Prak pozdá azda každý. Mnohí si s ním krátili chvíle v detstve a robili neplechu. Hneď na úvod článku však uvádzame, že prak nie je hračka, ale druh zbrane. Preto pri jeho možnom používaní treba byť opatrný, aby sme všetci predišli zbytočným zraneniam.
Definícia
Prak je strelná zbraň, ktorá vystreľuje projektily s využitím ľudskej sily.
Druhy
Existujú dva druhy prakov:
• jeden vystreľuje projektil pomocou energie uloženej v napnutých gumových zväzkoch,
• druhý funguje na princípe odstredivej sily.
Kameň hodený rukou použitý ako zbraň má svoje nedostatky. A to najmä malú rýchlosť, nízku pohybovú energiu a obmedzený dosah. Napriek tomu však pravdepodobne najúspešnejšou zbraňou vrhajúcou kamene je tak či tak prak. Väčší dosah a silu v porovnaní s využitím kameňa má napríklad katapult.
V minulosti mal prak takmer každý chlapec. Robili si akoby súťaže online, ako sa dnešné deti pretekajú na takýto spôsob už len cez internetovú sieť v počítačových hrách. Vtedy však bolo až čudné keď chlapec nemal obité kolená, nie ako dnes, že s obitým kolenom s dieťaťom rodičia pomaly utekajú na detskú chirurgiu. Ak však máš rád súťaže a patríš už do sveta dospelákov, čo však prináša isté právne výhody, neváhaj sa pozrieť na webstránku vyhrajte.sk a jednoducho vyhraj čo sa ti zažiada.
Princíp
Prak pozostáva z koženého vrecúška, ku ktorému sú pripevnené dve šnúrky. Jedna šnúrka tvorí slučku okolo vrhačovho zápästia, pričom kameň je uložený vo vrecúšku, druhú šnúrku drží vrhač v prstoch. Prak potom roztočí, aby získal rýchlosť a v pravej chvíli rotácie sa šnúrka držaná prstami uvoľní. Tým sa otvorí vrecúško a kameň sa veľkou rýchlosťou vymrští. Umenie hádzať prakom závisí od správneho odhadu momentu uvoľnenia šnúrky a vypustenia kameňa, pretože smer a dosah závisí práve od týchto aspektov.
Odstredivé praky majú dostrel okolo 300 metrov. Účinný dostrel je však asi do 200 metrov, keď berieme do úvahy kamene s rozmermi približne 5×3 cm. Gumové praky vystreľujú projektil maximálne 75 m/s.
Pôvod
Konštrukcia praku sa líši podľa pôvodu: africkí domorodci dodnes používajú praky z jedného kusa kože, odrezaného tak, že spolu tvoria vrecko so šnúrkami. Praky ranného Stredného východu sa plietli výlučne z povrazu, kým praky nájdené v oblasti Tichomorských ostrovov boli zhotovené zo spletených šnúr. Napriek tomu, že sa na streľbu používali hladké kamene vhodnej veľkosti, vrhalo sa aj olovo, a to už od druhého storočia pred Kristom.
Odstredivé praky boli veľmi využívané v napríklad v husitských vojnách, kedy strelci pomocou prakov plašili kone vojsk. Taktiež pomocou nich napríklad kládli štvorzárezové kovové nástrahy pod kopytá nepriateľských koní.
Obzvlášť obávanými strelcami z prakov boli tzv. Baleárskí prakovníci, ktorí boli často najímaní cudzími vojskami.
Prak sa vyskytuje aj v Biblii v roli zbrane kráľa Dávida, ktorý strelil prakom Goliáša.
Prak patril k najlacnejším zbraniam už od staroveku po stredovek. Preto ak chcete zažiť nejaké vzrušenie v dnešnej dobe a vyblázniť sa na lúke a precvičiť si mušku (samozrejme strieľať do provizórnych terčov, napríklad plechoviek od nápojov) nemusíte si hneď kupovať napríklad Festina hodinky, ktorým však človek len veľmi ťažko odolá, keď si už raz klikne na ich stránku watch-shop.sk
Fusitbal
Zaujímavým, ale nezvyčajným variantom praku bol fustibal – prak pripevnený na koniec žrďky. Pôvod tejto zbrane je neznámy, no sú dôkazy o tom, že Rimania ju používali v treťom storočí pred Kristom.
Fustibal predĺžil vrhačovu ruku, a tak teda aj polomer dráhy praku, čo spôsobilo zvýšenie rýchlosti a doletu. Presné načasovanie uvoľnenia praku však vyžadovalo oveľa viac šikovnosti. Tento druh praku mal aj tú výhodu, že sa dal použiť vo vojenskom oddieli jednoducho krúžením žrďky nad hlavou a nepotreboval voľné široké okolie na roztáčanie praku v úrovni ramien.
Väčšie projektily
Napriek tomu, že prak poskytoval väčší dosah a vyššiu rýchlosť, bolo možné použiť len relatívne malé kamene. Riešením tohto problému sa stal vývoj špeciálnych vrhacích zbraní.
Palica patrila medzi bežné zbrane, no postupne, ako získala ťažkú hlavicu a ľahšiu násadu, dala sa hádzať s veľkou presnosťou na značnú vzdialenosť. Hlavný nedostatok bol v tom, že keď sa palica hodila, zriedkakedy sa ju podarilo včas získať na ďalšie použitie.
Zo sekier a nožov sa tiež vyvinuli vrhacie zbrane. Na dosiahnutie uspokojivých výsledkov sa však museli tvarovo upraviť, aby sa zlepšil ich let. Taktiež sa začali hľadať aj zdokonalenia ich smrtiaceho účinku. Väčšina čepeľových vrhacích zbraní pochádza z mimoeurópskych krajín. Pôvodní obyvatelia Ameriky vyvinuli tomahawk, ktorého veľmi jednoduchý tvar umožňoval jeho použitie ako zbrane, ale aj ako nástroja. Niektoré severoafrické kmene vyrábali zbrane, ktoré tvarom pripomínali niečo medzi sekerou a nožom a boli určené výhradne na hádzanie. Často mali viacero čepelí, takže cieľ nemusela zasiahnuť len určitá časť zbrane.
Ako si vyrobiť prak
Čo potrebujeme: vetvičku konára v tvare Y, (najlepšie) 60 cm leteckej gumy 5×5 mm, kúsok kože (cca 5×2,5 cm), šnúrku, nôž, nožnice
Ako na to: Ak z vetvy olúpete kôru, s prakom sa vám bude v konečnom dôsledku lepšie manipulovať. Potom urobte na širších stranách kože dierky. Rozstrihnite pripravenú gumu na polovicu (30 a 30 cm). Najprv prevlečte gumičku cez jednu z dier v koži a urobte uzol (jednoduchšia cesta) alebo ju ohnite a omotajte a priviažte navzájom o seba šnúrkou či povrázkom (tak aby koža držala v jej slučke). To isté urobte aj na druhej strane. Následne do rozvetvených častiach vetvy urobte v ich horných častiach diery. Potom cez ne na každej strane prevlečte konce gumy. Taktiež môžete na koncoch urobiť iba uzly, alebo ich ohnúť k časti gumičky, ktorá smeruje ku koži a omotať a priviazať šnúrkou, že opäť vznikne upevnenie konárov v slučke.
Buďte však opatrní, pretože s prakom môže dôjsť aj k vážnym zraneniam, preto ešte raz zdôrazňujeme, že prak nie je hračka. Ak nie ste na zbrane, ale máte radi „dospelácke hračky“ navštívte radšej sexshop, malo by to byť bezpečnejšie.
M. CH.