k škrobovým vláknam a navzájom ich spoja
v nerozmotateľnú sieť. Pôvodne kvapalný roztok sa tak premení na hustý
nelepivý gél, ktorý je pružný pri stlačení a tečie len veľmi
neochotne.
Obdobným spôsobom sa chová veľké množstvo bežne používaných lepidiel
vrátane populárneho lepidla Herkules. To obsahuje zmes polyvinylacetátu a
polyvinylalkoholu s podobnými vlastnosťami, ako má škrob. Zmiešaním tohto
lepidla s malým množstvom boraxového roztoku tak vznikne biela pružná
hmota, ktorá sa po roztrhnutí po chvíli opäť spojí v jeden celok.
Na záver trochu histórie
Myšlienka na prepojenie dlhých molekúl do pevnej a pružnej siete však
nie je vôbec nová. Zvláštne mechanické vlastnosti prírodných polymérov
boli známe už stredoamerickým domorodým kultúram. Niektoré sa naučili
spracovávať za horúca latexové mlieko kaučukovníka. Tento
materiál logicky vzbudil pozornosť u európskych kolonizátorov, ktorí
čoskoro odhalili tajomstvo jeho výroby. Prírodný kaučuk tak vzápätí
našiel široké uplatnenie od gúm na gumovanie cez pružné hadice až po
vodeodolné oblečenie a obuv. V premenlivých teplotných podmienkach Európy
však kaučuk trpel niekoľkými necnosťami zabraňujúcimi širšiemu
použitiu. Pri mrazoch sa do tej doby pružná hmota stávala krehkou a
drobivou. Na slnku sa naopak pogumované predmety často neoddeliteľne lepili
k sebe.
S riešením tohto problému prišiel po mnohých neúspešných pokusoch
v roku 1839 až Charles Goodyear, ktorého napadlo zahriať
zmes kaučuku a síry na vysokú teplotu. Počas tohto procesu nazývaného
vulkanizácia dochádza k zosieťovaniu polymérnych molekúl pomocou krátkych
mostíkov tvorených sírou. Získaný materiál sa ukázal ako ideálny okrem
iného pre konštrukciu moderných pneumatík, ktoré si zachovávajú
pružnosť v širokom rozsahu teplôt.
V žiadnom prípade sliz samozrejme nekonzumujte a zabráňte jeho
kontaktu s potravinami. Ak nechcete mať na nábytku alebo napríklad na
koberci fľaky, nenechávajte na nich ležať sliz dlhšiu dobu (napr. cez noc).
Určite nie je na škodu si po dokončení vašej práce
umyť ruky.

Foto: itiming.com, youtube.com, prostochek.ru, all-he.ru, rukikryuki.ru
- Ako si vyrobiť „lietajúce kávové šálky“ – dekoráciu, ktorá…
- Hračky z odpadu – hobby s ekologickým rozmerom
- Vyrobte si silikónovú modelovaciu hmotu
- Modely zo zápaliek zažívajú renesanciu
- Ako si jednoducho vyrobiť doma „mesačný piesok“
- Práca s polymernými látkami
- Dioráma- úprava terénu
- Maľovanie figúrok diorámy
- Modelovanie kokpitu lietadla
- Zlepšovák na pílku
Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!