13.08.2013

Možno si teraz udivene klopete prstom na čelo a neviete nájsť odpoveď na otázku, prečo prinášame tento príspevok v čase, keď sú zima a hlavne mrazivé dni za nami. Odpoveď je jednoduchá. Každý stavebník potrebuje ešte predtým, ako začne stavať určitý čas na prípravu. V prípade ľadového iglu to bude trvať možno aj do nasledujúcej zimy. Ak vás teda tento príspevok zaujme, začnite s prípravami už teraz. Aby sa vás zima nemusela opýtať, čo ste robili, keď bolo teplo.
Inšpiráciou nám bol príbeh Novozélanďana Daniela Graya, ktorý takéto iglu postavil. Tento príbeh je zároveň aj návodom, ako na to.

Kreatívna svokra

Tak veru. Niektoré budúce svokry vedia byť pekne kreatívne, pokiaľ ide o testovanie milenca ich dcéry. Čerstvý absolvent inžinierstva, Daniel GrayNového Zélandu, by o tom vedel rozprávať.
Azda niet na svete chlapa, ktorý by nemal zvláštne pocity pred stretnutím s rodičmi svojej vyvolenej. Zvlášť ak ich chce požiadať o ruku ich dcéry. Kým v októbri minulého roku panovalo v našich končinách príjemné počasie, na severe našej pologule, pár tisícok kilometrov na západ, v kanadskom Edmontone už vládla pani Zima. V tomto čase cestoval Daniel Gray a jeho priateľka Kathleen Starrie z Nového Zélandu ďaleko na sever, aby strávil v kruhu jej rodiny niekoľko týždňov: „Do Edmontonu som cestoval prvýkrát v živote. Vedel som, že tam bude chladno.Nikdy v živote by ma však nebolo napadlo, že veľkú časť našej dovolenky strávim výstavbou iglu,“ hovorí Daniel a má pravdu. Na nápad, ako jedinečne stráviť voľný čas prišla jeho budúca svokra Brigid Burton, matka Katie.
„Chcela ma vyšťaviť,“ smeje sa Dan: „Nebolo to síce v zmysle – ruky preč od mojej dcéry – no aj tak ma chcela mať pod dohľadom, aby som každú voľnú chvíľu netrávil s Katie, aby som mal plné ruky práce…“

Poďme na to

„Naozaj som prianím mojej matky nebola šokovaná,“ povedala neskôr Kathleen: „Poznám ju dokonale a viem, že takéto rozhodnutia sú pre ňu typické. Presne toto urobila s Danom. Nič mu priamo neprikázala, iba navrhla, no v konečnom dôsledku mu nedala možnosť inej voľby. Mama je veľký manipulátor.“
A tak sa začalo stavať. Pred Danom stála takmer neriešiteľná úloha. Vyrobiť ľadové bloky, potrebné k výstavbe: „Na nápad, ako ich získať som prišiel takmer ihneď. Najprv som rátal, koľko takých blokov budem asi potrebovať, aby sa do iglu dalo vojsť a prebývať v ňom. Vychádzali mi stovky, stovky…a ešte stovky kusov. Ale ako ich vyrobiť? Keď mi padol pohľad na poloprázdnu škatuľu od mlieka v kuchyni – bolo rozhodnuté. Bude to forma na ľad! To si však vyžadovalo pomoc – tých škatúľ som potreboval zhruba 500 kusov. A tak som do prípravnej fázy zapojil celú rodinu Katie a ich susedov a priateľov. Stali sa z nich hotoví zberatelia škatúľ. Našťastie sú Kanaďania uvedomelí, čo sa týka triedenia odpadu a tak ich úsilie netrvalo dlho. Formy na ľadové bloky boli zozbierané v ten najlepší čas, pretože Edmonton zasiahla vlna chladu s teplotami pod 20°C a to bol najlepší čas začať tvoriť.“

Čitatelia Hobbyportalu už teraz vedia, prečo sme s týmto príspevkom prišli v lete. Postaviť ľadové iglú totiž nie je zábavka na jeden deň. A získať 500 škatúľ od mlieka je úloha pre trpezlivých. Najväčší problém je však v tom, kam takéto množstvo škatúľ uskladniť do najbližšej zimy. Ideálne je mať dom s nejakou prázdnou kôlňou, izbou, ktorá sa nevyužíva a podobne. Ideálne by bolo síce škatule poskladať na plocho, no málokto to dokáže bez poškodenia obalu. Takže nám nezostáva nič iné, ako použité obaly poriadne vypláchnuť horúcou vodou a ukladať vedľa a na seba. Hneď na začiatku si však musíme určiť, v akých obaloch budeme „vyrábať“ ľadové kocky. Mali by mať jednotné rozmery. Pre náš zámer sú vhodné obaly od mlieka či iných nápojov štvorcového prierezu. Keď ich máme pozbierané, vyčkáme do mrazov a môžeme začať. Obaly naplníme vodou a do každého pridáme trochu potravinárskeho farbiva. Používame rôzne farby. Základom je červená, modrá, žltá, zelená. Vodu zmiešanú s farbivom dôkladne premiešame. Na dvore si nájdeme miesto, kam ich minimálne na dve noci v závislosti od stupňov mrazu uložíme tak, aby nám ostal priestor na stavbu. Kým bude materiál zamŕzať, máme dva dni na prípravu miesta výstavby.

Nie je to nič zložité. Do zeme zatlčieme kolík, pripevníme k nemu špagát či lanko s dĺžkou okolo 1 m, na konci ktorého bude ostrý predmet. Pomocou neho zakreslíme do snehu kruh. To bude hranica vonkajšej konštrukcie iglu. Sneh z vnútra kruhu odstránime a na mieste vchodu odhádžeme sneh v šírke cca 80 cm a dĺžke 1,5 m. Musíme dbať na to, aby plocha kruhu bola rovná, bez nerovností. Ak by nejaké boli, je dobré vyplniť ich snehom do roviny.

Keď sme presvedčení, že voda v obaloch je dostatočne zmrznutá, môžeme začať stavať. Ľadové tvárnice po roztrhnutí obalu vyberáme a umiestňujeme, ako rôznofarebnú mozaiku. Prvý rad kladieme priamo na zem tak, aby sa dotýkal bočných stien kruhu, ktorý sme pripravili odstránením snehu.. Bude slúžiť, ako základ a ak chceme, aby bol dostatočne silný, pridáme z vnútornej strany ešte jeden rad. Miesto, kde bude vchod ostáva voľné.
„Zo začiatku som si dobre zanadával,“ hovorí Dan: „no akonáhle som začal stavať, už ma to nepustilo. Bolo to niečo, čo som chcel naozaj dokončiť. Nerobil som nejaké výpočty, väčšinou šlo o odhad, koľko blokov potrebujem a ako ich mám umiestniť, aby malo iglu pologuľový tvar. Zabehol som do obchodu a nakúpil nejaké ohrievače na ruky, no hoci mi pomáhali rodičia Katie aj ich sused, pracovali sme maximálne dve hodiny. Potom sme sa museli ísť zohriať. Dohromady sme piati ľudia za 5 dní strávili pri výstavbe iglu 150 hodín. Čiže každý z nás 6 hodín denne. Dnes by sme to zrejme postavili za kratší čas, no práca nás aj tak bavila. “

„Viete, čo je to snowcrete?“ pýta sa Dan:„Takto som nazval spojivo ľadových blokov. Je to len sypký sneh, zmiešaný s vodou, no táto hmota drží pevne, ako betón.“
Snowcrete“ môžeme používať aj my, no existuje spôsob, keď na ľadové bloky nanesieme obyčajný sneh, dôsledne ho zarovnáme do roviny a vrchnú časť postriekame vlažnou vodou pomocou mechanického rozprašovača. Potom ihneď pridávame bloky do ďalšieho radu. Snehové spojivo prilepí nový rad dokonale.

Od tretieho radu musíme klásť ľadové bloky mierne do šikma, aby nám vznikal pologuľový tvar. Takže snehové spojivo nanášame na hrubšie po vonkajšom obvode radu a na tenko pri vnútornej strane. Dôležitou časťou je vybudovanie vchodu. Aby mal estetický tvar, musíme niekoľko blokov z ľadu rozpíliť, aby sme mohli vytvoriť klenbu. Nie je to nič zložité. Prípadné nerovnosti vyhladíme snehom a vodou.

Ak sme dostatočne zruční, podarí sa nám vytvoriť iglu, aké vidíme na obrázkoch. Znie to síce neuveriteľne, ale ľadové bloky naozaj držia aj v mieste ukončenia stropu bez toho, aby vypadli z konštrukcie. Tu však musíme poctivo čakať, kým predošlý rad dôkladne neprimrzne. Iglu ukončíme špirálovite pomocou blokov, ktoré sa nám prelomili, alebo ich predelíme na menšie kusy kladivom či pílkou.

„Bolo to, ako v rozprávke, keď princ dostal od kráľovnej nejakú úlohu, aby získal ruku jej dcéry,“ smeje sa Kathleen: „A keďže rozprávky sa končia happyendom, tak aj tento príbeh sa končí šťastne. Mama zistila, že toto bola dostatočne ťažká a veľká úloha pre Daniela. A tak mu umožní vziať si ma za ženu. Kedy to však bude? Netuším. Sme ešte mladí a chodíme spolu štyri roky. Zatiaľ nám to takto vyhovuje. No nikdy nezabudneme na naše prvé iglu. A teším sa, keď ho raz budeme môcť postaviť našim deťom.“

Foto: Daniel Gray

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 1


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama