19.03.2010

Koľaje nášho modelového koľajiska by mali byť pevné, najlepšie trvalo primontované k základnej doske. Ak nemáme dostatočné skúsenosti, pracujeme s koľajivom iba jedného typu (výrobcu). Vyhneme sa tým mnohým problémom, pretože každé koľajivo má svoju základnú geometriu, napr. rôzne polomery oblúkov a ich delenie, rôzne dĺžky vyrovnávacích koľají pre zložitejšie zostavy, pričom takou zostavou je aj zdvojkoľajená trať pomocou dvoch výhybiek. Uvedené informácie patria len k záklaným údajom o koľajach, ktoré majú byť známe každému železničného modelárovi. Celkovo je problematika oveľa obsiahlejšia.

Dôležitou skutočnosťou je, že práve v rozhodujúcich detailoch, akými je spôsob spájania koľají a základných rozmerov výšky koľajnice a pražcových podloží, má takmer každý výrobca iné riešenie. Pre začiatok je vhodné postupovať podľa rôznych už vypracovaných koľajových plánov, ktorými zväčša disponujú skúsení železniční modelári, ale dajú sa získať aj iným spôsobom (burzy, obchody). Plániky, zostavené podľa modelovej veľkosti, zvyknú obsahovať presný zoznam použitých koľají a presné vyznačenie ich polohy v koľajisku. Koľaje sa nesmú v nijakom prípade klásť na koberec alebo podobnú textilnú podložku. Všadeprítomné vlasy totiž dokážu zničiť aj ten najdrahší a najlepšie vyhotovený model. Asi nikto si nepraje, aby niekedy musel odstraňovať vlas, nakrútený na ložisko alebo hriadeľ motora. Čistota na koľajisku je prvoradým predpokladom dlhej a spoľahlivej funkčnej schopnosti modelu.
Koľaje je potrebné spájať a rozpájať tlakom alebo ťahom v smere osi koľají v mieste spoja, teda nie šikmo alebo pomocou vzájomného natáčania alebo kývania. Iba tak si uchováme na dlhý čas pevnosť a pružnosť spájacích prvkov, nevyhnutnú pre mechanickú stabilitu a elektrickú spoľahlivosť. Dôsledkami nesprávneho spájania a rozpájania koľají je nepokojný chod vozidiel, vykoľajovanie, strata elektrickej vodivosti v mieste spojenia, čo následne zapríčiní zastavenie alebo nepravidelný chod vozidla. Položená koľaj má byť priama alebo musí mať plynulý oblúk, čelá koľají majú na seba dokonale doliehať a osi koľají v mieste spojenia sa nesmú lámať.

Na záver ešte jedna dobrá rada. Mnohí modelári si totiž pri nedostatku miesta pomáhajú pri stavaní oblúkov násilným stlačením oblúka na menší priemer, napríklad vynechaním jedného koľajového segmentu oblúka. To je veľká chyba, ktorej môžeme predísť tým, že oblúky budeme vždy zostavovať z predpísaného počtu segmentov. V opačnom prípade vzniknú v koľaji zlomy, ktoré zapríčiňujú všetky poruchy uvedené vyššie, nehovoriac o tom, že pri najmenších vyrábaných polomeroch cez takýto zlom neprejdú dlhšie lokomotívy, pretože polomer je v tomto mieste omnoho menší.

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama