22.07.2016

Prinášame vám návod na zhotovenie jednoduchej, no výkonnej sušičky, ktorú využijeme v prípadoch, keď nebudeme vedieť kam s plodmi z našej záhrady. Tiež nám vynikajúco poslúži na sušenie byliniek a húb.
S návodom na najjednoduchšiu sušičku potravín sme vás zoznámili už pred rokom. Dnes tiež nepôjde o nič zložité. Výhodou je, že na stavbu takejto sušičky využijeme v najvyššej miere recyklované materiály a tiež to, že na rozdiel od profi sušičiek nám táto nebude spotrebovávať žiadnu elektrickú energiu a vystačí si len so slnečnými lúčmi.

Princíp trombeho steny

Naša solárna sušička bude pre svoju činnosť využívať fyzikálny jav, ktorý je využívaný napríklad v stavebníctve v technológií trombeho steny. Trombeho stena je konštrukčný systém, ktorého idea vychádza z princípu akumulácie tepla zo slnečného žiarenia a jeho následnej distribúcii do priestoru interiéru. Pozostáva z presklenej plochy prekrývajúcej stenu budovy, zo vzduchovej medzery a akumulačnej steny (ideálne čiernej farby). V spodnej a hornej časti sú umiestnené vetracie klapky na prívod studeného vzduchu z miestnosti a ohriateho vzduchu späť do miestnosti. Počas slnečného dňa tepelné žiarenie preniká zasklenou stenou, akumulačná stena sa zohrieva. Zároveň, pri otvorenej vetracej klapke v spodnej časti miestnosti studený vzduch od podlahy miestnosti preniká do vzduchovej medzery medzi zasklením a akumulačnou stenou, prehrieva sa a horným otvorom sa vracia naspäť do miestnosti. Tento fyzikálny jav využijeme v plnej miere aj my pri konštrukcií solárnej sušičky.

Stavba sušičky

Nasledujúci návod je univerzálny v tom, že nebudeme teraz operovať so žiadnymi rozmermi: sušičku si tak každý dokáže zhotoviť podľa seba a svojich potrieb na mieru. Na stavbu použijeme hlavne drevené laty, hranoly, tabule plechu, skrutky do dreva, kovové pánty, preglejku. Dôležitou súčasťou je sklenená tabuľa, či tabuľa z priesvitného plexiskla, ktoré získame z použitých častí nábytku (napríklad sklo zo starej sklenej skrinky či okna), tabule z plexiska nájdeme napríklad ako súčasť starých kancelárskych stolíkov. Tiež budeme potrebovať jemnú sieť z umelej hmoty proti hmyzu.

Ako prvý si vyrobíme skelet sušičky. Rozmery si musíme naplánovať, pretože v jeho vnútri sa budú nachádzať všetky komponenty na sušenie, vrátane celej technológie. Ide vlastne o drevenú kocku so skosenou vrchnou stenou, kde bude šikmo uchytený rám so sklenenou plochou. Tento skelet môže byť vyrobený z pevnejších hranolov po bočných hranách presahujúcich priamo do nôh, prípadne sa nohy namontujú dodatočne. Celková výška sušičky by mala byť taká, aby ste mohli pohodlne manipulovať s vnútornými priehradkami so sieťkou na sušenie. Čo je dôležité – kostra z hranolov musí byť pevná a tak je dobré spojiť jednotlivé hranoly k sebe čo najpevnejšie, ideálne pomocou truhlárskych spojov drevo+drevo – na pomoc si však môžeme zobrať napríklad kovové spojovacie uholníky.
Opláštenie skeletu vytvoríme z dreva či preglejky, dôležité je aby bolo aspoň lakom ochránené proti vonkajšej vlhkosti. Vnútro skeletu bude obsahovať dve čierne platne. Jednu na otváracej strane, slúžiacej na vyberanie sušiacich roštov a druhá bude tvoriť dno sušičky. Väčšina domácich majstrov ju robí z tenšej preglejky, natretej čiernou farbou. My však máme pre vás veľmi dobrý tip: Urobte tieto tabule z plechu a ten natrite načierno. Plech sa totiž od slnka vyhreje viac, ako drevo a tak vo vašej sušičke bude za slnečného dňa bez problémov teplota 50°C a viac – to je najnižšia teplota, potrebná na sušenie ovocia a zeleniny. Apropo teploty. Každé jedlo, ktoré sušíme má inú optimálnu teplotu sušenia. Tu sú hrubé rozsahy teplôt pre sušenie:
Ovocie a zelenina: 50° – 60 °C
Mäso: 65°C alebo viac
Bylinky: 35 ° až 43 °C
Vráťme sa ku skeletu. Dno z plechu nebude pokrývať celú spodnú plochu. Medzi prednou časťou a samotným plechovým dnom necháme malú medzeru na vťahovanie chladného vzduchu, ktorý sa v priestore bude ohrievať. Medzeru (otvor) musíme zaistiť aby sa nám do vnútornej časti sušičky nedostal hmyz a to jemnou sieťkou z umelej hmoty.

