Nedávno sme na stránkach Hobbyportalu publikovali článok o najstaršom počítači na svete
Ide o vynález, ktorý prinútil ľudí prehodnotiť názor na našich predkov spred viac, ako 2000 rokov. Nie je však jediným senzačným archeologickým objavom. Nezriedka ľudia okolo vykopávok narazia na artefakt, nad ktorým zostane stáť rozum. K nim patrí aj takzvaná Bagdadská batéria.
Najstarší galvanický článok na svete
Dnes si nevieme predstaviť život bez elektrickej energie. Zásluhy na tom, že ju máme sú pripisované hlavne Luigimu Galvanimu, talianskemu vedcovi, ktorý pri biologickom výskume žiab tak trochu náhodou objavil zdroj elektrickej energie. Proti nemu stál koncept jeho kolegu a priateľa Alessandra Voltu, ktorý tvrdil, že elektrický prúd vzniká reakciou dvoch kovov vo vlhkom prostredí a svoje tvrdenie dokázal v roku 1800, krátko po Galvaniho smrti, skonštruovaním Voltovho stĺpca – prvej batérie na svete. Bola však naozaj prvá? Pre odpoveď sa musíme vybrať do Iraku a cestovať v čase do roku 1936. V tom čase objavili robotníci pri výkopových prácach na stavbe železnice v dedine Khuyut Rabbou‘ neďaleko Bagdadu zvláštne „nádoby“. Už na prvý pohľad bolo jasné, že sú staré. Veľmi staré. O náleze bola teda informovaná iracká Správa starovekých pamiatok, v čele ktorej stál v tom čase rakúsky archeológ Wilhelm König. Ten venoval nálezu mimoriadnu pozornosť . Od roku 1938 nádoby starostlivo dokumentuje a skúma a o dva roky vydáva správu, ktorá udiví a šokuje celý vedecký svet. Oválne nádoby veľkosti ľudskej päste generujú elektrinu! Ako je to možné? 13 centimetrov vysoké telo „batérie“ je vyrobené zo žltej hliny. V jej vnútri je medený valec, okraj ktorého je zletovaný pomocou olova presne tak, ako to poznáme pri dnešných monočlánkoch. Spodná časť valca je uzatvorená medeným diskom. Všetko je izolované materiálom veľmi podobným asfaltu. Ďalšia vrstva asfaltu izoluje tiež vrchnú časť nádoby. Je to akýsi štopeľ, ktorý drží v pozícií železnú tyč zapustenú do prostriedku medeného valca. Tyč bola silne skorodovaná a prvotné testy ukázali prítomnosť kyselinovej zložky. Pravdepodobne vína, alebo vínneho octu.
Najzaujímavejší bol poznatok, že nádoby boli zostrojené v dobe, kedy Irak obsadili Parthovia a to bolo v roku 140 pred našim letopočtom! Batérie tak mali šancu stať sa archeologickou senzáciou storočia. Doba však tomuto nálezu nepriala. Pred sto rokmi sa to v Iraku totiž priam hemžilo archeológmi, ktorí organizovali vykopávky na starých mezopotámskych náleziskách s jediným cieľom. Nájsť nejaký dôkaz biblických príbehov, ako strom života, alebo Noemovu archu. Bolo možno Königovou chybou, že si na pomoc nezobral Bibliu (prečo, to sa dozviete neskôr). Pre neho to boli batérie a basta. Táto teória sa však nezlučovala s náboženskou ideológiou tej doby a publikovanie jeho objavu bolo často zosmiešňované navzdory tomu, že batérie fungovali aj po 2000 rokoch !
Áno, je to pravda. Ako prvý sa rozhodol overiť pravdivosť Königovej teórie už v roku 1940 americký inžinier Williard F.M. Gray z General Electric High Voltage Laboratory v Massachusetts. Na základe náčrtov nemeckého raketového vedca Willyho Leya zostrojil presnú repliku batérie. Miesto ovocnej šťavy použil sírny roztok. Stalo sa to, čo očakával. Batéria generovala napätie 0,5 V. Senzácia sa opäť nekonala. Svet sa totiž ocitol vo vojne a objav na dlhých 30 rokov upadol do zabudnutia.
Hlina, meď, železo a šťava z ovocia = recept na elektrický prúd
Po roku 1970 sa k replike batérie z Bagdadu vrátil uznávaný nemecký egyptológ Arne Eggebrecht. Pri svojom pokuse vychádza z prvotného Königovho predpokladu, že nádoba bola naplnená zrejme vínnym octom. Namiesto sírneho roztoku použil šťavu z grapefruitu. S údivom zistil, že tentokrát dokázala batéria vyprodukovať jednosmerné napätie až 0,87 V. Svoje bádanie zavŕšil úspešným pokusom, keď pomocou tejto batérie pokovoval strieborné predmety vrstvou zlata o hrúbke tisíciny milimetrov. Tento pokus bol zlomovým aj pre to, aby sa dalo vôbec určiť, načo slúžila elektrina pred viac, ako 2000 rokmi.
V tej dobe sa už o tajomné nádoby začali zaujímať aj seriózni historici a vedci. Ich závery sa síce rôznili, no vzácna zhoda panovala najmä v potvrdení, že tieto nádoby vďaka jedinečnej konštrukcií naozaj mohli slúžiť na výrobu jednosmerného prúdu.
Je všeobecne známe, že Irak vlastní obrovské kultúrne dedičstvo ľudstva. Hovorí sa, že v tejto krajine sa nachádzala nielen biblická rajská záhrada Eden, ale aj napríklad Babylonská veža. Pradávna civilizácia, ktorá nám dala koleso aj písmo bola tak vyspelá, že mohla vynájsť a používať elektrické články. Otázkou je, ako perzskí vedci pochopili princíp elektriny a došli k tomuto poznaniu. Možno, že nepochopili. Historici vedia, že množstvo vynálezov vzniklo dávno pred tým, ako boli sformulované ich základné princípy. Ako príklad si môžeme uviesť Číňanov, ktorí vynašli strelný prach dávno predtým, než bolo definované spaľovanie. Peržania tiež nemuseli vedieť, ako to funguje. Stačí, že to funguje.
Do dnešných dní bolo zhotovených mnoho replík Bagdadskej batérie. Vrátane tých od študentov starovekých dejín pod dohľadom Dr. Majorje Senechalovej. A navzdory všetkým skeptickým hodnoteniam musíme uznať jednu skutočnosť. Všetky modely fungovali a fungujú.
OOPs
Za touto skratkou sa nachádza pomenovanie pre *„Out of Place Artefacts“*, čiže objekty, ktoré nezapadajú svojím obsahom do doby a miesta, kde boli objavené. Sem patrí aj Bagdadská batéria. Je tu aj množstvo iných predmetov a nálezov, ktoré majú ešte jedného spoločného menovateľa. Veľa sa o nich nehovorí. Hlavne vo vedeckých kruhoch. A to je škoda, pretože zmienky o nich dávajú značný priestor špekuláciám. V prípade Bagdadskej batérie sa vlani dočkal satisfakcie aj spisovateľ Erich VonDäniken, ktorý ju považoval za batériu už pred mnohými rokmi, no za svoje tvrdenie zožal tak, ako mnohokrát predtým, väčšinou výsmech. Vedec Paul Stafford sa mu verejne ospravedlnil slovami: *“My vedci sme už raz takí. Overujeme, preverujeme a kým nemáme poznatky a dôkazy, hraničiace s istotou, tak jednoducho neveríme. Výskum nás však presviedča, že aj teórie, ktoré sú šialené, môžu mať v sebe pravdu. Staroveká batéria nás prinútila zamyslieť sa nad našimi závermi a brať ohľad aj na závery iných, ktorí do vedeckého prostredia nepatria. Nikdy nebudeme mať sto percentnú istotu, že to naozaj bola batéria a že sa tak aj využívala. No už nikdy nebudeme môcť povedať, že Däniken klame.“*
Najčastejšie tvrdenie, že bagdadská batéria sa používala na pozlacovanie strieborných predmetov má svoje opodstatnenie. Ak by ste sa dnes prešli uličkami Bagdadu, našli by ste určite kovotepca, ktorý rovnakú metódu využíva aj dnes, hoci už dávno sú na svete jednoduchšie spôsoby pokrývania striebra tenkou vrstvou zlata. Je to proste tradícia, ktorej sa niektorí zlatníci odmietajú vzdať. Aká stará tradícia? Stovky, tisíce rokov?
Je naozaj veľa vecí medzi nebom a zemou, ktoré jednoducho nepochopíme. A nemusia to byť rovno pyramídy. O využití elektriny pred tisícročiami sa môžeme dočítať v starých spisoch a kronikách, len sú tak neuveriteľné, že o elektrine sa všetci vyjadrujú len opatrne, alebo vôbec. Známe sú napríklad staroegyptské zvitky, kde sú popísané liečebné procesy pomocou elektrickej ryby (úhora). Používali sa napríklad pri liečbe kĺbových ochorení, kedy bol pacient ponorený do kade s vodou. Tam dostával elektrošoky pomocou ryby. Tento poznatok síce nehovorí nič o výrobe elektriny umelým spôsobom, no sú to práve lekárske spisy, ktoré nám dávajú mnohé indície k tomu, aby sme si nepredstavovali našich predkov, ako primitívnych ľudí, žijúcich v hlinených chatrčiach. Čo iné dodať napríklad k čínskym dokumentom o akupunktúre, ktoré sa datujú do roku 2500 pred našim letopočtom? Spomína sa v nich zariadenie podobné Bagdadskej batérií, ku ktorému boli pripojené ihly na akupunktúru.
Keby si bol kedysi dávno Wilhelm König prečítal dôkladne Bibliu, dozvedel by sa niečo o Arche Zmluvy. Bola to pozlátená debna, v ktorej sa uchovávali kamenné tabule s božími prikázaniami. Archa bola zvláštna. Biblia popisuje, že nepovolaný, ktorý sa jej dotkol zacítil nepríjemný pocit na prsiach. Nepripomína vám to zásah elektrickým prúdom? Mohli byť v Arche batérie, ktoré ju chránili? Možno. Jednou pravdou je, že stopy po Arche Zmluvy by nás zaviedli aj do územia okolo dnešného Bagdadu.
Za zamyslenie stojí aj preklad indického textu Kamhadbawa Agadsyonumi. Ten bol napísaný tisíc rokov pred datovaním Bagdadskej batérie. Píše sa v ňom: *„Položíme kus istej medi do vodotesného hlineného džbánu, ktorého otvor smeruje nahor. Potom pridáme kúsky síranu meďnatého a skalicu modrú ako šija páva. Džbán naplníme trieskami a na vrch položíme zinkové veko natreté ortuťou. Tak vznikne sila mitra…“* Bola názvom mitra označená elektrina?
Chcete si vyrobiť doma Bagdadskú batériu? Tu je videonávod:
[* youtube:dR2EsV4yGf8 *]
História nás mnohokrát zaskočí a my nevieme, čo si máme o našich predkoch myslieť. Historik Ian C. Harrow má na dianie okolo prastarých batérií svoj názor, ktorým tento článok zakončím: *„Bagdadská batéria je nádoba. No čo s ňou mohli robiť pred dvetisíc rokmi? Piť sa z nej nedá a je nepravdepodobné, že slúžila na uchovávanie vína. Stále platí to staré dobré tvrdenie Sherlocka Holmesa :´Ak vylúčime všetky možnosti a zostane nám jedna, tak nech je tá jedna akokoľvek šialená, bude pravdivá.´ naučme sa teda s tým žiť.“*
Foto: smith.edu, worldend.info