Pri zmienke o farbe zdravotníckeho oblečenia sa väčšine ľudí v mysli vynorí biela. Súvisí to s historickou tradíciou: v minulosti bola biela v zdravotníctve dominantná a biely plášť bol symbolom lekára (a u niekoho ešte stále je). Postupne však čoraz viac zdravotníckych zariadení pri výbere oblečenia pre svojich zamestnancov siaha po iných farbách. Prečo je to tak?
Ak sa pozrieme na definície z psychológie farieb, o bielej sa dočítame, že je farbou čistoty, neutrality, poriadku a v niektorých prípadoch aj dezinfekcie. Hovorí sa o nej, že dokáže tíšiť bolesť, je preto logické, že biela sa stále spája s nemocničným a lekárskym prostredím. Z histórie vieme, že biela farba sa v zdravotníctve začala nahrádzať prioritne zelenou v období I. svetovej vojny, aby sa obmedzilo „vyžarovanie“ bielej v poľných nemocniciach.
Zelená sa volila tiež z toho dôvodu, že zdravotníci ňou chceli ovplyvňovať náladu svojich pacientov a keďže sa s ňou asociuje najmä príroda, rast a znovuzrodenie, výber bol jasný. V psychológii farieb sa navyše hovorí, že biela má aj osviežujúci a zároveň upokojujúci účinok, harmonizuje, znižuje krvný tlak a pomáha vytvárať súlad medzi telom a dušou, preto sa okrem zdravotníckeho oblečenia zelená volí aj pri zariadení nemocníc, operačných sál alebo ambulancií lekárov.
V zahraničí sa farbami zdravotníckych odevov odlišujú aj jednotlivé oddelenia
V slovenských nemocniciach sa najčastejšie stretávame s modrou, zelenou, červenou (poprípade ružovou) a bielou a ich vzájomným kombináciami. Väčšinou nebýva pravidlom, že na jednom oddelení sa uprednostňuje len jedna konkrétna farba, takúto prax poznáme najmä zo Západu, ani tam to však neplatí paušálne. Takéto farebné oddeľovanie má slúžiť najmä pacientom pre ich jednoduchšiu orientáciu, ale tiež zdravotníckym pracovníkom medzi sebou, aby sa mohli ľahšie navzájom identifikovať. Jedným zo zaužívaných pravidiel je napríklad to, že ružovú používajú zdravotníci, ktorí pracujú alebo prichádzajú do styku s najmenšími pacientmi na detských oddeleniach. Farbami sa takisto môže vyjadrovať aj hierarchia – ak napr. vrchná sestra nosí zákonite červenú.
Nosenie modrej je z psychologického hľadiska tiež jednou z foriem, ako neverbálne komunikovať s pacientom. Modrá na oblečení totiž rovnako ako zelená vyžaruje rovnováhu a harmóniu, na ľudí pôsobí upokojujúco, uvoľňuje napätie a prináša tichý pokoj. Červená je zase farbou krvi a hovorí sa o nej, že dokáže ovplyvňovať zásobovanie orgánov touto životodarnou tekutinou, čo napomáha aj uvoľňovaniu adrenalínu. Červená je navyše dominantnou farbou, práve preto ju volia ľudia vo vyšších pozíciách. Ružová je tiež akceptovaná kvôli tomu, že vyžaruje pozitívnu energiu a duševný pokoj, v niektorých ľuďoch dokonca vzbudzuje pocit osvieženia a posilnenia.
Farba je najmä o osobných preferenciách
Ak zdravotníkom neurčuje „dress code“ ich zamestnávateľ, mali by pri výbere farieb dbať najmä na osobné preferencie. Dôvod je triviálny: ak sa totiž človek dobre cíti vo svojej koži a tento pocit ešte povzbudí vyžarovaním farieb svojho oblečenia, v konečnom dôsledku to bude na prospech aj pacientovi, o ktorého sa postará sestrička alebo lekár s dobrou náladou.
Aj keď psychológia farieb mnohým ľuďom môže pripadať ako šarlatánstvo, silu farieb netreba podceňovať. Svoje o tom vedia aj módni návrhári alebo dizajnéri. Tí totiž tiež svoju tvorbu prispôsobujú základným charakteristikám farieb. Treba však uznať aj to, že vplyv a vnímanie farieb je individuálne a často môže byť dočasné, preto ak vo vás kedysi modrá vzbudzovala napríklad dôveru, dnes to môže byť inak a je to úplne prirodzené.