Rok 2011 sa nezmazateľne zapíše do dejín výpočtovej techniky. V tomto roku sa totiž dostal na výslnie nový typ počítača firmy IBM s názvom Watson. V čom je jeho jedinečnosť? Watson rozumie ľudskej reči, vie žartovať, má sebavedomie, je spontánny, učí sa na vlastných chybách a čo je najhlavnejšie, dokáže odpovedať aj na tie najzáludnejšie otázky. Prakticky odpovie na každú otázku, na ktorú existuje odpoveď…
Keď sa AI spojí s IA
AI (*artifical inteligence*) je skratka, označujúca umelú inteligenciu. Skratka IA (*intelligence augmentation*) sa používa na popis rozšírenia ľudskej inteligencie. Spojením týchto dvoch odvetví sa podarilo vytvoriť základnú štruktúru, ktorú využíva počítač Watson. Aby sme pochopili tento proces, musíme sa vrátiť do roku 1997. V tom roku počítač po prvýkrát porazil človeka v šachu. Šachový veľmajster Garry Kasparov vtedy šokujúco podľahol stroju s názvom Deep Blue. Laici už vtedy ohlasovali nadvládu počítačov nad ľudstvom. Dokonca sa šírili reči o samostatnom myslení a uvažovaní počítačových systémov. Obavy však boli zbytočné. Správa o počítačovom šachovom majstrovi síce bola senzačná, no experti vedeli, že to nie je zásluhou jeho „inteligencie“, ale tým, že bol nakŕmený množstvom dát, s ktorými nakladal vďaka naprogramovaniu človekom. V praxi to znamenalo kalkulovať s obrovským množstvom dopredu prepočítaných šachových ťahov. No akékoľvek odchýlky stroj nerozoznal a jeho využitie tak bolo obmedzené. Uplynulo 14 rokov a odrazu je všetko ináč. Spojením AI a IA vznikla technológia Watson. Technológia, ktorou počítač rovnakého mena porazil ľudských účastníkov vedomostnej hry. V čom bol rozdiel? Watson rozumie ľudskej reči, spracováva informácie, prijaté jazykom. Pritom si musí poradiť so skratkami, slangovými výrazmi, metaforami a podobne. Watson toto všetko ovláda – vypočuje si otázku, nájde odpoveď, vyhodnotí ju… a odpovie! To všetko v rekordne krátkom čase.
Čo je Watson?
Superpočítač je pomenovaný podľa zakladateľa firmy IBM Thomasa J. Watsona. Dnes je bežné, že ľudia v domácnostiach používajú počítač s dvojjadrovým procesorom a 4 TB pamäťou. Watson je na tom omnoho lepšie. Jeho hardware tvorí 2880 osemjadrových procesorov a jeho operačná pamäť má 16 TB. To všetko je umiestnené na 90 serveroch. Táto architektúra umožňuje veľmi efektívne paralelné spracovanie ohromného množstva dát. Vďaka tomu ich spracuje za jedinú sekundu až 500 GB. Technológia DeepQA (Question and Answering System) obsahuje viac, ako 100 techník na rozpoznávanie ľudského jazyka, jeho analýzu, hľadanie a dolovanie informácií, generovanie hypotéz a ich vyhodnocovanie. Watson má v pamäti asi 200 miliónov stránok informácií, čo odpovedá približne miliónu kníh. Systém má množstvo rozdielnych algoritmov pre rôzne otázky, pomocou ktorých hľadá správnu odpoveď. A navyše ak zistí, že jeho odpoveď bola nesprávna, upraví si sám konfiguráciu algoritmov, aby v budúcnosti nepochybil. Učí sa tak na vlastných chybách, rovnako, ako človek. Významným marketingovým ťahom IBM bolo prihlásenie Watsona do vedomostnej súťaže.
Watson versus ľudská konkurencia
Jeopardy je vedomostná súťaž, ktorej obdobu poznáme v našich končinách pod názvom Riskuj! Táto súťaž je špecifická práve otázkami zo všetkých možných oblastí. Hráč teda musí poznať čo najviac informácií a samozrejme správne pochopiť otázku, pretože mnohokrát je v nej chyták. Súťaž, ako stvorená pre počítač Watson. Vo februári 2011 nastúpujú v hre Jeopardy proti počítaču dvaja najväčší šampióni v histórií tejto hry v USA Ken Jennings a Brad Rutter. Z tohto súboja vychádza Watson, ako absolútny víťaz. Svojich súperov sfúkne, ako sviečku. Výhru vo výške milióna dolárov venuje jeho materská spoločnosť IBM na charitu. Súťaž sledujú milióny divákov pri televíznych obrazovkách. Majú tak možnosť stretnúť sa s neuveriteľným mysliacim počítačom. Watson počas celej hry nie je pripojený k internetu (považovalo by sa to za hrubé porušenie štatútu súťaže). Svojich súperov privádza k šialenstvu rýchlosťou stláčania tlačidla, ktoré signalizuje, že pozná správnu odpoveď. Existovali však otázky, ktoré rozhodili aj počítač. Napríklad keď mal uhádnuť mesto v USA, tipol si kanadské Toronto. Alebo použil rovnakú nesprávnu odpoveď , ako súťažiaci pred ním. Tým sa však iba potvrdilo, že jeho „myslenie“ je v mnohom podobné ľudskému. Počas súťaže dochádzalo aj k humorným situáciám. Ak Watson nevedel správnu odpoveď , dopredu sa ospravedlnil slovami : *“Teraz budem iba hádať…“* Úsmev na tvári vzbudzovalo jeho analyticko – logické myslenie. Pri bonusovej otázke mal staviť ľubovoľnú čiastku zo svojich 14 000 vyhratých bodov. Človek väčšinou staví nejakú okrúhlu čiastku, povedzme 5000 bodov. Watson však nejakým spôsobom vyhodnotil svoje šance na správnu odpoveď a oznámil, že by si rád stavil 6435 bodov. Pobavil tak moderátora aj publikum. Video z hry Jeopardy, v ktorej sa predstavil superpočítač Watson nájdete TU.
Turingov test
Alan Turing bol významným priekopníkom v informatike a umelej inteligencií. Podľa neho môžeme stroj považovať za inteligentný, ak spĺňa takzvaný Turingov test. O čo ide? Predstavme si, že moderátor položí otázku dvom súťažiacim, z ktorých je jeden človek a jeden stroj. Obidvaja súťažiaci sú uzatvorení v oddelených a nepriehľadných miestnostiach. Otázka môže znieť napríklad takto: *„ Jediný prezident v histórií USA zložil prezidentskú prísahu štyrikrát. Ako sa volal?“* Okamžite sa z jednej tmavej miestnosti ozve odpoveď: *„Franklin Delano Roosewelt.“* V prípade, že moderátor nedokáže rozlíšiť, či odpovedal stroj, alebo človek, môžeme konštatovať, že stroj je inteligentný. 
1. Februára 2011 boli svedkami podobnej situácie milióny fanúšikov už spomínanej hry Jeopardy. Hlasový syntetizátor počítača Watson bol na nerozoznanie od ľudského hlasu. Znamená to, že počítače nahradia ľudstvo? Samozrejme, tak, ako v roku 1997, aj teraz mnohí prezentujú katastrofické vízie a oznamujú nadvládu počítačov nad ľudstvom. Treba si však uvedomiť, že Watson je majstrom analýzy. A jeho využitie bude prínosom a nie pohromou. Za všetky jeden príklad. Americká zdravotná poisťovňa WellPoint sa dohodla s IBM na využití technológie Watson v zdravotníctve. Podľa IBM sa informácie v medicíne zdvojnásobujú každých 5 rokov. Ani najhorlivejší lekár by nedokázal spracovať také množstvo informácií. Watson, ktorý dokáže prečítať za tri sekundy milión kníh je na tom lepšie. Ak sa spolupráca poisťovne a IBM na budúci rok rozbehne, budú mať americkí pacienti naordinovanú najefektívnejšiu (a možno aj najlacnejšiu) liečbu podľa najnovších výskumov. Lekára nahradí Watson, ktorý dokáže okrem predpísania liekov aj určiť pravdepodobnú diagnózu podľa popísaných symptómov. Aj takéto veci sú dnes možné.
Obrázky: www.dailymail.co.uk , www.technewsworld.com , www.deathandtaxesmag.com , http://spectrum.ieee.org