V čase, keď v našej spoločnosti ešte stále rezonuje kauza SOZA (*Slovenský ochranný zväz autorský*) sa čoraz viac hovorí o vysokých čiastkach, ktoré musia platiť prevádzkovatelia reštaurácií, obchodných domov, nemocníc a podobných zariadení za to, že v nich počas celého dňa reprodukujú hudbu chránenú autorskými právami. Sľubný vývoj najnovších technológií však neobchádza ani hudobný priemysel. Počítačový program s názvom Inmamusys (*Inteligentný hudobný systém*) dokáže znížiť náklady za reprodukciu hudby v závislosti od autorských práv na nulu.
Hudba, ktorú inšpirujú ľudské emócie
Miguel Delgado, Waldo Fajardo a Miguel Molina sú vedci z University of Granada. Podarilo sa im vyvinúť softwér Inmamusys, ktorý dokáže vytvárať hudbu, ako odozvu na emócie poslucháča. Systém za pomoci techník umelej inteligencie dokáže komponovať a reprodukovať v reálnom čase hudbu na základe toho, akú náladu má človek, prechádzajúci okolo. Samotní tvorcovia o systéme hovoria zatiaľ opatrne, no ak by bol prototyp úspešný, znamenalo by to revolúciu v hudbe, ktorú denne počúvame na verejných priestranstvách.
*** Miguel Delgado, Waldo Fajardo a Miguel Molina – tvorcovia Inmamusys
Za celým nápadom môžeme hľadať čisto ľudskú vlastnosť, akou je nespokojnosť. Denne sme nútení počúvať v obchodných domoch non stop hudbu, ktorá sa často opakuje a s ktorou nemusíme byť spokojní. Často na nás vplýva rušivo a mnohokrát doslova trpíme, keď sa na nás valí z každého rohu. Tím z University of Granada sa teda rozhodol vytvoriť inteligentný systém, vytvárajúci hudbu automaticky s tým, že každému zaručí ten správny stupeň originality a emotívnosti. Je síce pravda, že človek dokáže rozpoznať hudbu, vytvorenú počítačom. S umelým skladateľom však hudbu dokáže zložiť aj človek bez akéhokoľvek hudobného vzdelania, stačí len správne zvoliť zvoliť typ hudby. A ak je tá hudba príjemná a nepôsobí, ako rušivý prvok, nemusí ju jednoznačne vytvoriť orchester. Tým, že je ušitá človeku priamo na telo, vytvára v ňom ďalšie emócie. V reáli si to môžeme predstaviť tak, že Inmamusys rozpozná prostredie (napríklad obchodný dom) a podľa neho začne vytvárať hudbu tak, aby v tomto prostredí nevyznela rušivo – práve naopak. Samozrejmosťou je pri tom originalita – teda prezentovaná hudba sa nikdy nebude opakovať.
Umelá inteligencia ako skladateľ (autor)
Hudba sa vo všeobecnosti definuje ako špecifická ľudská aktivita, ktorá sa pomocou v priestore a čase charakteristicky zoskupených tónov a zvukov a na základe spoločenských skúseností usiluje o (hlavne estetickú) komunikáciu. Hudba je druh umenia, ktorého výrazovými prostriedkami sú tóny a základnými komponentmi harmónia, melódia, rytmus a farba. Hudba má však aj matematické aspekty. Súvisí so zlomkami, exponenciálnymi krivkami, či periodickými funkciami a má tiež blízko k informatike. Je tiež univerzálnym jazykom. Vedec by konštatoval, že hudba je v podstate čistá matematika. Sú to vzdušné kmity, ktorých frekvencie sa spočítavajú podľa fyzikálnych zákonov. A predsa sa pritom deje čosi zázračné – matematika sa mení na city. Hudba dokáže hlboko dojať a len málo ľudí je imúnnych voči jej kúzlu. Hudba je čímsi oveľa významnejším ako len neúčelným trávením voľného času. Všetky tieto aspekty zohľadnili tvorcovia softvéru Inmamusys pri jeho vývoji.
Zložitý program obsahuje nevyhnutné znalosti pre skladanie hudby vďaka technikám umelej inteligencie. Pri návrhu a vytváraní systému vedci pracovali na abstraktnej prezentácii konceptov nevyhnutných pre spracovanie emócií a pocitov. Tak vznikol modulárny systém, zahŕňajúci dvojvrstvovú multiagendnú architektúru.
V pozadí celého systému sa nachádza zložité rozhranie, pomocou ktorého počítač imituje ľudské vlastnosti, ako napríklad kreativitu. Hudba však okrem kreativity vyžaduje aj určité znalosti. Miguel Molina hovorí: *„K hudbe vždy nejakým spôsobom prispeje človek, aj keď nie celkom chápe, ako. Do jej vzniku sa v skutočnosti zapája množstvo procesov, ktoré stále všetky nepoznáme. Niektoré sú tak zložité, že ich človek ani nedokáže analyzovať napriek obrovskej sile súčasných počítačov. Hoci umelá inteligencia už v niektorých oblastiach nahrádza ľudské myslenie, najťažšie je reprodukovať kreativitu.“* Vývoj prototypu Inmamusys sleduje vzťahy medzi emóciami a počítačmi, spôsob interakcie s hudbou, aj štruktúru kompozície hudby budúcnosti. Zjednodušene povedané – množstvo pracovísk reprodukuje zamestnancom počas pracovnej doby hudbu, pretože podľa výskumov prospieva pri výkonnosti. Môže to byť pravda, ale len vtedy, ak má človek možnosť vybrať si hudbu, ktorú počúva (napríklad chirurgovia počas operácie). Ak sa však niekto pokúša nanútiť pracovníkom „pozitívnu“ hudbu, môže dosiahnuť presný opak. Inmamusys vďaka svojej jedinečnosti bude produkovať hudbu „lahodnú nášmu uchu“ v závislosti od emočného prostredia a aj od toho, čo práve robíme (pracujeme, nakupujeme, oddychujeme). Takáto hudba sa nikdy nebude opakovať – tým sa vylúčia akékoľvek autorské práva. Koniec koncov, rád by som videl a počul reakcie, ak by som chcel prihlásiť počítačový systém, ako autora do SOZA.
Melódie a rytmy pôsobia presne na tie oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za prekonávanie smútku, radosti alebo túžby. To s najväčšou pravdepodobnosťou dokazuje, že hudba otvára brány do sveta citov a emócií. Vedci pripúšťajú, že počas počúvania obľúbených skladieb sa v mozgu vylučujú endorfíny, látky ktoré vyvolávajú pocit šťastia alebo dokonca eufórie a zmenšujú vnímanie bolesti. Preto v nás ich počúvanie pôsobí príjemnú náladu. Všetky tieto znalosti sú a budú v budúcnosti využité pri zdokonaľovaní systému Inmamusys.
FOTO: nicolasviroga.com, cacm.acm.org, psmag.com