Mravčia práca pri vytváraní modelov zo zápaliek prináša svoje ovocie aj v dnešnej dobe, keď tieto malé kúsky dreva s farebnými hlavičkami stoja takmer bez povšimnutia pri pokladniach obchodov. Nevšedné výtvory zo zápaliek ohurujú ľudí, lámu rekordy a v neposlednom rade prinášajú autorom modelov zadosťučinenie, že ich práca nebola zbytočná.
Zápalky urazili od svojho vynájdenia poriadne dlhý kus cesty. Poznali ich už v starovekej Číne, kde boli pod názvom „*otroci prinášajúci svetlo*“ dokonalou náhradou za rôzne druhy a typy kresadiel. V podstate už vtedy išlo o dlhé kúsky tenkých drievok z osiky, smreku či topoľa zo zápalnou látkou v podobe hlavičky na jednom z koncov, ktorá sa trením zapálila.
Neuplynulo veľa času od vynájdenia zápaliek, kým pre ne našli ľudia aj iné spôsoby využitia, tentokrát zábavného charakteru. Spočiatku to boli hlavolamy (od najľahších až po také, kde sa musí poriadne prevetrať myseľ a logické uvažovanie), neskôr pribudli modely z týchto malých kúskov dreva. Dejiny neuvádzajú, kedy sa začalo modelovať zo zápaliek pomocou lepidla. Vieme však, že už v dávnych časoch vyrábali starostliví otcovia pre svoje deti zvieratká z rôznych druhov plodín, kde zápalky hojne využívali. Boli to napríklad ježkovia z polovice jabĺk, do ktorých napichali „pichliače“, alebo rôzne figúrky z gaštanov a podobne. Ešte pred tridsiatimi rokmi bolo aj v Československu modelovanie zo zápaliek veľmi populárne. Základný materiál bol veľmi lacný a tiež populárne lepidlo Kanagon bolo súčasťou každej domácnosti. S postupom času sa tento druh modelovania začal pomaly vytrácať. No našťastie stále je dostatok nadšencov, ktorí na zápalky nedajú dopustiť. Existuje tiež množstvo múzeí, ktoré majú v expozíciach stále výstavy z oblasti filumenistiky (zberateľstvo zápaliek). Na Slovensku je to napríklad *Vlastivedné múzeum Trebišov*, v Čechách hlavne *Múzeum Šumavy v Sušiciach*. A taktiež vo svete je dostatok zaujímavých múzeí, ktoré sú venované nielen histórií zápaliek, ale ponúkajú návštevníkom možnosť preskúmať modely z nich vyrobené (*Matchcover gallery DotPattern, Matchmuseum Jönköping, Muzeum Filumenistyczne Bystrzyca Klodzka a podobne*).
V Múzeu rekordov a kuriozít v českom Prostějove som pred časom v sekcií „*Zlaté české ručičky*“ narazil na množstvo modelov zo zápaliek (údajne je ich tam okolo 90) a vtedy som si uvedomil, ako tvrdo musí človek pracovať, aby niečo také vytvoril. Najlepšie výtvory patrili českému modelárovi Tomášovi Kordovi, ktorý sa tomuto koníčku venoval už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Pozrime si niektoré diela tohto českého modelára.
Loď Zlatá laň
==============
Vlajková loď slávneho britského moreplavca sira Francisa Drakea niesla meno Golden Hind (Zlatá laň) a brázdila hladiny svetových morí v 16.storočí. Nad výrobou jej vernej kópie strávil Tomáš Korda 1 126 hodín a použil 11 554 zápaliek. Jedná sa o mediálne najslávnejší výrobok Tomáša Kordu zo sedemdesiatych rokov, ktorý si určite zaslúži pozornosť aj dnes. Nestačil som sa diviť, aké detaily sa môžu „vyrobiť“ s použitím zápaliek. Záchranné člny, palubné delá, povrazové rebríky, laná, pes na prove…
Gitara
========
Nad výrobou gitary zo zápaliek strávil Tomáš Korda 2 738 hodín čistého času a spotreboval 16 854 zápaliek. Prečo sa do výroby vôbec pustil? Jeho mladšia dcéra mala hudobný sluch. Urobili spolu dohodu, že keď bude 3 roky chodiť do hudobnej školy učiť sa hrať na gitaru, urobí jej gitaru akú nikto na svete nemá. A obaja svoje sľuby splnili. Podarilo sa – španielka s voľným krkom zo zápaliek bola na svete!
Obraz egyptskej kráľovnej Nefertiti
=====================================
Výroba nádherného obrazu staroegyptskej kráľovnej Nefertiti trvala Tomášovi Kordovi 2 552 hodín. Spotreboval pri tom 20 416 zápaliek a 5 835 hlavičiek. Jej krásu sa mu podarilo zasadiť do obrazu bez použitia farieb. Môže za to použitie širokej farebnej škály zápalkových hlavičiek, ktoré autor zháňal po celej Európe, Bielorusku, Rakúsku i Švajčiarsku. Unikátom je aj ozdobný rám, ktorý Tomáš Korda vytvoril iba zo zápaliek.
Ako sa to robí?
Zápalky sú z dreva. Ide teda o materiál, ktorý sa dá upravovať mnohými spôsobmi. Môže sa rezať, moriť, brúsiť, leštiť, lakovať, dokonca aj ohýbať nad horúcou parou. Platí tu však pravidlo, že na mnohé druhy modelov sa nedajú použiť akékoľvek zápalky. Veľmi záleží na výrobcovi. Niektoré zápalky sa nedajú leštiť, iné sa nedajú tvarovať. Preto musíme presne vedieť, ktoré sa dajú vyrezávať, ktoré leštiť a ktoré ohýbať – tie musia byť mäkké, z iného druhu dreva. Každá zápalka má totiž inú štruktúru, ktorá je daná druhom použitého dreva. Musíme byť teda tak trochu znalcami drevných hmôt a poznať, na čo presne ktorú použiť. Stačí nesprávne odhadnúť a použiť jednu jedinú zápalku, ktorá nepôjde vyleštiť a zničí sa tým výsledný efekt celej stavby. Lepidlo by malo byť rýchloschnúce, alebo minimálne špeciálne – určené na lepenie dreva. Modelovanie zo zápaliek je už dlhý čas veľkým konkurentom modelovania z drevených špajdlí. Možno vás nevdojak napadne otázka prečo? Veď špajdle sú dlhé, môžu sa z nich robiť kostry modelov a podobne. Zápalky sú naopak krátke. Merajú len 4 cm. Dajú sa skrátiť, ale predĺžiť? Nikdy. Skúsení modelári však na zápalky nedajú dopustiť. Sú síce krátke, ale oproti okrúhlym špajdliam sú hranaté. Majú inú štruktúru a dajú sa z nich robiť unikátne vzory. Vďaka hranatosti sú aj modely reálnejšie a je ľahšie ich obrúsiť.
Postupov pre modelovanie zo zápaliek je veľmi veľa. Azda najmenej prácne je kúpiť si nejaký plastový model domčeka, autíčka, lietadla a podobne, rozobrať ho, oblepiť zápalkami, vymeniť tenké časti za drevo a a opäť ho zložiť. Mnohí lepia zápalky na tvrdší podklad (papier, modelárska preglejka) a jednotlivé časti lepia k sebe, no nájdu sa aj takí, ktorí vytvoria kostru z drevených špajdlí a na ňu priliepajú zápalky. Ozajstní majstri, vytvárajúci veľké modely použijú na kostru drevené hranoly rôznej hrúbky a zápalky inštalujú do nej.
Majstri
Prinášame vám diela majstrov v modelovaní zo zápaliek, ktorí v poslednej dobe ohúrili svet.
Thomas Pivette – Pocta Johnovi Walkerovi
Dizajnér Thomas Pivette, žijúci v austrálskom Melbourne, sa rozhodol vytvoriť zápalkové dielo, ako poctu Johnovi Walkerovi, vynálezcovi moderných zápaliek, ktoré prakticky používame do dnešných dní. Thomas využil pri modelovaní svojho diela 3D zobrazenie grafického vzoru pomocou zápaliek. *„Chcel som vzdať hold ľuďom, vytvárajúcim drobnosti, ktoré používame každý deň,“* hovorí autor: *„Obetoval som 19 dolárov a zakúpil som 223 škatuliek, z ktorých každá v sebe ukrývala 45 zápaliek. Na toto dielo som použil 10 000 kúskov malých drievok aj s hlavičkami. Vyplatilo sa.“*
Kyle Bean – zápalkový hmyz
Umelecky založený dizajnér z anglického Brightonu vytvára úžasné artefakty z drobných pomocníkov, ktorými iní ľudia zapaľujú oheň. *„Špecializujem sa na kreatívne koníčky, umelecké smery a výrobu rekvizít,“* priznáva sa Kyle Bean a dodáva: *„Na prvý pohľad jednoduché veci (trocha lepidla a zápalky), ukrývajú v sebe množstvo trpezlivosti a veľa veľa hodín, strávených za pracovným stolom. Výsledok je však úžasný.“*
Michael Arndt – majster F1
Samozrejme tým nemyslíme majstra v pilotovaní rýchlych závodných strojov. Michael Arndt je však skutočný zápalkový guru. Jeho model McLaren je v skutočnej veľkosti a bol postavený z 956 000 kusov zápaliek pomocou 1686 túb lepidla – to všetko v sume cca 6000€. V priebehu šiestich rokov (toľko trvala stavba modelu) pretavil svoju predstavivosť do neuveriteľnej reality. Fantastický artefakt, ktorý mimochodom zaberie celý priestor Michaelovej kuchyne, je možné rýchlo a bez problémov rozdeliť do štyridsiatich piatich kusov, aby bolo možné model F1 prepravovať poľahky na výstavy a podobné akcie. V poskladanom modeli pritom môže sedieť jedna osoba do 100kg.
Shaikh Salimbhai – Tádž Mahal
Na postavenie skutočnej stavby Tádž Mahalu, najznámejšej a najkrajšej indickej turistickej atrakcie, bolo potrebné 1000 slonov, 20 000 robotníkov a 22 rokov času. Indický umelec Shaikh Salimbhai potreboval na detailnú repliku tejto stavby 750 000 tisíc zápaliek, niekoľko kilogramov lepidla a 1 rok a 19 dní…
*„Bral som to, ako výzvu,“* spomína: *„Kedysi mi moja rodina tvrdila, že som netrpezlivý a že chcem všetko naraz. Vyvrátil som toto tvrdenie, aj keď nehovorím, že neboli dni, kedy som chcel s týmto modelom prestať. Vždy sa však našlo čosi medzi nebom a zemou, čo ma prinútilo v práci pokračovať.“*
Shaikh Salimbhai môže byť na seba hrdý. Jeho dielo zo zápaliek je úžasné.
Foto: muzeumrekorduakuriozit.cz, greendiary.com, rmmagazine.ru, cultkiev.com