/–div
Iglovskú elektráreň založil Ing. Koloman Münnich, bola jedinou funkčnou elektrárňou v meste Spišská Nová Ves. Zároveň sa zaslúžila o elektrifikáciu mesta a priľahlých obcí na Spiši. Názov Iglovská elektráreň pochádza od slova Iglov, miestneho názvu z minulosti (zo staroslovanského výrazu igla – ihla). Na území vtedajšej elektrárne dnes stojí predajňa COOP Jednota a o existencii elektrárne sa zachovali len písomné pramene a zopár fotografií.
————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————————
—
*** Iglovská elektráreň
/–div
Začiatky procesu elektrifikácie na východnom Slovensku neboli jednoduché, najmä nie v jeho rannom období. Predovšetkým bolo potrebné pripraviť legislatívne podmienky pre nastupujúci proces elektrifikácie, ale i materiálne podmienky, ktoré boli najviac rozhodujúce. Elektrická energia bola spočiatku drahá, najmä pri začiatočnom malom odbere a tým aj nízkom využití vybudovaných zariadení. Pritom každý skúsený človek vie, že žiadna nová vec sa neprijíma v spoločnosti ľahko.
—
/–div
Na Slovensku, ktoré bolo súčasťou Uhorska, platil zákon schválený uhorským snemom v roku 1884. Tento zákon určoval podmienky k povoleniu výstavby energetických diel a zakladaniu spoločnosti pre výstavbu a prevádzku vodných elektrární.
—
Koloman Münnich
/–div
Koloman Münnich zohral významnú úlohu v procese elektrifikácie, bol banským a hutným inžinierom, podnikateľom a významným hospodárskym pracovníkom, ktorý patril aj k priekopníkom elektrifikácie na východnom Slovensku. Narodil sa 21.januára 1854 v Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní strednej školy študoval na Banskej a lesníckej akadémií v Banskej Štiavnici a hutníckej škole vo Freiburgu – v Sasku. V roku 1876 sa podrobil štátnej skúške z banského inžinierstva v Banskej Štiavnici. Po ukončeni štúdia pôsobil v rôznych vedúcich funkciách viacerých baní na Spiši a Gemeri (stal sa riaditeľom baní v Spišskej Novej Vsi a Dobšinej) . Bol jedným zo zakladateľov Pohornádskej železiarskej účastinnej spoločnosti v Krompachoch a od roku 1897 jej riaditeľom. Založil Banskú spoločnosť na ťažbu hnedého uhlia v Drienovci. V r. 1885 – 1886 vykonal meračské práce v jaskyni Baradla a vyhotovil jej mapu. Mal hlavný podiel na založení spišskonovoveských kúpeľov Iglofüred v Novoveskej Hute v roku 1890.
—
/–div
K jeho aktivitám na poli elektrifikácie patrí výstavba elektrárne a elektrickej rozvodnej siete v Spišskej Novej Vsi v roku 1894 ako jednej z prvých na Slovensku. Bol zároveň riaditeľom tejto elektrárne. Táto elektráreň sa v roku 1934 fúziou včlenila do účastinnej spoločnosti VSE.
—
*** Portrét Kolomana Münnicha a jeho elektráreň
/–div
Skoro po vzniku Elektrotechnického zväzu československého (ESČ), stal sa jeho aktívnym členom, kde sa mu dostalo za jeho činnosť verejného uznania. Založil spišskonovoveskú pobočku bratislavského Elektrotechnického zväzu a stal sa jej riaditeľom. Zomrel v Spišskej Novej Vsi 3.7.1934.
—
Elektráreň v Spišskej Novej Vsi
/–div
Na východnom Slovensku sa písalo 19. storočie a elektrifikácia klopala na dvere. Ťažba a modernizácia výroby si vynucovali nové pokroky. Preto bola dňa 15. apríla 1894 založená Iglovská elektráreň, účastinná spoločnosť. Základný kapitál bol 100 000 forintov (asi 200 tisíc korún). Suma sa získala vydaním 1000 kusov účastín po 100 forintoch. Z týchto účastín firma Siemens a Halske (firma bola vlastne iniciátorom elektrifikácie Sp. Novej Vsi), ktorá uskutočňovala výstavbu elektrického zariadenia, vlastnila 500 kusov. Na zakúpenie účastín mala Iglovská elektráreň prednostné právo.
—
/–div
Predsedom účastinnej spoločnosti bol Koloman Münnich a členmi správnej rady boli Mikuláš Fischer, Aladár Genersich, Vojtech Wiedenkeller. Dozornú radu tvorili Imrich Windt, Dr. Tibor Posewitz a Eduard Scultéty.
—
/–div
Iglovská elektráreň, účastinná spoločnosť uzavrela s kráľovsko-korunným a banským mestom Spišská Nová Ves zmluvu o elektrifikácii mesta 24. októbra 1894, ktorá mala platnosť 50 rokov. Bude zaujímavé citovať niekoľko ustanovení zmluvy:
—
– * Mesto dáva na 50 rokov do prenájmu Iglovskej elektrárni, úč. spol. stredný a vrchný mlyn. Po uplynutí tejto doby prechádza do majetku mesta bezplatne celé zariadenie vodného diela, ako aj sekundárna sieť. Strojné zariadenie elektrárne mesto musí odkúpiť za 40 % nadobúdacej ceny preukázanej dokladom. Keď mesto strojné zariadenie nebude chcieť odkúpiť, Iglovská elektráreň, úč. spol. je povinná toto odstrániť do 4 týždňov na svoje náklady.
– * Poistenie proti požiaru vykoná na svoj náklad Iglovská elektráreň, úč. spol. V prípade požiaru, keby Iglovská elektráreň, úč. spol. nechcela znovu postaviť zhorené budovy a zariadenia, zmluva sa ruší a Iglovská elektráreň úč. spol. je povinná mestu odovzdať poistnú čiastku, ktorú prevezme od poisťovne ako odškodné.
– * Rozvodný systém je 120 V – jednosmerný.
– * Verejné osvetlenie dodáva Iglovská elektráreň, úč. spol. mestu zdarma.
– * Mesto má právo žiadať mimoriadne rozšírenie verejného osvetlenia.
– * Mesto je povinné pre osvetlenie vlastných budov používať elektrickú energiu.
– * Cena elektriny: za motorický prúd (používaný len cez deň) 2,40 K, prúd za osvetlenie 4,20 K, paušál za 15 W žiarovku ročne 114 K, za 25 W 177 K.
– * Inštalačné práce vykonáva výhradne Iglovská elektráreň.
– * Škody vzniknuté zo zlomyseľného poškodenia na zariadení verejného osvetlenia uhradí mesto.
– * Iglovská elektráreň je po dobu trvania zmluvy oslobodená od obecných prirážok.
– * Zmluvné poplatky znášajú obe strany na polovicu.
– * Mesto sa podieľa na čistom zisku Iglovskej elektrárne.
/–div
Iglovská elektráreň, úč. spol. využila v prvom rade existujúce vodné dielo horného a stredného mlyna. Horný mlyn bol neskoršie zrušený a jeho budovy sa použili ako skladište. V priestore tohto mlyna, Iglovská elektráreň, úč. spol., postavila svoju základnú elektráreň. V strednom mlyne využila vodné dielo a postavila turbínu. Za tento mlyn platila Iglovská elektráreň mestu nájomné 20 000 K ročne.
—
/–div
Prirodzene, Iglovská elektráreň mlyn prenajala firme Ján Syta a syn, za 24 726 K ročne. V zmluve o prenájme je uvedené, že Iglovská elektráreň, keď si to prevádzkové pomery vynútia, môže kedykoľvek dodávku vody pre mlyn prerušiť, ale je povinná nájomcovi zaplatiť 41 halierov za každú hodinu prerušenia.
—
/–div
V základnej elektrárni (horný mlyn) inštalovali vodnú turbínu Girard s výkonom 100 HP, parný stroj stojatý rýchlobežný, výrobok firmy Lang Budapešť s výkonom 150 HP.
—
*** Strojovňa elektrárne v Spišskej Novej Vsi
/–div
Ďalej 2 kusy parné kotly „Steinmüller“ 0,6 MPa a spoločné dynamo pre obidva stroje, výrobok firmy Siemens a Halske s výkonom 110 kW. V strednom mlyne vodnú turbínu typu Girard s výkonom 100 HP a dynamo Siemens a Halske s výkonom 75 kW.
—
/–div
V knihe „IGLÓ királyikorona es bányaváros története“ (Dejiny Sp. Novej Vsi) sa uvádza, že inštalované zariadenie „je schopné zásobiť 2000 ks trvalosvietiacich alebo 2500 ks inštalovaných 16 sviečkových a 6 ks oblúkových svietiacich telies“. Súčasne s výstavbou zariadenia elektrárne stavali rozvodnú jednosmernú sieť 240/2×120 V. „Na hlavnej ulici skoro v každom dome je zavedené elektrické osvetlenie,“ píše sa v spomenutých dejinách.
—
/–div
Verejné osvetlenie mesta slávnostne zapálili 22. decembra 1894 a postupne zaviedli elektrickú energiu aj do obytných domov. Stačila zásobovať mesto Sp. Nová Ves až do roku 1908, kedy inštalovali ďalší parný stroj stojatý rýchlobežný s výkonom 250 HP.
—
/–div
Stúpajúce nároky aj perspektívne hľadisko spoločnosť Iglovská elektráreň riešila v roku 1914 výstavbou tretieho parného ležatého stroja s výkonom 550 HP. Týmto ukončila Iglovská elektráreň výstavbu elektrárne.
—
/–div
V roku 1925 odkúpila Iglovská elektráreň Haltenbergerovú továreň, kde boli inštalované dve vodné turbíny – Girard s výkonom 65 HP a Francis s výkonom 35 HP so spoločným dynamom 60 kW.
—
/–div
Všetky spomenuté zdroje výroby elektrickej energie vlastnila Iglovská elektráreň a uspokojovala potreby odberateľov a obyvateľov Sp. Novej Vsi, až kým nedošlo k pripojeniu mesta v roku 1930, na rozvodnú sieť Východoslovenských elektrární, úč. spol.
—
/–div
Samospráva mesta v 20. rokoch zabezpečila dodávky elektrického prúdu pre mesto Spišská Nová Ves od Iglovskej elektrárne, a.s. a predĺžila zmluvy s touto spoločnosťou v roku 1927 až do roku 1944.
—
/–div
Rastom odberu a potrebou zásobiť periférne časti mesta, vznikli prenosové a napäťové ťažkosti. Spoločnosť ich riešila výstavbou 6 kV vedenia z elektrárne po bitúnok a zásobovaním odberu striedavým prúdom. Vo výrobni osadili 2 kusy motorgenerátorov s výkonom á 245 kW, ktoré umožnili toto zásobovanie. Neskoršie slúžili aj pre spoluprácu s VSE, úč. spoločnosť.
—
/–div
Jednosmerná časť elektrárne pracovala do 22. júna 1956. Je zázrakom, že táto elektráreň spolu s vonkajším rozvodom a mlynským náhonom prevádzkovala úctyhodných 62 rokov.
—
*** Jeden z posledných záberov na Iglovskú elektráreň
/–div
Po skončení svojej nepretržitej prevádzky začala elektráreň chátrať a mesto o tak významnú budovu nejavilo žiaden záujem. Namiesto toho, aby sa tento objekt zrekonštruoval a slúžil ako historická pamiatka Spiša, budova sa zbúrala a na jej mieste vyrástol supermarket, ktorý sa otvoril v roku 2004. Fakt, že mesto malo svoju vlastnú elektráreň, ktorá sa podieľala na elektrifikácii celého mesta a okolia postupne zapadá do zabudnutia. Máloktorý Spišiak vie, že tu kedysi stála elektráreň. Dochovaných dokumentov je veľmi málo a pre bežného človeka sú ťažko dostupné.
—
*** Coop supermarket nahradil elektráreň