Po Delphách sa teraz spolu s hobbyportálom vydáme do starovekého mesta známeho na celom svete a meno ktorého skloňujú všetci športový fanúšikovia minimálne každé 4 roky. Vydáme sa do Olymphie.
[* screenhunter-31-jun.-22-22.06.jpg .(screenhunter-31-jun.-22-22.06.jpg) <]
Poloha
Staroveké stredisko športu sa nachádza na Peloponézskom poloostrove v jeho juhozápadnej časti v prefektúre Elis. Vzdialená je od mora asi 30km a počet obyvateľov je podľa sčítania z roku 2001 11 069. Popri meste tečie najdlhšia rieka Peloponézu Alfeiós, prameniaca v centrálnej Arcadií a vlievajúca sa po 110km do Iónskeho mora. Okolie tohto mestečka je kopcovité a z veľkej časti zalesnené.
Mesto Olymphia sa rozkladá pri hlavnej ceste Pyrgos – Tripoli. Je to klasické turistické mesto plné predražených obchodíkov so suvenírmi, kaviarničkami a ubytovacími zariadeniami. Jej niekdajšiu slávu športového mesta pripomína olympijský oheň, ktorý sa tu zapaľuje pri každých olympijských hrách. Doprava je pokrytá niekoľkými autobusovými spojmi denne do hlavného mesta a bežnou dopravou do okolitých miest. Denne premáva asi 5 vlakov do mesta Pyrgos.
Otváracie hodiny archeologickej lokality:
Počas sezóny (1.4-31.10):
Po-Pia 7:30-19:00
Víkend a sviatky: 8:30-18:00.
Mimo sezóny (1.11-31.3):
Po-Pia 7:30-16:45
Víkend a sviatky: 8:30-14:45.
Múzeum ponúka otváracie hodiny nasledovne:
Počas sezóny (1.4-31.10):
Po-So 8:30-15:30
Nedeľa a sviatky: 9:30-16:00.
Mimo sezóny (1.11-31.3):
Ut-Pia 8:30-14:45
Víkend a sviatky: 8:30-14:45.
.< Dejiny
Podľa gréckej mytológie založil olympijské hry Pelops, syn kráľa Tantala, aby zmieril ducha zavraždeného svokra Oionoma. V prvom tisícročí pred Kristom Olympia bola miestom uctievania bohyne Rheie. V klasickom období ju vystriedal jej syn Zeus. Prvé slávností pravdepodobne aj s atletickými súťažami sa konali už v 11. stor. pr. Kr., ale oficiálne olympíjske hry vznikli až v roku 776 pr. Kr. a vyhlásil ich kráľ Ifitos z Elidy. Ifitos uzatvoril zmluvu so spartským zákonodarcom Lykurgom a Kleistenom, kráľom Pisy. Zmluva pojednávala aj o posvätnom prímerí počas konania olympijských hier, ekecheirii. Oficiálne prvými olympijskými hrami sa začínal grécky kalendár. Od roku 676 pr. Kr. sa ich mohol zúčastniť každý Grék mužského pohlavia. Konali sa v auguste , každé štyri roky počas druhého alebo tretieho splnu po letnom slnovrate a trvali 5 dní. Z počiatku sa súťažilo len jeden deň v jedinej disciplíne a to beh na dĺžku jedného stadia (192,27m). Prvým olympijským víťazom sa stal istý Coroebus z Elidy. Pretekári bežali nahí a bosí, na rozdiel od dnešných tratí s tvrdým povrchom bola olympijská trať posypaná vrstvou piesku.
V areály Olymphie (foto autor)
Na 14. hrách prvý raz zaviedli druhú disciplínu: dvojitý beh (dolichos) na dve dĺžky štadióna. Na 15. hrách sa už konal dlhý beh na dvanásť dĺžok štadióna, neskôr sa táto trať predĺžila na dvojnásobok, čiže asi na 4,2 kilometra. Keďže beh bol príliš jednostranným súťažením, zaviedli na 18. hrách zápasenie (palé) a navyše päťboj (pentathlón), kombinované preteky v behu, skoku do diaľky, hode diskom, hode oštepom a v zápasení. Skok sa nevyvinul na samostatnú disciplínu a ostal súčasťou päťboja. Skákalo sa zo zvýšeného odraziska a skokani si pritom pomáhali švihom činiek. Disk mal priemer 17 až 36 centimetrov a hmotnosť 2 až 6 kilogramov. Oštep meral 120 až 150 centimetrov a uprostred mal remienok zviazaný do slučky, pomocou ktorej sa uvádzal do rotácie, aby lepšie držal smer. Na 23. hrách zaviedli box (pyx) a na 25. hrách prvý raz rýchlostné preteky na vozoch (dvojkolesových so štvorzáprahom, hippodromos). Od 33. hier sa stal ich súčasťou všeboj (pankration), t.j. zápas vo voľnom štýle, pri ktorom sa dovoľovali takmer všetky hmaty a údery, aké sú v boji muža proti mužovi bez zbrane možné. Postupne sa program hier rozširoval, najmä o súťaže dorastencov a preteky na vozoch. Na 65. hrách zaviedli beh brannej zdatnosti s plnou výzbrojou ťažkoodenca (hoplítodromos). Od 96. hier súťažili aj trubači a hlásatelia v sile hlasu a o právo ohlasovať víťazov.
[* screenhunter-29-jun.-22-22.05.jpg <]
Na súťažiach sa mohli zúčastniť všetci slobodní Gréci, pokiaľ boli bezúhonní, dokázali pred usporiadateľmi svoju zdatnosť a zložili prísahu, že budú čestne zápoliť. Neskôr táto pocta bola povolená aj Rimanom. Divákmi mohli byť aj cudzinci a otroci, ale iba muži. Zo žien sa mohla hrám prizerať jedine Démétrina kňažka. Ostatné ženy mali na hry prísny zákaz vstupu. Ak predsa len niektoré z nich sa opovážili a boli odhalené, stihol ich osud zhodenia z blízkeho útesu. Hry nepozostávali iba zo športových disciplín, ale taktiež z múzických súťaží. Obchodníci využívali príležitosti na uzatváranie výhodných obchodov, vládol mier a ľudia sa stretávali z celého Grécka.
V čase rímskej nadvlády význam hier začal upadať. V roku 67 po Kr. Olympiu navštívil cisár Nero a súťažil v konskom záprahu s desaťzáprahom. Jeho súperi mali povolený iba štvorzáprah. Ani táto veľká výhoda mu však neumožnila vyhrať. Napriek tomu bol vyhlásený za víťaza. Posledné hry sa konali v roku 394, keď boli ako pohanský prežitok cisárom Theodosiusom zakázané. Dielo úpadku dokončila príroda cez zemetrasenia a pokrytie vegetáciou.
Moderné hry
O obnovu Olympíjskych hier sa zaslúžil Francúz Pierre Frédy, Baron de Coubertin, francúzsky pedagóg a historik pochádzajúci z aristokratickej rodiny a to v roku 1896.
História bádania
Vykopávky na miestach, kde stávala staroveká Olymphia začali archeológovia v 19. storočí. Už predtým sa o to pokúšal francúzsky učenec Bernard de Montfaucon (1655-1741). Pre nedostatok financií však musel od toho upustiť. Na podobnom probléme stroskotal o 20 rokov neskôr nemecký bádateľ Johann Joachim Winckelmann (1717-1768). Skutočné vykopávky sa tak začali až v roku 1875 pod vedením nemeckého archeológa Ernesta Curtisa (1814-1896). Olympia mu učarovala už ako 24 ročnému. Vrátil sa tam v roku 1875 už ako nemecký profesor histórie a podarilo sa mu získať jedinečné povolenie od gréckej vlády na výkopy. Postupne odkryl všetky
významné budovy, ktoré spomína staroveký cestovateľ Pausanias vo svojom diele Cestovanie po Grécku.
Múzeum
Olympia ponúka turistom dve múzea. Jedno, v menšej budove pri parkovisku je venované archeológom, ktorí odkrývali ruiny Olymphie. Pozostáva z troch miestností s fotografiami výkopových prác od konca 19. stor., nástrojov používaných na zameriavacie a výkopové práce a z osobných vecí bádateľov.
Plán múzea Olympia
Turistov však isto viacej zaujme budova hlavného múzea s cennými artefaktmi. Ponúka prierez dejín od predhistorického obdobia Olymphie až po rané kresťanstvo.Známe je najmä bohatou zbierkou antických sôch, ale taktiež bohatosťou bronzových výrobkov, terakotovej keramiky a množstvá zbraní.
Múzeum sa člení na vestibul a 11 miestností situovaných okolo hlavnej obrovskej haly venovanej Diovmu chrámu. Obsahuje 12 pomerne veľmi dobre zachovaných sôch s datovaním do 5. stor. pr. Kr. Východný pediment zachytáva súboj vozatajov Pelopsa a Oinomaosa no dominuje mu socha Dia v strede. Západný pediment znázorňuje únos žien kentaurami. Stredu pedimentu dominuje socha boha Apollóna. Miestnosť vľavo od vestibulu obsahuje predhistorickú zbierku keramiky a sošiek zvierat. Znej sa turisti presúvajú do miestnosti venovanej bronzovým nálezom. Oči návštevníka sa môžu pásť na kovových nádobách, množstve antických heliem rôzneho typu, častí nádherne zdobených a tepaných bronzových štítov a náprsných chráničov. Táto miestnosť ponúka návštevníkovi krásny prehľad starovekej gréckej výzbroje a to paradoxne na mieste, vďaka ktorému sa v čase hier udržiaval v celom Grécku mier. Je to tým, že staroveký športovci síce predvádzali svoje fyzické zdatnosti v Adamovom rúchu, avšak beh na dlhú trať sa konal v plnej zbroji, s helmou a s ťažkým bronzovým štítom.
V priestoroch múzea (foto D. Lakatoš)
.=
Nasledujúca miestnosť necháva turistov prechádzať sa pomedzi nájdené mramorové sochy. Z nej sa voľne presunú do siene monumentálnych sôch, kde vedie aj vchod do izolovanej miestnosti so sochou Nike Paeonius. Táto Nike je už podľa názvu dielom sochára Paeoniusa, pochádzajúceho z Macedónie. Vytvoril ju asi v roku 420 pr. Kr. a je jeho jediným zachovalým dielom. Venovaná je ľudu Messenie, mestu Naupactus, po výhre v neznámom vojnovom konflikte. Vyobrazená bola na medailách olympijských hier konajúcich sa v roku 2004 v Olympii. Na rozhraní týchto dvoch miestností je vo vitríne vystavená helma Miltiadesa, athénskeho generála, ktorý ju venoval Olympii po víťaznej bitke pri Maratóne. Prehliadka múzea pokračuje Feidasovým ateliérom. Je v ňom vystavený veľký obraz znázorňujúci predstavu, ako asi vyzerala Feidasova socha boha Dia. Miestnosťm obsahuje aj nájdené formy, z ktorých legendárny sochár postupne sochu odlieval.
Z Feidasovho ateliéru je vstup do ďalšej izolovanej miestnosti s jedinou zachovalou sochou umelca Praxitelesa, sochou Hermesa. Datuje sa d roku 343 pr. Kr., vysoká je 2,1 metra a zhotovená je z mramoru z ostrova Paros v Egejskom mori. Praxiteles v ňom zobrazil posla bohov Hermesa, držiaceho v náručí malého Dionyzusa a snažiaceho sa ho niečím zaujať. Sochár nádherne zachytáva ľudské telo, súčasne však socha nie je úplne symetrická. Jej pery sa pozorovateľovi z ľavej strany zdajú uškrňajúce, z pravej strany ponúkajú jemný úsmev a vpredu zase dávajú soche neutrálny výraz.
Socha Hermesa (foto D. Lakatoš)
Po presunutí od sochy Praxitelesa ďalej sa oči návštevníkov môžu popásť na sochách helenistého obdobia . pre sochársku tvorbu tohto obdobia je charakteristické to, že sa umelci snažia zachytiť postavy v miernom pohybe, šaty akoby sa vlnilivo vetre, prsty znázorňujú pri dotykoch tela povoľnosť svalstva. Zobrazovanie Dia ustupuje, nastáva éra Afrodity. Múzeum Olymphie ponúka hlavne krásy gréckeho sochárstva. Tak je tomu aj v miestnosti číslo 10, venovanej Nymphaneum. Postavené bolo okolo roku 160 po Kr. gréckym aristokratom a senátorom Rímu Herodotosom Atticusom, ktorý svoj pôvod odvodzoval cez aténskeho kráľa Theseusa až po boha Dia. Sochy v Nymhaneum boli umiestnené v dvoch radoch po 11 a práve ich pozostatky sú vystavené v tejto miestnosti. Atticus v Nymphaneum umiestnil podobizne svojich a manželkiných slávnych predkov a rodinných príslušníkov. Sochy znázorňujúce mužov mali na sebe rímsku výzbroj, predstavujúc vojenských hodnostárov, oproti nim vynímali postavy politikov a predstaviteľov verejného života v tunikách. Nymphaneum nám ponúka obraz, ako Herodotos prezentoval seba a svoju rodinu davom ľudí prúdiacom do Olymphie. Jeho rodina však dlho neprosperovala. O 4 roky po vystavaní nymphanea zomiera Herodotosova manželka Regilla. Herodotos sa síce dožil úctyhodného veku, prežil však svoje dve dcéry a troch synov a zomrel zatrpknutý. V predposlednej miestností sú vystavené artefakty z Hérinho chrámu ktorý bol zničený v 4. stor. po Kr. zemetrasením a už obnovený nebol. Posledná miestnosť v archeologickom múzeu ponúka vykopané nálezy za posledné roky. Je to predovšetkým keramika a bronzové predmety, zväčša časti z dverí.
Prehliadka – archeologický areál
[* screenhunter-32-jun.-23-20.44.jpg <]
Po prechode cez vstupnú bránu návštevníka vpravo od vchodu láka osviežiť sa pitnou vodou. Tá tečie z troch vkusne staroveko pôsobiacich chrličov a jej naplnenie do fliaš spríjemní prechádzky po archeologických vykopávkach vystavených celodennému slnku.
Návštevník po vstupe do areálu isto ostane ohúrený množstvom pozostatkov budov a stále sa týčiacich dórskych stĺpov. Jednotlivé budovy, či lepšie povedané ich pozostatky, sú obklopené okrasnými kvetinami, stromami ponúkajúcimi chládok a najmä množstvom kamenných pozostatkov z budov, ktoré samé o sebe budia záujem skúmať ich pôvodný účel. Takto medzi nimi možno objaviť nádherné časti dórskych stĺpov či prekrásne zdobené korintské hlavice. Na takéto skúmanie a zamýšľanie sa nad dobami minulými v prijemnom prostredí, v tieni na lavičke však možno až po skončení prehliadky celého bohatého areálu starovekej Olympie. Po vstupe do neho sa návštevník obráti vpravo, kde vidí pozostatky gymnázia. Jeho stavba sa datuje do 2. stor. pr. Kr.. Športovci sa v ňom trénovali v hode diskom a oštepom. Nasledujúca veľká štvorcová budova je Palaestra, postavená v 3. stor. pr. Kr. Slúžila na trénovanie športovcov v zápasení, skokoch a v boxe. Ďalšie komplexy budov sú zvyškami Kladeosových kúpeľov. Vystavané boli v 1. stor. pr. Kr. a vykladané prekrásnymi mozaikami, ktorých útržky možno obdivovať do dnešných čias. Pokračovaním po chodníku sa za kúpeľmi rozprestierajú ruiny ubytovní pre športovcov. Na ľavej strane od Kladeosových kúpeľov sa nachádza Heroon, malá štvorcová svätyňa zasvätená neznámemu bohovi. Bez povšimnutia sa nesmie obísť podlhovastá budova poniže od neho. Jedná sa o byzantskú baziliku, čo je však dôležitejšie, pred jej prerobením na cirkevnú stavbu táto budova slúžila ako dielňa sochára Feidasa. Svedectvo o tom podávajú mnohé nástroje, formy na odlievanie no najmä vykopaný hrnček s nápisom Patrím Feidasovy. Od sochárovej dielne sa očiam núka prekrásny výhľad na Chrám Dia. Stačí si sadnúť na lavičku do tieňa moruše a cestovať v čase. Odporúča sa však zotrvať na doterajšom chodníku, ku chrámu Dia sa chodník stočí neskôr. Pôdorys pomerne veľkej štvorcovej budovy sú ruiny Leonidaion, ubytovne pre návštevníkov a čestných hostí. Meno nesie podľa svojho staviteľam a donora Leonidasa z Naxosu a postavená bola okolo roku 330 pr. Kr.. Na západ od Leonidaiona sú zvyšky dvoch budov s pomenovaním Bouleuterion. Medzi nimi stával oltár, kde športovci pred začatím súťaže skladali prísahu. Pokračovaním návštevník dôjde ku komplexe budov zvaných jednoducho juchovýchodné budovy. Jednalo sa o komplex chrámových budov zasvätených bohyni Hestii pravdepodobne v 5. stor. pr. Kr.. V čase keď Olympiu navštívil Paunasius už tieto budovy zarastali bodliačím. Čiastočne boli prekryté budovou, ktorá bola vystavaná ako príbytok pre cisára Nera, počas jeho návštevy Olympie. Tento fakt dáva vedieť, že nasledujúca budova je práve už spomínaný príbytok cisára Nera. Vystavaná bola v rokoch 65 až 67 po Kr. Práve v roku 67 sa konali olympijské hry, v ktorých súťažil aj cisár Nero. To, že daná budova prislúcha jemu dosvedčujú viaceré nápisy NER. AVG. V nasledujúcich storočiach bola viackrát prestavaná. Pozostáva zo záhrad, tepidária a obytných miestností .
Plán Olymphie (kresba autor)
Teraz sa turisti presunú ku chrámu Dia, ktorý láka svojimi zborenými stĺpmi už od začiatku vkročenia do archeologického komplexu. Aký pohľad sa musel poskytovať účastníkom hier pred viac ako 2500 rokmi, keď ešte aj dnes, keď je už zborený, vzbudzuje taký obdiv a úctu. Považovaný je za najväčší dórsky chrám na Peloponéze. Postavený bol medzi rokmi 470 až 465 pr. Kr. v centre Olympie. Architektom bol Libon z Elisu, sochár ostáva neznámy. Strechu nieslo 30 stĺpov z miestneho vápenca, vysokých až 10,43m s priemerom pri základe 2,25m. Smerom hore sa zužovali, čím sa opticky zdali ešte vyššími. Pokryté boli bielou omietkou. Vnútri chrámu sa nachádzal jeden zo siedmych divov sveta, Feudasova socha Dia. Bohužiaľ, zub času, nástup kresťanstva a zemetrasenia zničili skoro celý chrám. Dnes stojí iba jeden stĺp a to zásluhou nemeckých archeológov a jeho majestátnosť dáva tušiť, ako mohol pôsobiť celý chrám. Sochárska výzdoba bola predstavením viacerých štýlov. Východný pediment zobrazoval záprahové preteky medzi Pelopsom and Oinomaosom, na ktoré dozeral sám Zeus. Západný pediment niesol v sebe boje Lapidov s kentaurami a s vyobrazením boha Apolóna v strede. 2 metopov, po 6 na oboch stranách zobrazovali slávne skutky Herkulove. Počas rímskej nadvlády niektoré z metop boli prekryté bronzovými platňami s vyobrazením prehry Grékov s Rimanmi v bitke v Isthmuse v roku 146 pr. Kr.. Boli vyrobené a zavesené na príkaz konzula Mummiusa, ktorý sa pýšil víťazstvom v tomto konflikte.
Diov chrám (foto D. Lakatoš)
Na sever od Chrámu Dia je Pelopion, pohrebný monument pripisovaný Pelopovi. Raz ročne kňaz na počesť tohto bájneho hrdinu obetoval čierneho barana. Kúsok od Pelopiona sa nachádza predhistorická časť budovy. Datuje sa do 2. tisícročia pr. Kr.. Našli sa v nej mnohé črepiny z keramiky. Od majestátneho chrámu Dia a Pelopiona sa turista vydá smerom na západ, k štadiónu. Cestou bude prechádzať okolo Metroona, chrámu hexagónovej budovy zasvätenej matke bohov Rhei. Smerom ku štadiónu prejde okolo pozostatkov malých svätýň, pokladníc, ktoré slúžili na uchovávanie votívnych darov. Postavené boli na úpätí vrchu Kronos.
[* screenhunter-32-jun.-23-20.50.jpg <]
Teraz už návštevníkovi nič nestojí v ceste obzrieť si štadión. Vstupovalo sa do neho dlhou krytou chodbou. Možno sa preniesť v čase a predstaviť si vstup vozataja pred skoro 2000 rokmi.
Štadión mohol pojať až 45 000 divákov, ktorý sedeli na terasách okolo 212m dlhej dráhy širokej až 34m. Na jednom konci okruhu bol oltár boha Dia, ktorý označoval štartovaciu pozíciu. Čestné miesta boli určené pre porotcov, kňažku bohyne Chamyne, ktorá mohla ako jediná žena byť priamou diváčkou súťaží a potom čestných hostí. Pôvodne boli miesta na sedenie bez zvláštnych úprav, v čase rímskej nadvlády boli pridané drevené sedadlá. Po ceste od štadióna pozornosti nemôže ujsť Nympheum Herodesa Atticusa. Do tejto prenádhernej fontány bola voda privádzaná akvaduktom zo vzdialenosti až 4km. Rozvádzaná bola mnohými trubkami a ponúkala v horúcom dni nenahraditeľný zdroj osvieženia pre tisíce návštevníkov hier. Ďalšie pozostatky patria chrámu Héry. Postavený bol v 6. stor. pr. Kr. a následne z malého dórskeho chrámu viackrát prestavaný. V čase rímskej nadvlády slúžil ako pokladnica pre votívne dary. V 4. storočí po Kr. bol zničený zemetrasením a s nástupom kresťanstva mnohé jeho časti boli použité na výstavbu kresťanských
chrámov.
Kruhovitá stavba za chrámom Héry je Philippeion. Z názvu možno bádať príbuznosť s menom Filip. Postaviť ho dal Filip II., otec slávneho Alexandra Veľkého, na znak svojho víťazstva v bitke pri Chairronei v roku 338 pr. Kr.. Zdobený bol slonovinou a zlatými plátmi. Teraz sa turista môže vracia späť ku vchodu do archeologického komplexu. Po pravej strane ešte zbadá Prytaneion, budovu ktorú obývali kňazi a predstavitelia mesta počas hier.
Mesto Olymphia dýcha starovekom tak ako aj mnoho ďalších gréckych miest. Jedinečnosť tohto miesta však spočíva v jeho dnešnom ozaj svetovom význame a myšlienke, ktorá sa dodnes šíri svetom. Mier.
Pohľad na štadión (foto D. Lakatoš)