Rovnaká medzera bude na vkladacej strane sušičky. Táto bude slúžiť na odvetranie horúceho vzduchu. Cirkulácia vzduchu v sušičke prispieva k urýchleniu sušenia potravín. Zadná (odvetrávacia časť) bude opatrená pohyblivými nastaviteľnými dvierkami z preglejky, ktorými budeme môcť regulovať odvetrávanie. To znamená, že po vložení potravín na sieťkové regály necháme tieto dvierka zatvorené, nech sa nám sušička čím skôr vyhreje zvnútra a potom ich podľa potreby na štrbinu otvoríme. Toto je výhodné napríklad pri sušení byliniek, ktorým stačí teplota okolo 40°C . Ak je skelet malý, môžeme po jeho bokoch nechať dva vetracie otvory permanentne otvorené. Pod vonkajším vetrákom budú na pántoch nainštalované otváracie dvierka, cez ktoré sa budú vkladať dovnútra rošty. Pamätajte, že celá zostava musí byť čím najtesnejšia a to aj pri zatvorených dverách, aby sa nám k sušenému materiálu nedostal hmyz.

Ďalším krokom je výroba regálov na sušenie. Tie sa budú vkladať do sušičky na tenké bočné „koľajničky“ vyrobené z drevených latiek. Vzdialenosť medzi koľajničkami by mala byť cca 8 – 10 cm pre pohodlnú manipuláciu s regálmi. Štandardne sa vyrábajú sušičky cca 50 cm vysoké s troma vnútornými roštmi / regálmi. Regály si vyrobíme z tenších drevených latiek, ktoré budú tvoriť ich rám a plocha na sušenie bude tvorená sieťkou z umelej hmoty, ktorú k rámu pripevníme. Ak horná skosená časť sušičky bude presahovať rozmerom do priestoru regálov, bude musieť byť horný o niečo menší, ako ostatné. Zadná časť s plechom bude, ako sme spomínali, otváracia (na pántoch) aby sme regály mohli cez ňu vkladať a vyťahovať.

Následným krokom je montáž sklenenej časti. Tú pripevníme napevno na skosenú časť sušičky, ideálne skrutkami do dreva. V prípade plexiskla to nebude problém, diery do rohov skla nám však zrejme bude musieť vyvŕtať sklenár špeciálnym vrtákom. Sklo však môžeme k bočným hranám prilepiť silným tmelom a poistiť pomocou niekoľkých ohnutých malých plechov, pripevnených ku skeletu sušičky.
Teraz by sme mali mať všetko hotové.

Čo ďalej?

Medzi najčastejšie sušené ovocie patria marhule, slivky, broskyne, jablká, hrušky, višne, čučoriedky, brusnice, tiež niektoré druhy exotického ovocia (najčastejšie banán a ananás). Zo zeleniny je to hlavne tá, ktorá sa používa na výrobu domácej vegety a iných dochucovadiel do jedál. Samozrejme ešte huby a rôzne liečivé bylinky. Na sušenie vyberáme len zrelé a zdravé plody (neplesnivé, nenahnité, čerstvo odtrhnuté), s vysokým obsahom cukru. Plody je nutné pred samotným sušením zbaviť kôstok, jadrovníkov a podobne. Jablká či hrušky je vhodné aj ošúpať.

Eventuálne je možné plody aj umyť, prípadne už nakrájané plátky na krátko vložiť do kyslej vody (so štipkou kyseliny citrónovej alebo s trochou octu) – v prípadoch ak nechceme, aby ovocie v priebehu sušenia zhnedlo. Nakrájané plátky ovocia a zeleniny rozložíme na pripravený rošt a počkáme, kým nám ich slniečko nevysuší.

Foto: instructables.com, Martin Fuchs

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 1


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama